_História sveta (Dejiny sveta) - 01. časť – Prekambrium, prahory (archaikum), starohory (proterozoikum), prvohory (paleozoikum), staršie: kambrium, ordovik, silúr, devón, mladšie: karbón, perm :)

Obdobie, ktoré začalo asi pred 3,5 miliardami rokov 

- nazývame prekambrium a rozdeľujeme ho na obdobie prahôr (archaikum) a starohôr (proterozoikum), 

- prahory trvali asi 1,4 miliardy rokov, starohory existovali asi 2 miliardy rokov,

Prahory

- v tomto období existovala pravdepodobne jednotná prapevnina obklopená svetovým praoceánom, zemská kôra mala jednoduchú stavbu, ktorá sa ďalším vývojom stávala zložitejšou, vytvárali sa jadrá budúcich kontinentov,

- v starohorách vznikla a ďalej sa vyvíjala biosféra, zväčšenie podielu kyslíka v atmosfére a vytvorenie ozónovej ochrannej vrstvy umožnilo vznik a vývoj jednobunkových, neskôr mnohobunkových organizmov v období starohôr (v prahorách ešte život neexistoval),

Starohory

- z rastlín sa koncom starohôr vyvinuli riasy, zo živočíchov prvoky, mechúrniky, červy a článkonožce.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 600 miliónmi rokov

- nazývame obdobím prvohôr - paleozoikum,

Prvohory

- delí sa na niekoľko periód: kambrium, ordovik, silúr a devón, označované sú ako staršie prvohory a karbón a perm, označované sú ako mladšie prvohory,

- počas prvohôr prebehli dva veľké horotvorné deje: kaledónske vrásnenie v ordoviku a silúre a variské vrásnenie od devónu do permu. Ich výsledkom bol vznik pohorí, premena hornín, vznik ložísk nerastných surovín aj magnetická činnosť. Vznikli najmä usadené horniny, hlavne organického pôvodu (vápenec, čierne uhlie). V rastlinnej ríši sa z rias vyvinuli výtrusné cievnaté rastliny, ktoré sa rozšírili na súš. Tu ďalším vývojom vznikli stromovité plavúne, prasličky a paprade, ktoré tvorili veľké pralesy. Koncom prvohôr však vymreli a vznikli prvé nahosemenné rastliny (kordaity). V živočíšnej ríši nastal rozvoj bezstavovcov (trilobity, ramenonožce, lastúrniky), z devónu sú známe už nálezy skamelín rýb a obojživelníkov, z karbónu plazov.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 600 miliónmi rokov a skončilo asi pred 500 miliónmi rokov

- nazývame kambrium,

- v mori sa objavilo veľké množstvo foriem bezstavovcov,

Kambrium

- dominovali trilobity, vznikli prvé mäkkýše.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 500 miliónmi rokov a skončilo asi pred 440 miliónmi rokov

- nazývame ordovik,

Ordovik

- v tomto období sa objavili prvé kôrovce a prvé rybovité stavovce, ktoré ešte nemali plutvy a čeľuste.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 440 miliónmi rokov a skončilo asi pred 410 miliónmi rokov

- nazývame silúr,

- vyvinuli sa čeľustnaté ryby,

Silúr

- nastal rozvoj koralových útesov,

- na súši sa objavili prvé drobné rastliny.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 410 miliónmi rokov a skončilo asi pred 360 miliónmi rokov

- nazývame devón a označujeme vekom rýb,

- v moriach dominovali ryby, vyvinul sa prvý hmyz,

Devón

- na zem vyliezli prvé obojživelníky.

Pred 370 miliónmi rokov - dopad vesmírneho telesa spôsobil, že masovo vymrela polovica rodov morských živočíchov.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 360 miliónmi rokov a skončilo asi pred 290 miliónmi rokov

- nazývame karbón a označujeme vekom uhlia,

Karbón

- na zemi bolo teplé a vlhké podnebie, lesné porasty odumierali a v priebehu vekov sa menili na uhlie,

- z obojživelníkov sa vyvinuli prvé plazy, rozšíril sa hmyz.

Obdobie, ktoré začalo asi pred 290 miliónmi rokov a skončilo asi pred 250 miliónmi rokov

- nazývame perm,

- zem sa ochladila, zmizli niektoré obojživelníky, zato plazy sa rozvinuli,

Perm

- všade sa vyskytovali papraďorasty a ihličnany,

- koncom tohto obdobia nastalo najväčšie masové vymieranie.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← _História Slovenska (Dejiny Slovenska) - 11.časť – SNP a obnovenie ČSR v roku 1945 :)
• _História sveta (Dejiny sveta) - 02. časť – Druhohory (mezozoikum), trias, jura, krieda, treťohory (terciér), paleogén, paleocén, eocén, oligocén, miocén, neogén, pliocén :) →