Albert-Birot Pierre (1876-1967): Pieseň krásneho rána, Stodesať kvapiek poézie... :)

Obsah

• Pieseň krásneho rána
• Básne pre druhé ja - dvadsiata piata báseň
• Moja mŕtva báseň III
• Stodesať kvapiek poézie

 

Pieseň krásneho rána

Nechcem čiernu čiaru okolo svojej piesne

bola by uzavretá ako department

obmedzená ako pohľad mudrca

Dobrí deň predkovia

Dobrí deň ľudia dávnych čias

Dnes ráno sme pekne pospolu

môžeme na tráve jesť a piť našu veselosť

ako jahodovú tortu a biele víno

Aj vy moji potomci

aj vy ľudia budúcnosti

pozývam vás buďte s nami pri tom

Ľudia roku 2000

Ľudia roku 10 000

dnes ráno vás mám rád

Aj vy mňa budete mať radi

keď budete

í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í í

Môj spev je sférický

ako božie dielo

Budete mať ešte radi všetko to čo my?

Budete jedna rodina so stromami a zvieratami

s morom a horami?

Muži roku 10 000

budete sa zaľubovať ako sa my zaľubujeme

budete opantaní ako my?

Tak by som vám chcel stisnúť ruku

a vybrať si spomedzi vás priateľov

ja ktorý kráčam po Zemi viac ako osemtisíc rokov pred vami

Aký palác postavíte

na námestí kde dnes ráno sedím

Alebo sa tadiaľ poplavia vaše lode

a možno stará legenda v ktorej sa objavím

zveličí tieto končiny

Ale budete mať staré legendy?

Akí budete starí ľudia roku 10 000!

Akí budete mladí!

Aký budem starý!

Budete mať radi to čo my?

Jahodovú tortu a biele víno

Budete mať radi to čo ja?

Ktorá z mojich básní

sa vám bude najviac páčiť?

Kde je dom ktorý postavím?

Rachot áut

pískanie lokomotív

hukot lietadiel

hlasy zvonov

som zamkol do svojej piesne

aj svoje city

a všetky veci mojich čias

A tamto je Paríž

mesto ktoré máme v krvi

mesto ktoré cítiť človekom

sivé mesto kde pracujem rukami

keď prší

keď je zima

živiteľské mesto kde som mal dvadsať rokov

Všetko čo sa minulo nikdy sa nestalo

Bol som v bruchu Mesiaca

tu som sa narodil

tu kráčam po ulici ako boháč

patrí mi celá

tu hľadím na Zem

a zaľubujem sa do nej

tu sa stávam večný

Aj tak sa pozriem na hodinky

idem si zahrať tenis z celej mladosti

a mám hlad ako vlk

Sever bol za mnou

Sever mám po ľavici

a čoskoro ho budem mať spredu

Muchy tohto leta

musíme sa rozlúčiť

vy ostanete s nožičkami vo vzduchu

ja odídem do budúcnosti

ktorá je možno na severe

a možno na juhu

Ale stretneme sa vo veľkej krivuli

sestričky

 

Je čas

 

Básne pre druhé ja - dvadsiata piata báseň

Zviera ma chce zviera ma má

zviera pekné zviera som

zviera s kožkou bielou hladkou

zviera na skok prikrčené

so svalmi jak z kameňa

s námahou vytesanými

Len mäso mu tíši zuby

uhryznutia čipky lásky

Jeho svaly ukojí

iba mocné zovretie

keď sa telo s telom splieta

v hrdle keď mrú výkriky

krv sa perlí koža pára

z radosti keď bolesť je

Zviera ma chce kiež ma zviera

a kiež v blahu skape hneď

 

Moja mŕtva báseň III

Dal som si šál

čo si mi darovala

taký hebký poddajný a teplý

a riekol som to ju si dávam okolo krku

Si moja nežná vlna

ty studená posledným chladom

môžeš ma zase udržiavať v teple

bol by to iba darček od teba

Môj chudáčik Germaina

na vlnu zmenená

ktorú som si okrútil okolo krku

Tvoj darček si to ešte ty

poznáš ho

hovorí ti že si ťa ovíjam okolo krku

a že si moja nežná vlna

Chodec celý biely je mi dobre teplo

som zababušený do teba

Daj mi daj mi moju smrť

daj mi život

Je veľmi zima

oviň sa mi moja vlna

okolo krku

Sneží

a ty si mŕtva

a ja žijem a píšem že už nie si

 

Stodesať kvapiek poézie

LXXXVIII

Vravíte že trávu

vôbec nepočuť rásť

ani dieťa dospievať

ani čas plynúť

Vy naozaj nemáte citlivé ucho

 

XCVI

Vyzlečte si sukne

vyzlečte si košeľu

vyzlečte si kožu

a mäso a kosti

A teraz sa už nehýbte

 

CX

Rozprestrieť sa do šírky

ako lúka

myslieť zeleno

a celkom skromne

 

Pierre Albert-Birot

• Baudelaire Charles (1821-1867): Človek a more :) →