Autor: Michal Harpáň
Vytvorené: 10. 05. 2020 Tlačiť
Stanca. Tiež ottava rima alebo oktáva, je osemveršová strofa talianskeho pôvodu. Verše sú desaťslabičné (alebo jedenásťslabičné ženské) jambického spádu, prvých šesť veršov sa rýmuje striedavo a posledné dva združene (podľa schémy abababcc). Predpokladá sa, že stanca vznikla z troch tercín, ku ktorým sa pridali dva verše so združeným rýmom. Je základnou strofou talianskeho a vôbec románskeho renesančného eposu. V slovenskej poézii ju stretávame v tvorbe S. H. Vajanského:
A sú v nej tóny ako v lýre zlatej, | x | a |
spia tichým snom jak v lone ladných strún, | b | |
princ spevec, blíži sa k nej len v chvíli svätej | a | |
a pieseň piesní pej jak Šalamún, | b | |
pej pieseň v chvíli čistým ohňom zhriatej, | a | |
pej ako príboj večných morských lún, | b | |
nech iný spieva spev, čo zemi slúži: | c | |
reč naša nádherná zas k nebu túži! | c | |
Svetozár Hurban-Vajanský: Slovenčina - Popoluška |
Druh stance, v ktorom sa od začiatku do konca dodržiava striedavý rým, (abababab), sa volá siciliana. Vyskytuje sa v básnickej tvorbe. Viliam Turčányho s trochu pozmenenou schémou rýmov (ababcdcd).
Ďalším druhom stance je Spenserova stanca, pomenovaná podľa anglického básnika Edmunda Spensera (1552-1599), skladá sa z ôsmich päťstopových jambických veršov, ku ktorým je pridaný deviaty verš, dvanásťslabičník jambického spádu čiže alexandrín. Rozloženie rýmov je podľa schémy ababbcbcc:
Ja v hebkú stancu ako v nový šat | x | a |
chcem obliecť slovenčiny milé zvuky! | b | |
Ó, nerob, nerob! Volá umný brat, | a | |
kvet nevylúdiš tam, kde nie sú puky. | b | |
Náš údel robota a rabské muky, | b | |
nám nepristane verša pyšný tón | c | |
strún zlatých nech sa netýkajú ruky, | b | |
veď nám už smutno hučí smrtný zvon - | c | |
nás čaká chladný hrob a posmech napokon! | c | |
Svetozár Hurban-Vajanský: Slovenčina |
Rondel je podobný trioletu – aj v ňom sa jednotlivé verše opakujú. Počet veršov nie je ustálený, hoci je najčastejšie trinásťveršový. Verše sú rozdelené na tri strofy: 4+4+5. Zjavujú sa len dva rýmy. V klasickej podobe sa prvé dva verše opakujú na konci druhej a tretej strofy. Tematika tohto starofrancúzskeho strofického útvaru je prevažne ľúbostná. V slovenskej poézii je zriedkavý. Niekoľko rondelov napísal E. B. Lukáč a Vojtech Mihálik má cyklus pod názvom Jesenné rondely, pozostávajúci z 15 básní. Preberáme úvodný rondel:
Ach, moje leto bolo pľuhavé |
a už sa blíži príval horších pľuští. |
Strach pod nohami ako šušie šuští, |
zmok jesene sa moce po tráve. |
x |
Z puknutej čaše pijem na zdravie, |
ale aj zdravie zreteľne sa truští. |
Ach, moje leto bolo pľuhavé |
a už sa blíži príval horších pľuští. |
x |
A keď ti obzor celkom skrvavie, |
o čo sa oprieš, moje srdce? Už ti |
ten rébus veru nikto nerozlúšti, |
neodprevadí ani k poprave. |
Ach moje leto bolo pľuhavé. |
Rondo (z francúzskeho rondeau – okrúhly) je istou obmenou rondelu. Vyskytuje sa viac typov: osemveršový (prvý verš vystupuje zas ako štvrtý a prvý a druhý sa opakujú na konci básne), trinásťveršový (začiatočné slová prvého verša sa opakujú v deviatom a v poslednom verši) a pätnásťveršový (rovnako ako v predchádzajúcom). Rondo nie je celkom ustálený strofický útvar – môže mať jednu, dve, alebo tri strofy. Jednostrofové rondá v slovenskej poézii sa vyskytujú napríklad v poézii V. Beniaka:
Prekáža ti to, že ťa milujem, | x |
na obtiaž som ti jak záchytná sieť, | |
že nesmieš vlastné brehy podomlieť, | |
na obtiaž som ti, že ťa milujem, | |
že medzi návnadami driblujem, | |
i opustím ťa ako kráž a spleť, | |
že nesmieš padnúť, že musím sa skvieť – | |
nenávidíš ma, že ťa milujem. | |
V. Beniak: Rozmarná |
Rispet je ľúbostná báseň toskánskeho pôvodu. Skladá sa z ôsmich veršov podelených do jedného štvorveršia a dvoch dvojverší.
V štvorverší rým je striedavý (abab) a v dvojveršiach združený (ccdd). V slovenskej poézii sa vyskytuje pomerne často. Používali ho I. Gall, V. Beniak, A. Plávka, Viliam Turčány, a najmä V. Mihálik, ktorý v prevažnej časti básnickej zbierky Appassionata používa túto strofickú formu:
Zákonná láska zreje k svojmu zmaru: |
môže byť večný, kto je jediný? |
Nerovným krokom vliekli by sme káru |
usporiadanej fádnej rodiny. |
x |
Duch? Sadlo dní! A robota – nie práca. |
Keď telo ošklivie, aj duch sa stráca. |
x |
A že raz príde nuda, sklamanie, |
nedočítaš sa v bežnom románe. |
Triolet je osemveršová báseň s jednoduchým a epigramickým obsahom, verše sú osemslabičné, pospájané len dvoma rýmami.
Príznačné pre triolet je, že sa prvý verš opakuje trikrát a druhý dvakrát podľa rýmovej schémy ABaAabAB alebo ABbAaAB. V slovenskej poézii ho použili Ján Kollár, istú jeho obdobu (desať – veršovú) Ján Kalinčiak a P. O. Hviezdoslav. Báseň Triolet o najdlhšej ceste má v súčasnosti Miroslav Dudok:
Spľasol už ťažký mešec šťastia |
Čaká ma len dlhá cesta |
Pero snov som ukryl do chrastia |
Spľasol už ťažký mešec šťastia |
Prúty čo sám zhýbam ma zmastia |
Ak sa prázdny vraciam z mesta |
Spľasol už ťažký mešec šťastia |
Čaká ma len dlhá cesta |
x | Vybrané kapitoly z teórie poézie |
· Simulácie z fyziky· O Slovensku po slovensky· Slovenské kroje· Kurz národopisu· Diela maliarov· Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel· Odborné obrázkové slovníky· Poradňa žiadaného učiteľa· Rýchlokurz Angličtiny. Rozprávky (v mp3)· PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)Seriály:· História sveta (1÷6)· História Slovenska (1÷5)· História módy (1÷5).
Členstvo na portáli
Poznámka pre autora
Copyright © 2013-2024 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady |