Štát - Alžírska demokratická ľudová republika (Alžírsko) :)

Vytvorené: 24. 08. 2014 Tlačiť

Dejiny

Roku 1830 - okupovali Francúzi severné Alžírsko.

Roku 1914 - Francúzi prebrali moc nad celým Alžírskom.

Roku 1954 - Front národného oslobodenia (FLN) začal revolúciu; Francúzi poslali milióny Alžírčanov do koncentračných táborov.

Roku 1961 - sa začali mierové rozhovory.

Roku 1962 - dosiahlo Alžírsko nezávislosť.

Roku 1963 - prvým prezidentom sa stal vodca povstalcov Ahmed Ben Bella (1918), ktorý vyhlásil Alžírsko za socialistický štát.

Roku 1965 - bol Ben Bella zvrhnutý Huarim Bumedienom (1925-1978).

Roku 1978 - zomrel Huari Bumedien.

Roku 1979 - bol za prezidenta zvolený Šadlí Benžedíd.

Roku 1989 - dodatok k ústave umožnil vznik viacerých politických strán; bol založený Islamský front spásy (FIS).

Roku 1991

- krajinu postihla hospodárska kríza,

- konali sa prvé pluralitné voľby od získania nezávislosti. FIS vyhrala parlamentné voľby, vláda však vyhlásila voľby za neplatné. Vodca FIS Abassi Madani (1931) zorganizoval generálny štrajk a pohrozil vyhlásením džihádu; pri demonštráciách zahynulo 50 ľudí, bol vyhlásený výnimočný stav. Približne 5 000 členov FIS bolo uväznených.

Roku 1992

- Bendžedin odstúpil, nastúpila vojenská rada s Mohamedom Budiafom (1919-1992) na čele. Výtržnosti pokračovali, viac ako 300 ľudí bolo zabitých, činnosť FIS bola zakázaná. Približne 10 000 islamských aktivistov bolo zadržaných, Budiaf bol zavraždený,

- odloženie volieb viedlo k ďalším násilnostiam.

Roku 1995 - násilie sa zhoršovalo; tisíce zabitých medzi nimi boli aj cudzinci, podporovatelia FIS, intelektuáli a novinári.

Roku 1996 - nová ústava zakázala islamské politické strany.

Roku 1997 - strany, ktoré podporovali vládu vyhrali parlamentné voľby. Teroristi zavraždili 400 vidiečanov.

Roku 1999

- bol dohodnutý mier s povstalcami,

- v referende bol schválený plán na amnestiu.

Alžírčania

Obyvateľov Alžírska tvoria prevažne Arabi (83 %) a Berberi (najmä Kabylovia a Tuarégovia), zbytok tvoria Európania, prevažne Francúzi. V procese vzájomného miešania a kultúrneho splývania sa formuje jednotný alžírsky národ. Úradným jazykom je arabčina, Berberi sú bilinguálni (arabsky a berberské dialekty). Veriaci sú moslimovia (suniti). Väčšina Alžírčanov sú poľnohospodári, v horských a polopúštnych oblastiach prevláda pastierstvo. Postupne narastá podiel pracujúcich v priemysle (ťažba ropy a nerastov), mnohí Alžírčania odchádzajú za prácou do Európy, predovšetkým do Francúzska.