Autor: Michal Harpáň

Vytvorené: 10. 05. 2020 Tlačiť

O verši vieme, že je osobitnou rytmicko-metrickou jednotkou, ale iba ako časť väčšieho celku. Pri čítaní poézie zisťujeme, že sa verše združujú do skupín navzájom oddelených, alebo sa to združovanie neprejavuje. Rozlišujeme teda poéziu strofickú a nestrofickú (stichickú). Nestrofická básnická výpoveď je príznačná pre epickú poéziu, básnické poémy a pre kratšie básne. Lyrická poézia je väčšinou členená stroficky.

Strofa (alebo sloha) je relatívne uzavretý významový syntaktický, rytmický a intonačný úsek, ktorý sa v básnickej výpovedi pravidelne opakuje. Na výstavbe strofy sa zúčastňuje jeden motív, istý počet veršov, typ metrickej stavby veršov, veľmi často rým a grafické členenie textu.

Niekedy básnik započatú myšlienku v jednej strofe schválne dopovie v druhej strofe. Vtedy vzniká strofický presah, ktorý má ešte výraznejšiu zdôrazňovaciu funkciu ako veršový presah.

Pokiaľ ide o počet veršov, ich dĺžku, typ metrickej výstavby a umiestnenie rýmov, strofy môžu byť rozličné. Najmenšia je dvojveršová strofa a počet veršov ďalej prakticky je neobmedzený. Zriedkavá je však strofa dlhšia ako štrnásť veršová. Pri členení básní do dvojverší, treba rozlišovať, keď je toto členenie len metrickou tendenciou a keď prejavuje znaky metrickej konštanty. Ako príklad pre prvý typ dvojveršia možno uviesť časomerné elegické distichon alebo štúrovský dvanásť slabičník spojený párnym rýmom. Takéto dvojveršie býva v nestrofickej poézii. Sú však aj dvojveršia so všetkými príznakmi strofického členenia (významová uzavretosť, syntakticko-intonačný celok, grafické členenie).

Už antická verzológia uviedla členenie strof počtu veršov: distichon (dvojveršie), tristich (terceto, trojveršie), tetrastich (kvarteto, štvorveršie), kvinteto (päťveršie), sexteto (šesťveršie). Najzaužívanejšia je štvorveršová strofa, ktorej rozsah je takmer optimálny na vyjadrenie jedného významového celku. Vidieť to napríklad aj z Rúfusovej básne Katreny:

Večer mrazmi podkovanou nohou
tlačí ruže, skryté v pazderí.
V tento čas na vykrivených rohoch
trúbievali u nás pastieri.

Z významového hľadiska táto strofa je opisom zimného večera a striedanie desaťslabičných a deväťslabičných veršov sprevádza aj striedavý rým.

Strofy možno rozlišovať a triediť aj podľa iných hľadísk, napríklad aj podľa autorov, ktorí ich utvorili (sapfická strofa): alebo sú strofy, v ktorých je presne predpísaný nielen počet veršov, ale aj stopová organizácia a rozvrh rýmov a podobne.

x Vybrané kapitoly z teórie poézie
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
• Michal Harpáň, Teória literatúry, ESA, Bratislava, 1994, ISBN 80-85684-05-5.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    Umela inteligencia Novy narodopis Teoria poezie 3D-tlac Arduino Nove rekordy Prudove chranice Robotika Priemysel 4.0 Dejiny Slovenska do roku 1945 ang_znacky_fluidsim LOGOSoftComfort Novinky Historia elektromobilov Free e-kurzy Elektrina pre ZŠ Druhá svetová vojna Cvičebnice O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť


    Copyright © 2013-2024 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady