História počítačov a počítacích strojov (v rokoch) 1 - Do začiatku 20. storočia :)

V minulosti - prvými „osobnými počítačmi“ boli ľudské prsty, prvými „záznamovými médiami“ boli zárezy na kostiach, záznamové drievka, tzv. rováše[1] a povrázky[2]. 

Okolo roku 3 000 p.n.l. - v Číne používali na sčítavanie väčšieho počtu čísel abakus. Bola to drevená alebo hlinená doštička, v ktorej boli vyryté jarčeky a v nich sa posúvali kamienky. Tie sa po latinsky volajú calculus. Práve odtiaľ pochádza meno pre kalkulačku.  

 

Roku 1609 - Angličan Edmund Wingate (1593-1656), zostrojil logaritmické pravítko. Fungovalo na základe mechanického sčítavania vzdialeností logaritmicky odstupňovaných dielikov s presnosťou na dva rády.  

 

Roku 1623 - nemecký profesor Wilhem Schickard (1592-1635) vytvoril pre svetoznámeho hvezdára Johannesa Keplera (1571-1630) jednoduchý mechanický počítací stroj.  

 

Roku 1642 - iba 19-ročný Francúz Blaise Pascal (1623-1662) zhotovil pre uľahčenie práce svojho otca mechanický počítací stroj, na ktorom sa dalo sčítavať a odčítavať. Nazval ho Pascalina.  

 

Roku 1673 - nemecký filozof a matematik Gottfried Wilhelm von Leibniz (1646-1716) zostrojil počítací stroj, ktorý bol rýchlejší a univerzálnejší ako stroj Pascalov. Ovládal vypočítať všetky štyri základné matematické úkony a počítal aj s mocninami. Pozoruhodné je, že všetky čísla k výpočtu boli zadávané v podobe dvojkového počtu. Tento prístroj bol predchodcom modernej kalkulačky.   

 

Roku 1801 - Francúz Joseph Marie Jacquard (1752-1834) skonštruoval tkací (tkáčsky) stroj, ktorý pomocou dierkovaných kartičiek samočinne vytkával rôzne, aj zložité vzory. Bol to prvý programovateľný stroj na svete.  

 

Roku 1830 - Charles Babbage (1792-1871), anglický matematik, navrhol stroj podobný prvému modernému počítaču. Mal vypočítavať logaritmy. Predviedol ho v roku 1833. 

Roku 1833 - Babbage predviedol svoj diferenčný počítací stroj (Difference Engine). Stroj používal iba operácie sčítania s využitím vlastností diferenčnej tabuľky a jednotlivých diferencií. Používal sa pri rozličných administratívnych výpočtoch v štátnej správe. O rok neskôr,   

 

roku 1834, navrhol Babbage analytický stroj (Analytical Engine) na výpočet funkcií. Stroj, v ktorom mali byť výpočtové operácie vykonávané podľa vopred vytvoreného programu a postupnosť požadovaných matematických operácií sa mala dať riadiť programom uloženým na diernych štítkoch. Stroj sa nepodarilo nikdy dokončiť.  

 

Roku 1842 - Augusta Ada (1815-1852), dcéra lorda Byrona[3], preložila z francúzštiny do angličtiny popis Analytical Engine, opravila niektoré chyby, ktorých sa autor návrhu tohto stroja dopustil a pridala vlastné myšlienky, napríklad cyklenie programu.  

 

Roku 1843 - viedenský profesor, Slovák Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), v práci o výsledkoch niektorých dioptrických výskumov použil pojem mysliaci stroj[4]. 

- Otto Lehmann (1855-1922) objavil tekuté kryštály,

- Američan Herman Hollerith (1860-1929), zamestnanec amerického úradu pre sčítanie ľudu, skonštruoval elektromechanický počítací stroj na dierne štítky. Počítací stroj tvoril tabelátor v spojení s triediacou skrinkou, a použitý bol pri spracúvaní výsledkov sčítania ľudu v USA. Hollerith neskôr založil spoločnosť Tabulating Machine Corporation, ktorá začala vyrábať diernoštítkové triediace stroje. V roku 1924 sa jeho spoločnosť premenovala na IBM.