Štátna bezpečnosť (ŠtB) v socialistickom Československu :)

Tajná polícia, ktorá pôsobila v Československu najmä v období reálneho socializmu (1948-1989). Jej hlavnou úlohou bolo chrániť komunistický režim a udržiavať moc Komunistickej strany Československa (KSČ). 

Prečo vznikla ŠtB

Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 sa štát snažil zabrániť akejkoľvek opozícii. ŠtB mala odhaľovať a potláčať ľudí, ktorí boli považovaní za nepriateľov režimu. Napríklad politických odporcov, intelektuálov, veriacich, umelcov či ľudí, ktorí chceli emigrovať. Toto bolo úlohou kontrarozviedky a jej „boja“ proti vnútornému nepriateľovi.

Iná časť kontrarozviedky „bojovala“ proti vonkajšiemu nepriateľovi, iná chránila československé hospodárstvo.

Súčasťou ŠtB bola aj Zahraničná rozviedka a Vojenská kontrarozviedka. 

Najdôležitejšie súčasti ŠtB:

• kontrarozviedka:
  • Boj proti vnútornému nepriateľovi,
  • Boj proti vonkajšiemu nepriateľovi,
  • Hospodárska kontrarozviedka,
  • Vojenská kontrarozviedka,
• (civilná) Zahraničná rozviedka[1]. 

Ako ŠtB fungovala

Štátna bezpečnosť pracovala tajne a mala rozsiahle právomoci. Používala:

• sledovanie a odpočúvanie,
• tajných spolupracovníkov a informátorov,
• výsluchy, zastrašovanie a vydieranie,
• falšovanie dôkazov.

Mnohí ľudia boli sledovaní bez toho, aby o tom vedeli. Často ich udávali kolegovia, susedia alebo dokonca známi. 

Koho ŠtB prenasledovala

ŠtB sa zameriavala najmä na:

• odporcov komunistického režimu,
• signatárov Charty 77,
• cirkev a náboženských predstaviteľov,
• ľudí udržiavajúcich kontakty so Západom,
• pokusy o útek za hranice.

Niektorí prenasledovaní skončili vo väzení, stratili prácu alebo možnosť študovať[2]. 

Vplyv na spoločnosť

Činnosť ŠtB vytvárala v spoločnosti strach a nedôveru. Ľudia si dávali pozor na to, čo hovoria a komu dôverujú. Sloboda slova, myslenia a súkromia bola výrazne obmedzená.

Hlavné úlohy Kontrarozviedky bojujúca proti vonkajšiemu nepriateľovi

Zameriavala sa na sledovanie pracovníkov zastupiteľských úradov (diplomatov) kapitalistických štátov, cudzincov prichádzajúcich do ČSSR a ochranu pred špionážou.

Hlavné úlohy a činnosť Hospodárskej kontrarozviedky

Jej úlohou bola ochrana ekonomických záujmov štátu, priemyselná špionáž a sledovanie zamestnancov v kľúčových podnikoch a zahraničnom obchode.

Hlavné úlohy a činnosť Zahraničnej rozviedky

Zahraničná rozviedka ŠtB pôsobila najmä v kapitalistických (západných) krajinách a jej cieľom bolo získavať informácie dôležité pre komunistický režim a sovietsky blok.

Jej hlavné úlohy boli:

• špionáž proti štátom NATO a západným demokraciám,
• získavanie politických, vojenských, hospodárskych a vedecko-technických informácií,
• sledovanie a infiltrácia československého exilu,
• spolupráca so sovietskou tajnou službou KGB,
• dezinformácie a ovplyvňovanie verejnej mienky v zahraničí.

Príslušníci rozviedky často pôsobili pod diplomatickým krytím. Na ambasádach, obchodných zastupiteľstvách alebo ako novinári.

Hlavné úlohy a činnosť Vojenskej kontrarozviedky

Pôsobila v armáde, kde sledovala lojalitu dôstojníkov a vojakov, chránila vojenské tajomstvá a potláčala akýkoľvek náznak opozície v ozbrojených silách.

Zánik ŠtB

Po páde komunistického režimu v roku 1989 bola ŠtB zrušená. Jej archívy sa postupne sprístupnili a odhalili rozsah sledovania a porušovania ľudských práv.

Zhrnutie

Štátna bezpečnosť bola nástrojom moci komunistického režimu, ktorý slúžil na kontrolu obyvateľstva a potláčanie slobody. Jej činnosť je dnes vnímaná ako porušovanie základných ľudských práv a je dôležitou kapitolou dejín Československa.

[1] Vojenská zahraničná rozviedka súčasťou ŠtB nebola.
[2] Často aj ich deti.

x

História Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v socialistickom Československu (v rokoch)

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Stabilizačné sily (Stabilization Force, SFOR) :)
• Štvorspolok :) →