Ľudia a dejiny
Prví ľudia obývajúci Azerbajdžan boli iránskeho pôvodu. Po väčšinu svojej histórie patril Azerbajdžan k Perzskej ríši. Sami Azerbajdžanci, z ktorých mnohí žijú v iránskej provincii rovnakého mena, sú ľudia turkického pôvodu, ktorí na územie Azerbajdžanu prišli v 11. storočí so seldžuckými nájazdníkmi a podrobili si väčšinu Malej Ázie.
V nasledujúcich storočiach - zvádzali boje o moc nad Azerbajdžanom Peržania a Turci, až si ju nakoniec na začiatku 19. stor. prisvojilo Rusko.
Roku 1909 - Turkemčajská dohoda rozdelila krajinu medzi Perziu (ktorá získala juh) a Rusko (sever).
Roku 1917 - v zmätkoch, ktoré nasledovali po Októbrovej revolúcii ustanovili Azerbajdžanci nezávislú protibolševickú republiku.
Neskôr, v roku 1922 - bol Azerbajdžan „oslobodený“ sovietskou Červenou armádou. V nasledujúcom odboji proti sovietskej vláde bola zabitá rada náboženských a politických vodcov.
Roku 1922 - sa Azerbajdžan stal časťou sovietskej Zakaukazskej socialistickej federatívnej republiky.
Roku 1936 - bol Azerbajdžan pretvorený vo zväzovú republiku Sovietskeho zväzu.
Roku 1988 - dlhý spor s Arménmi o enklávu Náhorného Karabachu prerástol v krvavý ozbrojený konflikt, ktorý mal za následok odchod tisícov Arménov zo všetkých kútov zeme.
Roku 1991 - keď Azerbajdžan i Arménsko dosiahli politickú nezávislosť, prerástol konflikt v otvorenú vojnu, ktorá pokračuje s prestávkami do súčasnosti.
Roku 1991 - v prezidentských voľbách bol iba jediný kandidát.
Roku 1992 - bol opozičným prevratom dosadený nový prezident. Nasledovala vzbura časti armády a návrat proruských predstaviteľov k moci.
Mali by ste vedieť, že:
- dnes predstavujú väčšinu obyvateľstva moslimskí Azerbajdžanci,
- vo vnútornom živote republiky sa demokratické reformy presadzujú veľmi pomaly.
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku: