História využívania a spracovania dreva a história drevospracujúceho priemyslu (v rokoch) :)

Vytvorené: 23. 05. 2014 Tlačiť

V praveku

- človek využíval drevo od nepamäti, najprv ako palivo, neskôr na výrobu zbraní, pracovných nástrojov, na prepravu ulovenej zveriny[1] a na budovanie jednoduchých príbytkov,

- prvý most cez rieku bol tiež určite drevený strom,

- z vydlabaných kmeňov stromu v tom čase vyrábali pravekí ľudia pirogy[2],

- z tej doby pochádzajú nájdené brvná a nástroje vyrobené zo smrekovcového dreva. V zemi ležali dlhšie ako 2 500 rokov, teda od doby bronzovej.

V staroveku

- na drevených koloch a povozoch so sanicami presúvali ľudia nielen stavebný materiál. Prvé koleso bolo tiež vyrobené zo spojených drevených dosiek,

- z dreva sa vyrábal nábytok[3] či tkáčske stavy,

- na domoch slamu nahradili strešné šindle vyrobené z dreva,

- poznali majstri tesári výhody borovicového dreva. Pre potreby stavebníctva si vyberali stromy rastúce na suchom mieste a stínali ich v decembri, pretože vtedy je drevná hmota takmer dvojnásobne hutnejšia ako v ktoromkoľvek inom ročnom období,

- z listov palmy sa vyrábal akýsi druh papiera[4],

- kráľ Šalamún dal vystavať chrám ohromujúci svojou veľkoleposťou z cédrového dreva, boháčom „stačili“ paláce a domy,

- čínske džunky, egyptské a fenické lode, grécke a rímske galéry boli drevené. na výrobu vesiel a častí lodí sa používalo jedľové drevo,

- v Dunaji boli objavené dobre zachované zbytky mostu, ktorý bol postavený v dobách cisára Trajána. Tento most bol v prevádzke takmer 1 700 rokov,

- v starovekom ríme sa smrekovcové drevo používalo napríklad na stavbu amfiteátrov,

- Egypťania ryby z rieky Níl opekali alebo sušili nad dreveným uhlím; z dreva figovníka vyrábali sarkofágy.

V stredoveku

- sa hlavne kvôli potrebám hutníkov masovo rozšírila výroba dreveného uhlia,

- sa v stavebníctve, pre tesárske a rezbárske práce a obzvlášť na výrobu hudobných nástrojov, používalo jedľové drevo,

- na výrobu kolies kolári používali hlavne tisové drevo[5],

- na smrekovcových pilótoch boli postavené talianske Benátky,

- v Rusku bol smrekovec považovaný za najlepšie drevo na stavbu lodí, zvlášť v dobách Petra I. Zo smrekovcového dreva sú takmer všetky detaily chrámového interiéru v moskovskom Kremli a v chráme Vasilija Blaženého,

- aj naši predkovia vyrábali z prútia rôzne košíky a rohože, a z dreva rôzne kuchynské náradie a príbory,

- z dubového dreva sa vyrábali sudy a nábytok, parkety, nepostrádateľné bolo toto drevo aj v stavebníctve,

- sa objavili prvé, samozrejme drevené, záchody. Podobne aj prvé protézy.

Neskôr, roku 1776 - americký vynálezca David Buschnell skonštruoval drevenú ponorku. Nazval ju Korytnačka.

Roku 1844 - Nemec Friedrich Gottlieb Keller (1816-1895) vynašiel spôsob, ako vyrábať papier z drevoviny. Drevovinu získaval obrusovaním dreva. Po pridaní vody sa tak získala nová vláknitá látka - buničina, tiež označovaná ako celulóza.

Od polovice 19. storočia - sa namiesto handier na výrobu papiera začalo používať výlučne drevo.

V 19. storočí

- vláda USA rozhodla o zastavení ťažby sekvojí v Kalifornii. Gigantické stromy a vynikajúce drevo lákalo množstvo ľudí,

- drevený bol prvý bicykel, tzv. drezina. Drevené skrinky mali aj: prvý telegraf, telefón, rádio, fotoaparát, gramofón...

Na prelome 19. a 20. storočia

- v USA roku 1900 bola pre svetovú výstavu v Paríži zhotovená zo sekvojového stromu gigantická doska, najväčšia na svete, dlhá 100 m[6],

- odvážni konštruktéri prvých lietadiel používali pri ich výrobe drevo.

V 20. storočí

- sa pri stavbe lietadiel využívalo balzové drevo,

- sa okrem ručného štiepania začali šindle vyrábať aj strojovo rezaním (strúhaním) na vodných pílach.

V súčasnosti

- smrekovcovým drevom je pokrytá cyklistická dráha v Krylatskom. Je považovaná za najlepšiu na svete,

- na výrobu kolkárskych gúľ sa používa guajakové drevo,

- ako tepelno-izolačný materiál, chrániaci pred hlukom a vibráciami, sa používa balzové drevo,

- v nábytkárskom priemysle a pri výrobe dýh pre dokončovacie práce sa využíva drevo tisovca,

- sa naďalej drevo využíva, napríklad pri výrobe zápaliek...

- drevo čoraz častejšie nahrádza bambus.

[1] Po návrate z poľovačky pravekí lovci zverinu priväzovali na tyč/brvno.
[2] Plavidlo.
[3] Majstri stolári využívali cédrové drevo.
[4] Boli naň železnými hrotmi napísané posvätné budhistické knihy.
[5] Kvôli jeho tvrdosti a pružnosti.
[6] Ani jedna loď si však netrúfla dopraviť ju do Európy.

Zdroje
Použitá, doporučená a citovaná literatúra
·-Geografia pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách, Celestín Farkaš, Alena Dubcová, Hilda Kramáreková, Enigma, 2005.

Hodnotenie užitočnosti článku:

Poznámka pre autora

História využívania a spracovania dreva a história drevospracujúceho priemyslu (v rokoch) :)

Zdroje
Použitá, doporučená a citovaná literatúra
·-Geografia pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách, Celestín Farkaš, Alena Dubcová, Hilda Kramáreková, Enigma, 2005.

· Simulácie z fyziky

· O Slovensku po slovensky

· Slovenské kroje

· Kurz národopisu

· Diela maliarov

· Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel

· Odborné obrázkové slovníky

· Poradňa žiadaného učiteľa

· Rýchlokurz Angličtiny

. Rozprávky (v mp3)

· PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)

Seriály:

· História sveta (1÷6)

· História Slovenska (1÷5)

· História módy (1÷5).

História využívania a spracovania dreva a história drevospracujúceho priemyslu (v rokoch) :)

ZdrojePoužitá, doporučená a citovaná literatúra·-Geografia pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách, Celestín Farkaš, Alena Dubcová, Hilda Kramáreková, Enigma, 2005.

Seriály:

· História módy (1÷5).

Zdroje
Použitá, doporučená a citovaná literatúra
·-Geografia pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách, Celestín Farkaš, Alena Dubcová, Hilda Kramáreková, Enigma, 2005.