História divadla (v rokoch) :)

Vytvorené: 24. 05. 2014 Tlačiť

Divadlo sa vyvinulo pravdepodobne z magických a náboženských obradov. Tanec, ktorý bol súčasťou týchto obradov, bol zrejme i prvým divadelným prejavom. Zvieracie masky, používané pôvodne pri love i obradoch konaných v súvislosti s lovom, sa stali prvými divadelnými rekvizitami.

V STAROVEKU

- sa divadlo ako umenie sa začalo formovať v Indii, v Číne, v Japonsku,vo Vietname a na Jáve, kde vzniklo „bábkové“ divadlo,

V jávskom divadle sa figúrka zvaná wajang sa premietala
na plátno a divák sledoval jej tieň. Dej hry komentoval recitátor.

- divadlo poznali aj starí Egypťania[1],


Egyptské tanečníčky a akrobatky	Akrobatická tanečnica egyptskej Novej ríše

- na Kréte sa konali pravidelné hudobné súťaže a predvádzali divadelné hry.

V čase trvania starovekého Grécka

- sa zo slávností, ktorých súčasťou boli zborové spevy a tance na počesť boha Dionýza, vyvinulo divadlo.

- podľa vzoru Kréťanov pravdepodobne organizovali divadelné súťaže aj starovekí Gréci,

- asi v 6. storočí p.n.l. vznikla dráma. Ako autori tragédii sa preslávili Aischylos, Sofokles a Euripidés, ako autor komédií predovšetkým Aristofanes,


Grécky herec pozorujúci svoju masku	Grécki herci sa pripravujú na vystúpenie

- sa divadlo hralo pod šírim nebom, na starostlivo vybraných miestach, kde sa na vybudovanie polkruhového stupňovitého hľadiska dal využiť prírodný svah. Najväčšie grécke a zároveň staroveké divadlo bolo v Miléte[2]. Herci boli traja, hrali len muži, a to aj ženské úlohy. Popri nich účinkoval chór, čiže zbor a štatisti. Herci hrali v maskách. Aby boli vyšší, a tak lepšie viditeľní, pretože vzdialenosť herca a diváka bola veľká, obúvali si topánky s hrubou podošvou, tzv. koturny,

- v gréckom divadle sedelo obecenstvo v stupňovitom amfiteátri okolo kruhovitého „orchestra“, miesta na spievanie a tancovanie. Pravoúhle javisko bolo umiestnené trocha nižšie[3].

Grécke divadlo

Grécke divadlo v prírode, v Epidaure

V čase trvania starovekého Ríma

- aj keď Rimania prevzali divadelné umenie od Grékov, na rozdiel od gréckeho divadla, ktorého úlohou bolo ľudí povznášať a robiť lepšími, bolo pre nich divadlo predovšetkým zábavou[4],


Rímska mozaika s maskami tragédie a komédie	Scéna z Plautovej komédie Hra o skrinke

- záujem o zábavné divadlo, teda o komédiu, postupne zatlačil do pozadia tragédiu, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol Lucius Annaeus Seneca,

- ako autori komédií vynikli Titus Maccius Plautus a Publius Terentius Afer,

- bola veľmi obľúbená pantomíma,

- spočiatku sa hralo na verejných priestranstvách na pódiu, neskôr sa stavali drevené a ešte neskôr kamenné divadlá[5],

- javisko v rímskom divadle bolo vyššie ako okolitý terén a niekedy bolo pokryté drevenou krytinou.

Rímske divadlo

V 5. storočí n.l. - divadelné umenie v Európe upadlo takmer do zabudnutia. Niekoľko storočí žila divadelná tradícia medzi ľudom iba vďaka potulným hercom, spevákom, mímom, recitátorom, akrobatom, ktorí boli známi pod menom jokulátori alebo žongléri, v Čechách ako žakeři alebo vaganti, na Slovensku ako igrici[6]. Bolo to zábavné, nenáročné svetské umenie, predvádzané na ulici.

STREDOVEKÉ DIVADLO

Udalosti tej doby

Koncom 1. tisícročia - sa divadlo znovu zrodilo v chrámoch[7], a to tak, že sa do omše zaraďovali spevy a neskôr i krátke výstupy. Z nich sa vyvinula náboženská dráma, hraná najmä na Veľkú noc. Rozvoj cirkevného divadla pokračoval tým, že sa dramatizovali biblické príbehy. Tieto náboženské hry sa volali mystériá.

Valenciennská pašijová hra

V čase používania latinčiny - sa stredoveké divadlo nespájalo s kultúrou jedného národa, ale vyvíjalo sa rovnako u tých európskych národov, ktoré prijali kresťanstvo.

Postupne - latinčinu v hrách nahrádzali národné jazyky, obohacovali sa aj témy hier a predstavenia sa z kostolov sťahovali na verejné priestranstvá - na trhoviská v mestách a dedinách.

V 13. storočí - vznikla v Taliansku commedia dell´arte, ktorá sa vyvinula z umenia potulných komediantov a námety čerpala zo života ľudu. Text hier nebol ustálený. Herci sa síce pridŕžali stručnej dejovej osnovy, no pri predstavení podľa okolností improvizovali[8].

Motív commedie dell´arte


Arlecchino	Brighella	Capitano	Dottore	Pantalone
Herci commedie dell´arte

Na konci obdobia stredoveku - sa na javisku objavili aj ženy.

V stredoveku - sa zrodilo nové bábkové divadlo. Bábkoherci vystupovali na jarmokoch a v mystériách ako profesionálni herci.

DIVADLO V HUMANIZME A RENESANČNÉ DIVADLO

Udalosti tej doby

V 15. a 16. storočí

- nadviazalo na antickú drámu,

- boli v Európe, v Taliansku, postavené prvé divadlá od rímskych čias[9],

- bolo preň typické školské a vzdelanecké divadlo a dráma,

- objaviteľmi antických hier boli talianski humanisti, ktorí zaviedli ich štúdium a recitovanie v školách,

- cirkevní reformátori Filip Melanchton a Martin Luther pochopili význam školského divadla pri vyučovaní latinčiny a podporovali ho,

- v obľube bol najmä autor rímskych komédií Terentius. Spočiatku interpretoval dialógy jeden žiak, neskôr viacerí žiaci. To bol prvý krok k javiskovému predvedeniu,

- podľa vzoru antických drám začali v tom čase vznikať pôvodné latinské školské drámy aj hry v národných jazykoch.


Renesančné divadlo tzv. Terentiovské mansionové javisko

V 17. storočí

- malo školské divadlo významného obhajcu a propagátora v Jánovi Amosovi Komenskom, ktorý ho zaradil do vyučovania ako veľmi názorný prostriedok[10],

- sa začali stavať prvé divadelné budovy a zjavili sa aj prví profesionálni herci, pre ktorých bolo divadlo zdrojom obživy. Boli to herci commedie dell’arte,

- v renesančnom Taliansku vznikli nové divadelné žánre: opera a balet,

- divadelné Anglicko dalo svetu najväčšieho renesančného dramatika, ktorým bol Angličan William Shakespeare. Pred ním ale aj popri ňom tvorili: Thomas Kyd, Christhoper Marlowe a Ben Jonson,

- divadlo napredovalo aj v Španielsku. Herec, dramatik a divadelný riaditeľ Lope de Rueda zaviedol nový divadelný žáner - krátku frašku, ktorá sa hrala ako medzihra. V tom čase vzniklo majstrovské dielo La Celestina, ktoré malo obrovský vplyv na vtedajšie divadlo, na Shakespeara aj na Machiavelliho. Divadelné hry písali v Španielsku Cervantes, Lope de Vega a Tirso de Molina. Veľkú epochu španielskeho divadla završilo dielo Pedra Calderóna de la Barca,

- vyzerali divadlá podobne ako dnes. Javisko malo tvar konskej podkovy, pódium bolo vyvýšené, javiskový oblúk oddeľoval javisko od obecenstva a oponu bolo možné spustiť cez celé javisko.

Slávne Globe Theatre v Londýne[1 1]

BAROKOVÉ DIVADLO

Udalosti tej doby

V 17. storočí

- barokové divadlo podobne ako renesančné nadviazalo na antickú drámu, bolo preň typické školské a vzdelanecké divadlo a dráma,

Barokové divadlo - miesta s najlepším výhľadom vyhradené panovníkom

- znamenalo barokové divadlo prínos predovšetkým pre javiskové umenie a techniku. Vzniklo kulisové, tzv. skriňové (kukátkové) javisko, ohraničené vzadu prospektom, hore sufitami a vpredu rampou i oponou. Objav kulís umožňoval rýchle premieňať scénu[11],

Barokové kulisové javisko

- po celej Európe sa stavali reprezentačné budovy najmä pre prudko sa rozvíjajúcu operu a balet,

- dvorské a šľachtické divadlo sa vyznačovalo pompéznosťou, bohatými dekoráciami i kostýmami. Okrem toho existovalo aj náboženské a ľudové divadlo,

- nastal veľký rozvoj divadla predovšetkým vo Francúzsku. Zrodila sa tu vtedy klasicistická dráma, ktorej predstaviteľmi boli Pierre Corneille, Jean Racine a Molière a ktorá sa v ďalšom období rozšírila do ostatnej Európy.

Roku 1603 - mladá Japonka Okumi založila divadlo Kabuki[12].


Zlý muž	Mrzutý muž	Ušľachtilý hrdina
Herci divadla Kabuki

Divadlo Kabuki sa hralo
v stálych divadelných budovách,
ktorých hľadiská slúžili aj ako
reštaurácie

KLASICISTICKÉ DIVADLO

- v 18. storočí ovplyvňoval európske umenie klasicizmus, ktorý napodobňoval antiku a vyznačoval sa prísnymi pravidlami tvorby. Postupne sa obohatil o osvietenské myšlienky, súvisiace s nástupom mestskej a meštianskej kultúry,

- klasicizmuz vychádzal z racionalistického svetonázoru, a preto umenie vytvorené v duchu klasicizmu nesmelo protirečiť rozumu. Najvyším zákonom sa stal súlad krásy, pravdy a dobra,

- vo Francúzsku bol hlavným predstaviteľom osvietenského klasicizmu filozof a spisovateľ Voltaire, otázkami kultúry sa zaoberal Denis Diderot, autorom majstrovských komédií Barbier zo Sevilly a Figarova svadba Pierre-Augustin Beaumarchais. Divadlo sa stalo nástojom spoločenskej a politickej satiry,

- Anglické divadlo formoval divadelný riaditeľ a herec David Garrick. Vzkriesil Shakespeara a prebojoval nový herecký prejav. V dramatickej tvorbe sa preslávil Richard Brinsley Sheridan,

- v Taliansku strnulú commedie dell´arte reformoval Carlo Goldoni, starú improvizovanú komédiu typov nahradil charakterovou komédiou. Jeho odporcom bol Carlo Gozzi, ktorý písal lyrické rozprávky,

- vývoj v Nemecku vyvrcholil v dielach dvoch najväčších spisovateľov a dramatikov Johanna Wolfganga Goetheho a Friedricha Schillera. Sú označovaní za najväčšie zjavy klasicizmu,

Schillerovi Lúpežníci

- v celej Európe sa stavali nové divadlá, v ktorých sa hrali predstavenia pre mestské publikum v národných jazykoch. Divadelné umenie sa tak stalo prístupným širokej verejnosti.


Herci meštianskeho divadla

Nemecký kočovný divadelný súbor sa pripravuje na predstavenie

Udalosti tej doby

Roku 1775 - sa narodil Matej Kopecký (zomrel v roku 1847) - priekopník bábkového divadla v Čechách.

Roku 1796 - sa narodil najvýznamnejší predstaviteľ novodobej pantomímy, Francúz českého pôvodu, Marcel Marceau (zomrel v roku 1846).

ROMANTICKÉ DIVADLO

- na prelome 18. a 19. storočia triezvy klasicizmus vystriedal romantizmus, ktorý vniesol do divadelného umenia fantáziu, cit, odhalil vnútorný život človeka a uvoľnil dramatickú formu. Často oslňoval exotickými námetmi, rušným dejom, a to všetko podporovali bohatá dekorácia a celková výprava,

- proti vláde rozumu hájili romantici právo citu. Proti klasickej požiadavke rozumovej aj formálnej disciplíny a napodobňovania prírody stavali požiadavku tvorivej originality, vytvárania neskutočného sveta. Drámu obohatili o lyrické prvky a opisy duševných stavov, uvoľnili jej formu. Základným motívom sa stal konflikt jednotlivca a spoločnosti, osobné rozčarovanie a sklamanie. Východisko z tohoto rozporu hľadali romantici rôznymi cestami.

Premiéra romantickej dobrodružnej historickej hry Victora Huga Hernany

Vynášali z minulosti rytierske príbehy, utiekali sa do vzdialených exotických krajín a do rozprávkového sveta. Vynašli pochmúrnu „osudovú“ drámu, pri ktorej divákom behal mráz po chrbte. Na druhej strane sa prikláňali k národu a ľudo ako k jediným kladným spoločenským hodnotám. Hlásali kult ľudového umenia, najmä ľudovej piesne,

- romantizmus sa ujal najmä v Nemecku a Anglicku,

- reprezentantom tohto štýlu v Čechách bol Josef Kajetán Tyl, zakladateľ a tvorca českého divadla,

- v Nemecku sa romantizmus najväčšmi prejavil v diele bratov Schlegelovcov, u Ludwiga Tiecka, Novalisa a Ernsta Theodora Amadea Hoffmanna. Prostredníctvom nemeckých romantikov sa Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Rusko naučili obdivovať Shakespearovho génia,

- v Anglicku dal romantizmus divadlu legendárneho herca Edmunda Keana, úspešného predovšetkým ako predstaviteľa shakespearových hrdinov,

- aj vo Francúzsku vznikla romantická reakcia na klasicizmus. Jej predstaviteľmi boli Francoise René de Chateaubriand, Victor Hugo, Alexader Dumas, Alfred de Musset a Eugéne Scribe. na javisku dominovala Elise Rachelová a časťou svojej tvorby Francois-Joseph Talma. Divadlo Funambules na dlhé desaťročia ovládol slávny mím Jean-Gaspard Deburau,

- v Taliansku žilo divadlo operami,

- iba na prvý pohľad nemal romantizmus na divadlo podstatný vplyv. Pôsobil však na vnútornú štruktúru drámy, ktorú uvoľnil, a na herecké umenie. Divadlo sa v tomto období čoraz väčšmi ponášalo na obchodné podnikanie. Viedlo to k vzniku divadla hviezd, pretože herecké hviezdy priťahovali divákov a napĺňali pokladnicu. Protagonista sa stal stredobodom predstavenia ostatné postavy mu iba nahrávali. Romantizmus vniesol do divadla slobodu a pestrosť a oslňoval rušným dejom, fantáziou, tajuplnosťou, dobrodružstvom, veľkými tragédiami lásky a vášne. V hľadisku romantizmus zamestnával, väčšmi srdce ako mozog, väčšmi cit ako myslenie.

Udalosti tej doby

Okolo roku 1800 - vznikol v Číne špecifický divadelný útvar, tzv. pekingská opera.


Maska pekingskej opery	Scéna z pekingskej opery

Roku 1809 - sa narodil ruský prozaik a dramatik Nikolaj Vasilievič Gogoľ.

REALISTICKÉ A NATURALISTICKÉ DIVADLO

- herci realistického a naturalistického štýlu sa usilovali zobraziť človeka pravdivejšie a vernejšie než romantický herci, a to aj na javisku. Dekorácia mala byť odrazom konkrétneho životného prostredia. Divák mal podliehať ilúzii, že vidí skutočného človeka v skutočnom prostredí.


Herci meiningenského súboru sa pripravujú na výstup v Schillerovej Panne orleánskej	Scéna z legendárnej meiningenskej iscenácie Shakespearovho Julia Caesara

Udalosti tej doby

V rokoch 1848-1849

- revolúcia vytrhla Európu z romantických snov. Umenie ovládol realizmus, ktorý sa usiloval pravdivo zobraziť skutočnosť,

- v divadle ho reprezentovala predovšetkým metóda Meiningenčanov, nemeckej divadelnej spoločnosti, ktorá vznikla v Meiningene a ktorá vďaka zájazdom po celej Európe veľmi ovplyvnila vtedajšie divadlo.

V druhej polovici 19. storočia - vystriedal romantizmus nový umelecký smer - realizmus. Usiloval sa čo najvernejšie zobraziť skutočnosť.

Roku 1860 - sa narodilnajvýznamnejší ruský dramatik posledných rokov 19. a prvých rokov 20. storočia Anton Pavlovič Čechov.

Čechov a Gorkij

Roku 1868 - sa narodil ruský prozaik, dramatik a publicista, literárny kritik, zakladateľ a teoretik socialistického realizmu Maxim Gorkij.


Na dne od Maxima Gorkého	Scéna z hry Antona Čechova Višňový sad

V rokoch 1870-1900 - Nór Henrik Ibsen vytvoril novú podobu realistickej drámy.

Roku 1881 - dal francúzsky spisovateľ Zola dielom Naturalizmus a divadlo, program novému smeru divadelného umenia. Naturalizmus bol namierený proti konvenčnému meštieckemu divadlu. Uplatnili sa aj nové smery v divadle.

Vznik impresionizmu sa v divadle prejavil tak, že v dráme sa dostali do popredia lyrické opisy a dôraz sa kládol na epizódne príbehy,

Vznik symbolizmu, ktorý bol reakciou na naturalizmus sa v dráme prejavil tak, že priniesol maximálnu štylizáciu, ktorá však niekedy prechádzala až do nezáživnej abstraktnosti. Ani herci symbolického divadla nemali zobrazovať na javisku určitých ľudí, ale iba ich symboly. Podobne javiskoví výtvarníci navrhovali neskutočné, symbolické scény, ktoré nemali vzbudzovať dojem skutočného priestoru,

Roku 1892 - sa narodil bábkar Josef Skupa (zomrel v roku 1957), ktorý českému bábkarstvu získal svetové meno. Svet sa bavil na Skupovej dvojici bábok Spejbl a Hurvínek (zrodil sa v roku 1926).

MODERNÉ DIVADLO

V 20. storočí

- sa vystriedalo viacero umeleckých štýlov, hralo sa aj tradične, aj sa veľa experimentovalo. Skúšali sa stále nové divadelné formy, vzniklo niekoľko umeleckých prúdov označovaných avantgarda. Priniesli nové, priekopnícke a pokrokové myšlienky. Avantgardné divadlo nechcelo predstierať, že predstavuje skutočný život, chcelo byť iba divadlom. Jeho programom bolo zdivadelnenie divadla:

- nemeckým príspevkom do európskeho avantgardného divadla bol expresionizmus, ktorý sa usiloval ponoriť do skutočnosti, postihnúť jej podstatu a nie zobraziť jej vonkajšiu podobu. Expresionisti sa búrili proti vojne a jej tragickým následkom. Tento smer ovplyvnil ranú tvorbu Bertolta Brechta. Jeho stúpencom bol nemecký režisér Leopold Jessner,

Brechtovo divadlo od roku 1954
sídlilo v budove Theater am
Schiffbauerdamm

- ruským príspevkom bol konštruktivizmus. Konštruktivisti vychádzali z predpokladu, že konštrukcia tvorí základ každého umenia. Krása a účelnosť stavieb a strojov ovplyvnili aj divadelné umenie, predovšetkým scénografiu. Medzi významných predstaviteľov patrili: Vsevolod Emilievič Mejerchoľd a Sergej Ejzenštein.

- pôsobilo veľa veľkých režisérskych osobností: Konstantin Sergejevič Stanislavskij, Gordon Craig, Max Reinhardt.


Stanislavskij ako Barón v Medenom jazcovi A. S. Puškina	Munchov náčrt javiskového obrazu k Ibsenovým Strašidlám	Vachtangovova inscenácia Gozziho hry Princezná Turandot z roku 1920

Udalosti tej doby

Moderné divadlá:

Kruhové divadlo[14]	Otvorená scéna[15]

Začiatkom 20. storočia - vznikol v USA muzikál.

Roku 1905 - sa narodil český herec, dramatik, spisovateľ, filmový scenárista a predstaviteľ medzivojnovej divadelnej avantgardy Jan Werich.

Po 1. svetovej vojne - vzniklo proletárske a politické divadlo. Jeho predstaviteľmi boli Vsevolod Emilievič Mejerchoľd v Rusku, Erwin Piscator a Bertolt Brecht v Nemecku.

Roku 1915 - sa narodil Arthur Miller.

Roku 1961 - na scénu bol uvedený muzikál West side story.

Súčasnosť - v bábkovom divadle sa často stretávame s kombinácou hry hercov a bábok, prípadne s oživovaním rôznych predmetov.