Autor: Michal Harpáň

Vytvorené: 10. 05. 2020 Tlačiť

O verši vieme, že je osobitnou rytmicko-metrickou jednotkou, ale iba ako časť väčšieho celku. Pri čítaní poézie zisťujeme, že sa verše združujú do skupín navzájom oddelených, alebo sa to združovanie neprejavuje. Rozlišujeme teda poéziu strofickú a nestrofickú (stichickú). Nestrofická básnická výpoveď je príznačná pre epickú poéziu, básnické poémy a pre kratšie básne. Lyrická poézia je väčšinou členená stroficky.

Strofa (alebo sloha) je relatívne uzavretý významový syntaktický, rytmický a intonačný úsek, ktorý sa v básnickej výpovedi pravidelne opakuje. Na výstavbe strofy sa zúčastňuje jeden motív, istý počet veršov, typ metrickej stavby veršov, veľmi často rým a grafické členenie textu.

Niekedy básnik započatú myšlienku v jednej strofe schválne dopovie v druhej strofe. Vtedy vzniká strofický presah, ktorý má ešte výraznejšiu zdôrazňovaciu funkciu ako veršový presah.

Pokiaľ ide o počet veršov, ich dĺžku, typ metrickej výstavby a umiestnenie rýmov, strofy môžu byť rozličné. Najmenšia je dvojveršová strofa a počet veršov ďalej prakticky je neobmedzený. Zriedkavá je však strofa dlhšia ako štrnásť veršová. Pri členení básní do dvojverší, treba rozlišovať, keď je toto členenie len metrickou tendenciou a keď prejavuje znaky metrickej konštanty. Ako príklad pre prvý typ dvojveršia možno uviesť časomerné elegické distichon alebo štúrovský dvanásť slabičník spojený párnym rýmom. Takéto dvojveršie býva v nestrofickej poézii. Sú však aj dvojveršia so všetkými príznakmi strofického členenia (významová uzavretosť, syntakticko-intonačný celok, grafické členenie).

Už antická verzológia uviedla členenie strof počtu veršov: distichon (dvojveršie), tristich (terceto, trojveršie), tetrastich (kvarteto, štvorveršie), kvinteto (päťveršie), sexteto (šesťveršie). Najzaužívanejšia je štvorveršová strofa, ktorej rozsah je takmer optimálny na vyjadrenie jedného významového celku. Vidieť to napríklad aj z Rúfusovej básne Katreny:

Večer mrazmi podkovanou nohou
tlačí ruže, skryté v pazderí.
V tento čas na vykrivených rohoch
trúbievali u nás pastieri.

Z významového hľadiska táto strofa je opisom zimného večera a striedanie desaťslabičných a deväťslabičných veršov sprevádza aj striedavý rým.

Strofy možno rozlišovať a triediť aj podľa iných hľadísk, napríklad aj podľa autorov, ktorí ich utvorili (sapfická strofa): alebo sú strofy, v ktorých je presne predpísaný nielen počet veršov, ale aj stopová organizácia a rozvrh rýmov a podobne.

x Vybrané kapitoly z teórie poézie
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
• Michal Harpáň, Teória literatúry, ESA, Bratislava, 1994, ISBN 80-85684-05-5.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    Novy narodopis Teoria poezie 3D-tlac Arduino Nove rekordy Prudove chranice Robotika Priemysel 4.0 Dejiny Slovenska do roku 1945 ang_znacky_fluidsim LOGOSoftComfort Novinky Historia elektromobilov Free e-kurzy Elektrina pre ZŠ Druhá svetová vojna Cvičebnice O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2023 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady