História filmu (v rokoch) :)

Vytvorené: 24. 05. 2014 Tlačiť

Roku 1789 - predchodcom hororových filmov bolo predstavenie Étienna Robertsa (zvaného Robertson) Phantasmagoria premietané za Francúzskej revolúcie v Paríži, v polorozborenej kaplnke. Toto premietanie bolo založené na princípe laterna magika: Robertson použil lampy na pohyblivých vozíkoch, ktorými vytváral na tenkom plátne obrazy kostlivcov a duchov, zväčšoval a zmenšoval ich tváre a pohyboval nimi. Tento prevratný spôsob animácie v spojení s pôsobivým námetom vyvolával v divákoch obrovské vzrušenie a pocit hrôzy.


Fenakistoskop vynájdený v roku 1832	Stereoskop vynájdený v roku 1838	Zootrop vynájdený v roku 1836

Roku 1879 - anglický fotograf Eadweard Muybridge (1830-1914) vytvoril tzv. zoogyroskop/zoopraxiskop, ktorým premietal fotografické sekvencie na stenu rýchlo za sebou tak, že vyvolávali ilúziu pohybu.

Roku 1881 - Francúz Étienne Marey (1830-1904) zostrojil kameru, ktorá zachytávala obrázky na rotujúci kotúč.


Praxinoskop z roku 1876	Premietanie pomocou praxinoskopu	Tachyskop z roku 1887


Mutoskop z roku 1890	Muybridgeho zoopraxiskop


Obrázky pohyblivé vďaka Muybridgeho zoopraxiskopu

ZAČIATKY HISTÓRIE (1895-1908)

- na rozdiel od ostatných druhov umenia[1], dátum zrodu filmu môžeme určiť presne na rok a deň. Roku 1895 premietli Auguste a Louis Lumiérovci (1862-1954, 1864-1948) v Paríži prvé krátke filmy, zachycujúce každodenné výjavy zo života[2]. Bratia dali svojmu vynálezu názov kinematograf. Zanedlho potom vyučili viacerých kameramanov a poslali ich nakrúcať zaujímavé zábery zo života ľudí v rôznych končinách sveta a premietať ich,

Lumiérových kinematograf

- filmu sa postupne chopili obchodníci, ktorí putovali z miesta na miesto a premietali krátke zábavné nemé filmy v jarmočných budovách, hostincoch, zábavných zariadeniach[3],

- ako dôsledok spriemyselňovania filmovej tvorby sa objavila funkcia producenta[4] filmu, v rokoch 1905-1908 sa začali budovať prvé kiná a kinosály. V tom období vznikli aj prvé podniky a spoločnosti na výrobu filmov, požičovne, ktoré filmy kupovali a požičiavali alebo predávali majiteľom kín,

- už v tej dobe sa vo filmoch objavilo násilie,

- filmové programy sa predlžovali a obohatili sa o hudobný sprievod. Pri premietaní hral klavirista alebo menší orchester.

Udalosti tej doby

Roku 1895, 28. decembra - premietli auguste a Louis Lumiérovci v Paríži prvé krátke filmy.

Prvé filmy bratov Lumiérovcov

Roku 1889 - William Friese-Greene vyrobil prvú filmovú kameru a premietačku. Pre zachytenie pohyblivých obrázkov použil nový materiál - celuloid. Jeho prístroj zdokonalil a uviedol do prevádzky v roku 1891 Edison. Nazval ho kinetoskop.

Edisonov kinetoskop

Roku 1896 - prvý hororový film Strašidelný hrad natočil Georges Méliés.

Roku 1897 - Méliés nakrútil film: Klaun a automat - prvý film s robotickou postavou.

Na začiatku 20. storočia - sa v USA objavili prvé kreslené filmy. Priekopníkmi boli bratia Fleischerovci.

Roku 1903 - bol na striebornom plátne uvedený prvý western - Veľká vlaková lúpež.

Roku 1905 - v USA bolo otvorené prvé niklákové kino[5].

Roku 1907 - vzniklo v Spojených štátoch amerických (USA), v Kalifornii, na predmestí Los Angeles prvé veľké stredisko filmovej tvorby - Hollywood. Najvýraznejším strediskom amerického filmového priemyslu bol až do roku 1913.

ZAČIATKY FILMOVEJ RÉŽIE (1908-1918)

- spočiatku film nakrúcal jeden človek - kameraman. Keď sa začali nakrúcať zložitejšie príbehy, ukázala sa potreba umeleckého i vedúceho práce - režiséra. Medzi prvých režisérov patrí Francúz George Méliés (1861-1938), ktorý vynašiel trikový film, a Američan Edwin Porter, zakladateľ dobrodružného filmu zvaného western. Natočil film Prepadnutie vlaku,

- prvým naozaj významným režisérom sa stal Američan David Wark Griffith (1875-1948), ktorý vo svojich filmoch zrodenie národa (1915) a Intolerancia (1916) začal používať nové vyjadrovacie prostriedky - polocelok, detail a veľký detail. Filmoví režiséri sa v tomto období učili vyjadrovať vo filmoch dramatickosť, napätie a humor,

- charakteristickými filmami boli krátke grotesky (burlesky), v tvorbe ktorých vynikol najmä Charlie Chaplin (1889-1977). Režíroval ich a zároveň v nich hral nezabudnuteľnú postavičku tuláka Charlieho.

Udalosti tej doby

Roku 1908, 17. novembra - francúzska filmová výrobňa Film d’Art založená bankou bratov Lafittovcov (1907-1911) uviedla premiéru svojho prvého filmu Zavraždenie vojvodu de Guisse. tento dátum sa označuje za zrod filmového umenia.

V rokoch 1908-1913 - bol jedným z hlavných režisérov spoločnosti Biograph David Wark Griffith. Mal súčasne umelecký dozor nad celou produkciou a nakrútil pre ňu asi 480 krátkometrážnych filmov.

Roku 1913

‑ bola pri výrobe filmu použitá technika zadnej projekcie,

- Charlie Chaplin dokončil svoj prvý film.

Roku 1915 - nakrútil film Portrét Doriana Graya a postavu lorda Henryho v ňom stvárnil Vsevolod Emilievič Mejerchold (1874-1940).

Roku 1918 - vznikli veľké americké filmové spoločnosti, napríklad Paramount či Metro-Goldwyn-Mayer (MGM), ktoré ovládli svetové filmové trhy. Založili ich väčšinou prisťahovalci z europských štátov, ktorý našli v USA lepšie podmienky pre filmové podnikanie.

VRCHOLNĚ OBDOBIE NEMÉHO FILMU (1918-1927)

- v Európe bolo v tomto období niekoľko stredísk filmovej tvorby:

Škandinávske štáty: vo Švédsku tvorili režiséri Victor Sjöström a Mauritz Stiller. Stiller roku 1924 vo filme Gösta Berling uviedol prvý raz herečku Greta Garbo (1905-1990). V Dánsku v roku 1928 nakrútil vynikajúci film Panna orleánska Carl Theodor Dreyer,

Nemecko: bezprostredne po skončení 1. svetovej vojny tu vzniklo niekoľko významných diel navodzujúcich hrôzu a strach z neznámych síl, a to v zaujímavom výtvarnom predvedení tzv. nemecký filmový expresionizmus. Predstaviteľmi tohto smeru boli režiséri Róbert Wiene (Kabinet doktora Caligariho, Orlakove ruky), Fritz Lang (Doktor Mabuse, dobrodruh), Paul Leni (Kabinet voskových figúr), Wilhelm Friedrich Murnau (Upír Nosferatu). Ich filmy boli zlovestnou predtuchou fašizmu k moci. V tomto období vzniklo v Nemecku aj niekoľko realistických diel so sociálnou tematikou, napríklad film Georga Wilhelma Pabsta Ulička, kde niet radosti,

Francúzsko: pôsobil tu priekopník filmovej teórie Ricciotto Canudo (Manifest siedmeho umenia) a tvorili viacerí režiséri: Jean Epstein (1897-1953/Červená krčma, Verné srdce), René Clair (1898-1981/Paríž spí, Medzihra), Jean Renoir (1894-1979/Život bez radosti, Dievča od vody), Abel Gance (Desiata symfónia, Napoleon),

Anglicko: prevládal tu dokumentárny film (britská dokumentárna filmová škola).

Udalosti tej doby

V 20. rokoch

- vznikli aj viaceré vrcholné diela amerického nemého filmu. Dlhometrážne veselohry plné situačnej komiky a gagov vytláčali dovtedy obľúbené krátke grotesky. Medzi najvýznamnejších tvorcov patria Charlie Chaplin (Kid, Zlaté opojenie), Buster Keaton zvaný Frigo (1896-1966), Harold Lloyd, Mack Sennet, Stan Laurel (1890-1965) a Oliver Hardy (1892-1957). Americký film až do príchodu zvuku ovládal 80 % filmových svetových trhov,

- v tomto čase sa zrodila sovietska kinamatografia. Začínala tvorbou dokumentárnych filmov. Nakrúcal ich najmä Dziga Vertov. Hrané filmy režisérov Sergeja Ejzenštejna (1898-1948/Štrajk, Krížnik Poťomkin, Desať dní, ktoré otriasli svetom), Alexandra Dovženka (1894-1956/Arzenál, Zvenigora, Zem) zobrazili na filmovom plátne kolektívneho hrdinu,

- k najpopulárnejším zjavom nemého filmu patril Valentino Rodolpho (1895-1926),

- ako filmový žáner sa vyvíjal horor. Najvďačnejšími témami hororových filmov boli diabli, čarodejnice, duchovia, kostlivci a rôzne literárne postavy: Golem (H. Galeen), Gróf Dracula (H. Galeen, C. T. Dreyer, P. Leni, T. Browning, T. Fisher), Dr. Frankenstein (J. Whale, T. Fisher), Dr. Jekyll a pán Hyde (R. Mamoulian, V. Fleming) a tie boli veľmi často zasadené do prostredia strašidelných domov a temných hradov[6]. No nie sú to iba postavy literárnych diel a legiend, ktoré sú spracovávané. Veľmi pôsobivé hororové príbehy vznikajú na číro vyfantazírované témy, pričom konkrétna obluda sa ani neobjaví. Je to samotný dej a ešte viac atmosféra deja, čo spôsobuje neznesiteľné napätie a obavy ústiace do hrôzy. Práve tento spôsob si neskôr vybral Alfred Hitchcock[7].

Roku 1922 - sa narodil francúzsky herec Gérard Phillipe (1922-1959).

Roku 1924 - prenášal John Logie Baird televíziou obrysy predmetov. O rok neskôr boli pri prenose rozoznateľné ľudské tváre a v roku 1926 už aj pohybujúce sa predmety[8].

Roku 1925 - Sergej Ejzenštejn režíroval film Krížnik Poťomkin.

Roku 1926

- sa škótsky inžinier John Logie Bairt stal prvým človekom, ktorý dokázal zobraziť na televíznom tienitku pobybujúce sa predmety. Jeho mechanický systém zdokonalil ruský mechanik Vladimír Zvorykin,

- Fritz Lang (1890-1976) natočil film Metropolis. Ide o prvý film, kde vystupuje robot.

Roku 1927

- film po prvýkrát prehovoril, vlastne zaspieval. Film Džezový spevák, bol zároveň prvým celovečerným filmom.

V rokoch 1927-1938 - tvorili osobitú komickú dvojicu klaunov Jan Werich (1905-1980) a Jiří Voskovec (1905-1981).

Roku 1927

- nakrútil ruský režisér Sergej M. Ejzenštejn film Desať dní, ktoré otriasli svetom.

Roku 1928

- skonštruoval Vladimír Zvorykin moderný, výlučne na elektronike založený, televízor,

- Američan Walt Disney (1901-1966) vytvoril pre film Parník Willie svoju najpopulárnejšiu kreslenú postavičku Mickey Mouse,

Roku 1929

- Americká akadémia filmového umenia a vedy udelila prvých „Oskarov“ za umelecké a technické zložky filmov[9] (udeľovať iným ako americkým filmom sa začala udeľovať až po II. svetovej vojne).

ZAČIATKY A ROZVOJ ZVUKOVÉHO FILMU (1930-1945)

- roku 1927 film po prvýkrát prehovoril, vlastne zaspieval. Bolo to v americkom filme Džezový spevák. Kým nemému filmu, ktorý všetko vyjadroval gestami a mimikou, rozumel celý svet, zvukový film túto výhodu stratil. Nadobudol však nové rozmery, veď zvuk je neoddeliteľnou súčasťou života,

- z postupov, ktoré využívajú maliari na sklo, bola vyvinutá nová filmárska technika - kreslená maska,

- v prvých zvukových filmoch sa veľa spievalo a tancovalo. Film sa v mnohom podobal divadlu. Diváci prijali zvukový film s nadšením. Navzdory tomu, že niektorí tvorcovia sa proti zvukovému filmu bránili, v polovici 30. rokov definitívne nad nimi zvíťazil,

- v USA sa v tomto období popri množstve zábavných filmov nakrúcali aj závažné, život pravdivo zobrazujúce dramatické príbehy, napríklad Verejný nepriateľ režiséra Mervyna Le Roya, Zjazvená tvár Howarda Hauksa, Chlieb náš každodenný Kinga Vidora, Bolo raz zelené údolie Johna Forda. Hrali v nich svetoznámi herci Spencer Tracy (1900-1967), Paul Muni (1895-1967), Joan Crawfordová (1904-1977), Clark Gable (1901-1960), Henry Fonda (1905-1982) či Gary Cooper (1901-1961),

- sovietsky film v 30. rokoch prešiel veľkými zmenami. Zatiaľ čo v nemom období prevládali príbehy kolektívnych hrdinov, v zvukovom období sa dostali do popredia príbehy jednotlivcov. Grigorij Alexandrov nakrútil hudobné komédie Cirkus a Celý svet sa smeje, Grigorij Kozincev a Leonid Trauberg film Trilógia o Maximovi. K popredným hercom vtedy patrili Nikolaj Čerkasov (1903-1966), Boris Babočkin (1904-1975), Boris Ščukin (1894-1939), Nikolaj Simonov (1901-1973), Tamara Makarovová (1907-1997) a Ľubov Orlovová (1902-1975),

- úspech dosahoval aj francúzsky film dielami René Claira (Milión, Nech žije sloboda), Jeana Renoira (Na dne, Veľká ilúzia) a Marcela Carného (Nábrežie hmiel, Návšteva z temnôt). Najvýznamnejším hercom bol Jean Gabin (1904-1976),

- v Anglicku sa rozvíjala najmä škola dokumentárneho filmu, no popri nej producent Alexander Korda vyrábal kostýmové životopisné veľkofilmy (Šesť žien Henricha VIII.). Svoju tvorbu začínal majster filmového hororu Alfred Hitchcock (1899-1980), ktorý sa neskôr usadil v USA,

- v Nemecku do nástupu Hitlera vzniklo niekoľko realistických diel, medzi ktorými vynikol film Slatana Dudowa Kuhle Wampe. Počas obdobia fašizmu[10] vznikali v Nemecku iba bezvýznamné filmy slúžiace fašistickej propagande.

Udalosti tej doby

Roku 1930 - dosiahla medzinárodný úspech úlohou kabaretnej speváčky vo filme Modrý anjel Marlene Dietrichová (1901-1992).

Roku 1932 - sa v Benátkach uskutočnil prvý filmový festival na svete. Počas prvého ročníka festivalu sa ceny ešte neudeľovali. Jeho program tvorilo 29 dlhometrážnych filmov a 14 krátkometrážnych filmov.

Roku 1933

- bola prvýkrát uvedená Lorcová Krvavá svadba,

- bola vo filme King Kong prvý raz naplno využitá technika pohyblivej kamery.

Roku 1934

- Leni Riefenstahlová (1902-2003) režírovala Triumf vôle,

- sa v kinách objavila komická postavička s modrými očami a žltými nohami oblečená v námorníckej košeli so štyrmi gombíkmi - Káčer Donald.

Roku 1935

- český režisér a scenarista Martin Frič (1902-1968) nakrútil významné dramtické dielo Jánošík,

- bol systémom Technicolor nakrútený prvý farebný celovečerný film.

Roku 1936 - začalo vo Veľkej Británii prvé pravidelné televízne vysielanie. Vysielať začala spoločnosť BBC (British Broadcasting Corporation).

Roku 1937 - bol uvedený prvý celovečerný kreslený film Snehulienka a sedem trpaslíkov. Jeho režisérom bol Walt Disney.

Roku 1939

- bol prvýkrát sfilmovaný román Odviate vetrom (bol to jeden z najúspešnejších filmov histórie),

- sa v kinách objavil americký film s námetom Občianskej vojny v Amerike Juh proti severu a mal obrovský úspech,

- sa preslávil svojím kaskadérskym kúskom vo filme Prepadnutie Yakima Canutt (1895-1986). V priebehu deja preskočil zo svojho bojového poníka na jedného zo šiestich koní, ktoré ťahali dostavník. Hlavný hrdina John Wayne doňho strelil, Canutt spadol medzi kone a tie ho vliekli za sebou, kým sa nepustil. Dostavník sa cez neho prehnal a Canutt ležal medzi kolesami. Potom sa s námahou postavil na nohy.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA (1939-1945)

- roky 2. svetovej vojny, najmä v krajinách podrobených fašistami priniesli úpadok filmovej tvorby,

- sovietske filmové štúdiá sa presťahovali z európskej časti Sovietskeho zväzu do ázijských miest, kde vznikali nové filmové diela s vojnovou a protivojnou tematikou. Jedným z najlepších bol film Ona bráni vlasť režiséra Fridricha Ermlera,

- aj v USA vzniklo niekoľko dobrých filmov o vojne (Perute pomsty) Howarda Hawksa a dokumentárny seriál Za čo sme bojovali, nakrútený pod vedením Franka Capru.

Udalosti tej doby

V 40. rokoch - bol vďaka trojhlavému procesu zdokonalený systém zadnej projekcie.

Roku 1940 - vznikla úderná protivojnová satira Charlieho Chaplina Diktátor.

Roku 1941 - Orson Welles (1915-1985) režíroval, napísal a hral vo filme Občan Kane. Ide o najlepší film Orsona Wellesa, priekopnícky bol najmä kamerou Gregga Tolanda.

Roku 1943 - diváci zhliadli film Casablanca.

VEĽKÝ ROZKVET PO ROKU 1945

- po 2. svetovej vojne sa nielen zvýšila tvorba filmov v tradičných filmových krajinách[11], ale vznikli aj nové národné kinematografie v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike. Nebývalý rozkvet zaznamenal taliansky film, kde sa zrodil nový umelecký prúd - neorealizmus. Svoje najlepšie diela o vojne, proti vojne a o nádejach ľudí na lepší život vytvorili Roberto Rossellini (Rím, otvorené mesto), Vittorio de Sica (1901-1974), Giuseppe De Santis (Rím o jedenástej hodine, Niet mieru pod olivami), Luchino Visconti (1906-1976/Zem sa chveje, Rocco a jeho bratia),

- vo Francúzsku sa postupne presadili mladí režiséri Jean-Luc Godard (Na konci s dychom), Alain Resnais (Hirošima, moja láska), Francois Truffaut (Nikto ma nemá rád), Claude Chabrol (Bratranci). Ich filmy zväčša nastoľovali príbehy zo života mladých ľudí. Kritika ich nazvala novou vlnou,

- v USA starší režiséri pokračovali v tvorbe dramatických filmov o vojne, kriminálnych príbehou, muzikálov, komédií, westernov. Významné diela nakrútili Alfred Hitchcock (Okno do dvora, Vtáci, Topaz), Elia Kazan (1909-2003/Bumerang, Na východ od raja, Amerika, Amerika), Billy Vilder (Sounset boulevard, Niekto to rád horúce), William Wyler (Najlepšie roky nášho života, Ako ukradnúť Venušu), Stanley Kramer (1913-2001/Útek v reťaziach). Po nich nastúpili mladší režiséri, ktorí začali tvoriť v 60. a 70. rokoch: Sydney Lumet (Dvanásť rozhnevaných mužov), John Schlesinger (Polnočný kovboj, Svatba), Sidney Pollack (Kone sa tiež strieľajú), Francis Ford Coppola (1939/Krstný otec, Rozhovor),

- v sovietskej kinematografii sa popri starších tvorcoch, ako boli Sergej Gerasimov (Tichý Don, Pri jazere), Michail Romm (Deväť dní jedného roku), Michail Kalatozov (Žeriavy tiahnu, Neodoslaný list), Grigorij Kozincev (Hamlet), postupne prihlásili režiséri mladších generácií: Grigorij Čuchraj (Štyridsiaty prvý, Balada o vojakovi), Sergej Bondarčuk (1920-1994/Osud človeka), Stanislav Rostockij (... a rána sú tu tiché), Andrej Tarkovskij (1932-1980/Ivanovo detstvo, Andrej Rubľov), Larisa Šepiťková (Pot), Georgij Danelija (Chodím po Moskve), Marlen Chucijev (Mám dvadsať rokov), Jurij Iljenko (Biely vták s čiernym znamením), Vasilij Šukšin (1929-1974/Červená kalina), Otar Ioseliani (Žil spievajúci drozd), Elem Klimov (Choď a pozeraj sa),

- rozvoj zaznamenali aj kinematografie ďalších krajín. Svojim dielom si získal sverový úspech švédsky režisér Irgman Bergman (1918-2007), španielsky režisér usadený v Mexiku Luis Bunuel (Viridiana), ďalší španielsky režisér Carlos Saura (Anna a vlci, Carmen), poľskí režiséri Andrzej Munk (Človek na koľajniciach), Andrzej Wajda (Popol a diamant) a Jerzy Kawalerowicz (Matka Johana od anjelov), maďarský režisér István Szabó (Mefisto). Na medzinárodných festivaloch získali uznania filmy Japonca Akira Kurosawu (Rašomon, Dersu Uzala) a Inda Satjadžita Raya (Žalospev cesty, Pieseň o apuovi).

Udalosti tej doby

Roku 1945 - dosiahol veľký úspech v hlavnej úlohe filmu Deti raja Jean-Louis Barrault (1910-1994).

Roku 1946

- sa uskutočnil prvýkrát filmový festival v Cannes,

- sa uskutočnil v Karlových Varoch filmový festival s medzinárodnou účasťou. O dva roky neskôr sa už konal pod názvom Medzinárodný filmový festival Karlove Vary.

Roku 1948 - De Sica režíroval film Zlodeji bicyklov.

Roku 1947

- sa hrala Električka zvaná túžba od Williamsa Tennesseeho. Triumfálny úspech v nej dosiahol Marlon Brando (1924-2004),

- cenu za hudbu k filmu Siréna získal na MFF v Benátkach Čech Emil František Burian (1904-1959).

V 50. rokoch - si veľkú popularitu získala filmovou úlohou princeznej Sisi Romy Schneiderová (1938-1982).

Roku 1951

- film Mzda strachu preslávil aj ako herca už vtedy známeho francúzskeho speváka Yvesa Montanda (1921-1991),

- upozornila na seba filmom Pozor! Banditi! režiséra C. Lizzaniho Gina Lollobrigida (1927),

- Japonec Osamu Tezuka publikoval prvý diel kresleného seriálu o chlapcovi-robotovi Tetsuwan Atom, ktorý sa stal neskôr známy ako Astro Boy.

Od roku 1952 - bola jednou z najväčších hviezd amerického filmu Marilyn Monroe (1926-1962).

Roku 1954

- debutoval vo filme Lino Ventura (1919-1987),

- film Dievča z vidieka zoznámil svet s hereckým umením Grace Kellyovej (1929-1982),

- Kurosawa režíroval Sedem samurajov.

Roku 1956

- predviedol zamestnanec americkej spoločnosti Ampex Rus Alexander Ponatiev prvý funkčný videorekordér, ktorý bol vzápätí široko využívaný v televíznych a filmových štúdiach,

- bola vytvorená filmová postava robota Robby, prvá pozitívna robotická postava vo filme,

- spoločnosť Zenith Radio Corporation predviedla prvé diaľkové televízne ovládanie,

- Bergman natočil film The Seventh Seal,

- za filmovú verziu muzikálu Kráľ a ja získal Oscara Yul Brynner (1920-1985),

- film ...a boh stvoril ženu znamenal začiatok závratnej kariéry Brigitt Bardotovej (1934),

- český výtvarník, animátor a režisér Zdeněk Miler vytvoril slávnu rozprávkovú postavičku - Krtka.

Roku 1958 - hral vo filme Mačka na rozpálenej plechovej streche americký herec, režisér a producent Paul Newman (1925-2008).

Roku 1959 - bol nakrútený film Ben Hur, ktorý získal až 11 Oscarov. Hlavnú úlohu vo filme hral Charlton Heston (1923-2008).

Roku 1960

- Jean Luc Godard režíroval film Na konci s dychom,

- na MFF v Cannes získala za herecký výkon vo filme Vrchárka hlavnú cenu Sofia Lorenovaná (1934),

- za scenár k filmu Byt získali Oscara I. A. L. Diamond a Billy Wilder (1906-2002),

- nakrútil svoj päťdesiaty film anglický režisér pôsobiaci v USA Alfred Hitchcock. Hrôzostrašný a napínavý horor mal názov Psycho.

Roku 1961

- Fellini (1920-1993) režíroval film Osem a pol. Do hlavnej úlohy obsadil Claudiu Cardinaleovú (1938),

- ako režisér filmu Accattone debutoval taliansky scénarista a spisovateľ Pier Paolo Passolini (1922-1975).

Roku 1962 - sa zrodil hrdina James Bond. V prvom a v šiestich ďalších dieloch filmov[12] o agentovi 007 hral hlavnú úlohu Sean Connery (1930).

Roku 1963

- celý svet spoznal vďaka veľkofilmu Kleopatra herečku Elizabeth Taylorovú (1932-2011),

- BBC začala vysielať televízny sci-fi seriál Doctor Who, v ktorom vystupoval robotický pes K-9 a ďalšie kybernetické bytosti Cybermani a Dalekovia.

Roku 1964

- film Grék Zorba priniesol legendárnu rolu americkému hercovi a režisérovi Anthonyovi Quinnovi (1915-2001),

- sa po uvedení hudobnej komédie Dáždničky zo Cherbourgu medzi najvyhľadávanejšie herečky francúzskeho filmu zaradila Katherine Deneuveová (1943).

Roku 1966 - režíroval filmové spracovanie Hrabalovej novely Ostře sledované vlaky Jiří Menzel (1938). Získal zaň Oscara.

Roku 1968

- Kubrick (1928-1999) režíroval film Vesmírna Odysea,

- európsky western Vtedy na západe preslávil Charlesa Bronsona (1921-2003).

V 70. rokoch

- sa stal jedným z najpopulárnejších francúzskych hercov Gérard Depardieu (1948),

- vďaka televíznemu seriálu Ulice San Francisca zíslal veľkú popularitu Michael Douglas (1944).

Roku 1970 - získal Oscara za celoživotné dielo Cary Grant (1904-1986).

Roku 1971

- vo filme Francúzska spojka - Štvanica podal špičkový filmový výkon americký herec Gene Hackman (1930)[13],

- sa v televíznom seriáli predstavil ako detektív Columbo americký herec Peter Falk (1927-2011),

- Kubrick režíroval A Clockwork Orange.

Roku 1972 - Francis Ford Coppola (1939) režíroval film Krstný otec.

Roku 1974

- získal svojho prvého Oscara Robert De Niro (1943),

- sa vo filme Muž so zlatou zbraňou (1974) s Jamesom Bondom prvý raz objavili zábery autohavárie, vopred prerátané počítačom.

Roku 1975

- bol uvedený film režiséra Stevena Spielberga (1946) Čeľuste, v ktorom bola použitá maketa žraloka v životnej veľkosti. Jej použitie prinieslo na plátna kín hrôzostrašné efekty,

- do kín sa dostal film Prelet nad kukučím hniezdom, v ktorom hlavnú rolu hral Jack Nicholson (1937),

- prvý významnejší úspech dosiahol poľský režisér Krzysztof Kieslowski (1941-1996).

Roku 1976 - sa zrazu preslávil ako hlavný predstaviteľ a scenárista filmu zo zákulisia profesionálneho boxu Rocky Sylvester Stallone (1946).

Roku 1977

- Hviezdne vojny sa stali najväčším „finančným trhákom“ v histórii.

Roku 1980

- vyvinula japonská spoločnosť Sony Corporation prístroj nového typu s kamerou a záznamovým zariadením s videokazetou v jednom - kamkodér. Predávať sa začal v roku 1982,

- sa kreslený film Nu pogodi! stal najpredávanejším ruským filmom do zahraničia. Jeho režisérom bol Viačeslav Kotenočkin (1927-2000).

V 80. rokoch

- v Spielbergových filmoch o Indiana jonesovi hral hlavnú a medzi divákmi obľúbenú postavu Harrison Ford (1942),

- získal popularitu za dobrodružné komédie Danny De Vito (1944).

Roku 1981 - získala štvrtého Oscara[14] Katharine Hepburnová (1909-2003) za úlohu vo filme Na zlatom jazere.

Roku 1982 - E. T. - Mimozemšťan sa stal finančne najúspešnejším filmom.

Roku 1983

- sa v USA začal televízny signál šíriť prostredníctvom satelitu.

Roku 1984

- získal 8 Oscarov filmový prepis Miloša Formana (1932) hry P. Schaffera Amadeus,

- sa presadil aj v americkom filme austrálsky herec Mel Gibson (1956),

Roku 1988 - hral Arnold Schwarzenegger (1947) hlavnú postavu v prvej časti komerčne veľmi úspešnej sci-fi trilógie Terminátor.

Roku 1986

- režisér John Badham nakrútil prvú časť filmu Číslo 5 žije o robotovi Johnny 5.

- pri prvom udeľovaní európskych filmových cien v Západnom berlíne, tzv. Félixov, získal túto trofej ako uznanie za celoživotné zásluhy o filmové umenie Marcello Mastroianni (1924-1996),

- získal výročnú cenu AFI (American Fim Institute) Gregory Peck (1916-2003),

- mal premiéru americký film s Dustinom Hoffmanom (1937) v hlavnej úlohe Rain Man.

Roku 1989 - sa po uvedení filmu Smrtonostná pasca stal filmovou hviezdou Bruce Willis (1955).

Roku 1991 - získal film Tanec s vlkmi, režiséra a herca hlavnej úlohy Kevina Costnera (1955), 7 Oscarov.

Roku 1992

- vo filme vôňa ženy hral slepého amerického plukovníka Al Pacino (1940),

- získal Clint Eastwood (1930) Oscara za réžiu filmu Nezmieriteľní,

- detský svet kreslených rozprávok ovládli Ninja-korytnačky: Leonardo, Michelangelo, Raffaelo a Donatello. Boli vyučené v japonskom bojovom umení nindžutsu, ktorému ich naučil majster Splinter. Používali ho v boji proti hovoriacemu mozgu menom Krang[15], Rockymu, trhačovi Schrederovi a zlosynovi baxterovi.

Roku 1993

- zomrela Aurdey Hepburnová (1929-1993), známa z filmov Prázdniny v Ríme[16] a Raňajky u Tiffanyho,

- britská kráľovná udelila titul sir hercovi Antony Hopkinsovi (1937),

- film Jurský park priniesol najväčší finančný úspech.

Roku 1994 - celý svet očaril film Forrest Gump v titulnej úlohe s Tomom Hanksom (1956).

Roku 1997

- získal Oscara film českého režiséra Jana Svěráka (1965) Kolja,

- zažiarila vo filme Votrelec americká herečka Sigourney Weaverová (1949).

Roku 1999 - hitom sveta filmu sa stalo sci-fi Matrix.

Okolo roku 2000 - knižný a filmový svet fascinoval Harry Potter.

Roku 2001 - Steven Spielberg dokončil na základe scenára Stanley Kubrica a na námet poviedky Briana Aldissa film A. I.[17].

Roku 2004 - americká filmová spoločnosť 20th Century Fox uviedlo do distribúcie film Ja, Robot, nakrútený na námety z robotických poviedok Issaca Asimova.

Roku 2005 - Chris Wedge dokončil pod hlavičkou 20th Century Fox animovaný film Robots.