Tlačiť

V čase paleolitu – keď si človek uvedomil svoje ja, začal korigovať aj svoje správanie.
V časoch vzniku ľudskej civilizácie – keď ľudia verili vo vyššiu moc a uctievali božstvá (ktoré v sebe zosobňovali odpozorované prírodné deje), hľadal človek elementárnu harmóniu, ktorej cieľom bolo žiť v zhode s prírodou, so svojím okolím i sebou samým.
Na prelome 4. a 3. tisícročia p.n.l. – vládol juhobabylonskému Uruku v Mezopotámii kráľ Gilgameš. Jeho neustále hľadanie nesmrteľnosti, aby sa tak vyrovnal bohom, je opísané v Epose o Gilgamešovi. V závere eposu sa konštatuje, že človek nemôže nájsť večný život, ale svojimi dobrými skutkami si môže zabezpečiť večnú slávu a žiť v pamäti ľudí naveky.
Už v starovekom Grécku – božstvá a vyššiu moc nahradili konkrétni bohovia, ktorí sa často správali ako bežní ľudia. Ich prešľapmi ľudia ospravedlňovali svoje správanie.
 
Paridov súd
Héra a Zeus
V 6. storočí p.n.l. – grécky filozof Protagoras postavil svojím výrokom „Človek je mierou všetkých vecí.“ človeka do výnimočného postavenia. Paralelne s ním žil (v starovekej Číne) filozof Lao-c´, ktorý za mieru všetkého, protirečivo, pokladal pokoru. Ďalší čínsky filozof Konfucius, pokoru ako mieru všetkého ešte znásobil.
 
Protagoras
Lao-c´
Konfucius
V rokoch 469-399 p.n.l. – žil grécky filozof Sokrates. Cnosť a poznanie vzájomne podmienil. 
V rokoch 428-349 p.n.l. – žil grécky filozof Platón, ktorý dobro chápal ako symbiózu[1] pravdy, krásy a miery. 
V rokoch 384-322 p.n.l. – žil grécky filozof a Platónov žiak Aristoteles. Je považovaný za otca – systemizátora etiky. Jej systemizáciu realizoval v diele Etika Nikomachova[2]. Podľa Aristotela je etika praktická veda, jej predmetom je hľadanie najvyššieho dobra a stanovenie cností ako prostriedkov vedúcich k tomuto cieľu. Aristotelova etika je etikou šťastia[3]; šťastie, blaženosť (eudaimonia) predstavuje cieľ života a zároveň najvyššie dobro[4].
 
Sokrates
Platón a Aristoteles
V prvom storočí n.l.[5] – bol vo veku 33 rokov rímskymi vojakmi ukrižovaný Ježiš Kristus. Ježiš Kristus, Boží syn, sa stal človekom, aby cez svoje utrpenie a smrť vykúpil padnuté ľudstvo a priniesol mu spásu. Ježišova viera, život[6], t.j. skutky, učenie a zázraky ovplyvnili život nielen všetkých kresťanov. 
 
Ježiš na kríži
V časoch Rímskej ríše – ústrednou snahou bolo dosahovanie pocitov slasti a rozkoše, t.j. hedonistické ciele. 
 
Hodovanie v časoch Rímskej ríše
V rokoch 1225-1274 – žil, pre hľadanie dobra excelentný, učiteľ, kňaz katolíckej cirkvi Tomáš Akvinský. Dobro chápal ako substanciálnu charakteristiku všetkého existujúceho. Aj živého, aj neživého. Špecifikum človeka pritom videl v tom, že jeho dobro je spojené s rozumovou činnosťou (blaženosť človeka spočíva v intelektuálnej činnosti). Rozoznával tri základné cnosti: rozumové, mravné a teologické.
V rokoch 1494-1553 - žil francúzsky humanista, spisovateľ[7], lekár, právnik, botanik a staviteľ Francois Rabbelais, autor diela Gargantua a Pantagruel. Bizarný príbeh dvoch obrov (otca a syna) je kritikou vtedajšej spoločnosti a zároveň návodom pre dobrý život. Medzi hlavné myšlienky diela patria rady, ktoré dáva otec svojmu synovi: „Pi, opíjaj sa životom, uč sa vedu, uč sa remeslá, uč sa jazyky! Nezabudni na dve korenia života: smiech a smäd.“
V rokoch 1592-1670 – žil tvorca novej pedagogiky[8], humanista, filozof, teológ i spisovateľ Jan Ámos Komenský. Hlboko sa zamýšľal nad trvalými hodnotami, ktoré nachádzame najmä v jeho pedagogických spisoch. Všade zdôrazňoval humanizmus a demokraciu pre všetkých ľudí na svete. Svoj vzdelávací systém nazval panpaedia (vševýchova) a požadovanú všemúdrosť (pansofia) ozrejmil v tretej knihe diela Všeobecná porada o náprave veci ľudských, ktorá nesie rovnaký názov - Pansofia[9]
 
Akvinský
Rabbelais
Komenský
Kant
V rokoch 1724-1804 – žil Immanuel Kant, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu, autor kategorického imperatívu: „Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania mohli stať všeobecným zákonom“. Mravnosťou determinoval slobodu človeka v jeho konaní.
V rokoch 1869-1948 – žil Móhandás Karamčand Gándhí, nazývaný aj Mahátmá[10], indický mysliteľ a politik. Okrem iného definoval aj 7 omylov ľudskej spoločnosti, za ktoré pokladal: bohatstvo bez práce, zábavu bez zodpovednosti, vzdelanie bez charakteru, obchod bez morálky, vedu bez ľudskosti, náboženstvo bez obety a politiku bez princípov. 
V rokoch 1875-1965 – žil alsaský protestantský teológ, filozof kultúry, lekár, muzikológ, hudobník, významný etik a novozákonník Albert Schweitzer. Stal sa známym svojou misijnou činnosťou medzi africkými domorodcami, zaujal tiež svojimi protivojnovými vystúpeniami. V oblasti etiky sa zameral na trpiacu osobnosť a ideu slobodnej mravnej humanity (v diele Etika úcty k životu)[11].
 
Gándhí
Schweitzer
Fromm
Matka Tereza
V rokoch 1900-1980 – žil nemecko-americký psychoanalytik, sociológ a filozof, predstaviteľ neofreudizmu, dialektický humanista, ktorý sa zameral na človeka bojujúceho o slobodu a dôstojnosť, Erich Fromm. Do dejín etiky sa zapísal dielom Človek pre seba, skúmanie psychologických základov etiky[12].
V rokoch 1910-1997 – žila rádová sestra, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky, a nositeľka Nobelovej ceny za mier Matka Tereza. Najvyšším zmyslom jej života bolo konanie dobra.

Roku 1997 – medzinárodná komisia UNESCO v Delorsovej správe pod názvom Učenie je skryté bohatstvo, formulovala 4 nevyhnutné piliere výchovy a vzdelávania pre 21. storočie:

  • učiť sa poznávať – ovládať nástroje, ktorými možno bádať, skúmať, chápať nové,
  • učiť sa konať – byť aktívnym riešiteľom životných situácií a nie pasívnym manipulovaným objektom, byť schopným slobodne sa rozhodovať,
  • učiť sa žiť spoločne – vážiť si, rešpektovať, tolerovať odlišnosti iných, nechcieť ich ovládať, ale konať voči nim zodpovedne a mravne,
  • učiť sa byť – byť autentickou osobnosťou, ktorá vie čo chce.
[1] Spojenie.
[2] Nikomachos bol Platónov otec.
[3] Ide o šťastie podmienené duchovným stavom človeka.
[4] Podľa Aristotela: „Dobrými sa stávame konaním dobra, úlohou človeka nie je žiť, ale dobre žiť.“
[5] Dodnes nie je presne určené, či roku 30 alebo 33. Uvedené roky sú jediné, kedy mohla židovská Veľká noc pripadnúť na piatok.
[6] Ježišov život a jeho zmŕtvychvstanie opisujú evanjeliá a iné mimobiblické spisy.
[7] Satirik a humorista.
[8] Učiteľ národov.
[9] Druhá časť diela sa venovala spôsobu budovania „nádherného chrámu múdrosti“ z poznatkov. K poznaniu sveta podľa Komenského dokážu prispieť vševedné knihy (dnes ich nazývame encyklopédie), ktoré poskytujú presný návod na učenie a normu pravdivosti vecí. V záujme vytvorenia „nádherného chrámu múdrosti“ treba zhrnúť, overiť i systematicky zoradiť doterajšie znalosti s prihliadnutím na prínos všetkých národov, resp. náboženstiev starej aj novej doby.
[10] Veľký duch.
[11] Podľa Schweitzera základom etickej obnovy má byť úsilie chrániť a rozvíjať akýkoľvek život.
[12] V ňom na základe psychoanalýzy usporadúva svoje etické názory a vytvára pojem charakteru. Na rozdiel od Sigmunda Freuda (1856-1939) za jeho základ považuje vzťah jedinca ku svetu.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Treti pilier Fotograf_krojov On-line kurzy Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2021 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady