Ľudia a dejiny
Gruzínci sú hrdí na svoju minulosť a na svoj jedinečný jazyk. Starovekí Gréci poznali západnú gruzínsku nížinu ako Colchis (Kolchidu) - zem, ktorej veľké bohatsvo bolo inšpiráciou k legende o Zlatom rúne. V skutočnosti sa ovčie kožušiny kedysi skutočne používali k zachytávaniu zlatých častíc z gruzínskych riek. Územie bolo kolonizované najprv Grékmi, neskôr Rimanmi. Pod ich vplyvom, prijala zem už v roku 330 kresťanstvo. Od tej doby si Gruzínci podržali svoju pravoslávnu vieru ako aj silný zmysel pre národnú identitu a to i napriek tomu, že po celú radu storočí boli ovládaný mocnejšími susedmi - Peržanmi a Turkami, ktorí si rozdelili ich územie.
V 18. storočí - bolo Gruzínsko rozdelené na mnoho kniežactiev.
Na konci 19. storočia - bolo Gruzínsko opäť zjednotené, avšak pod nadvládou Rusov. Gruzínci napriek tomu odolali ruskému vplyvu a za panovania slobodomyseľných vládcov sa obnovil ich pocit národnej súnáležitosti, oživila sa kultúra aj snaha o sociálne reformy.
Roku 1896 - do jednej z mnohých marxistických skupín vstúpil Stalin, vlastným menom Jozif Džugašvili (1879-1953).
Roku 1917 - po Ruskej revolúcii sa Gruzínsko stalo nezávislým štátom.
Roku 1921 - po krátkej britskej okupácii vstúpila na územie krajiny Červená armáda a vyhlásila v zemi sovietsku republiku. Bolo povraždených mnoho Gruzíncov, brutálne bolo potlačených mnoho roľníckych povstaní. Za stalinských čistiek dal ďalší Gruzínec, šéf sovietskej tajnej polície Lavrentij Berija (1899-1953) uväzniť a popraviť mnoho svojich rodákov.
V 80. tych rokoch - glasnosť a uvoľnenie umožnili rozvoj gruzínskeho národného hnutia, ktoré vyvrcholilo v roku 1989 pokojnou demonštráciou žiadajúcou nezávislosť. Tá bola kruto potlačená.
Roku 1991, v apríli - vyhlásil gruzínsky najvyšší soviet nezávislosť zeme. Jeho predseda, ale tiež agent Výboru štátnej bezpečnosti (KGB), Zviad Gamsachurdia, bol zvolený za prvého prezidenta Gruzínska. Avšak už po mesiaci vyvolali jeho diktátorské metódy opozíciu a krátko nato prepukla v Gruzínsku ťažká vnútropolitická kríza, ktorá neskôr nadobudla formy občianskej vojny.
Začiatkom roku 1992 - po niekoľkotýždňových ozbrojených zrážkach bol Gamsarchurdia prinútený odísť zo zeme. Bola ustanovená nová vláda na čele s bývalým sovietskym ministrom zahraničných vecí Ševarnadzem (1928), ktorý prisľúbil, že zemi vráti stabilitu. Tou dobou naplno zúril rozsiahly ozbrojený konflikt, ktorý vyvolala snaha Abcházcov podporovaná ďalšími kavkazskými národmi odtrhnúť od Gruzínska Abcházsku autonómnu republiku (kde ale Abcházci tvorili pri ščítaní iba 18 % obyvateľstva).
Roku 1993 - boje skončili dobytím Suchumi abcházskymi vojskami a hromadným exodom Gruzíncov. Snaha o riešenie tohto konfliktu priviedla Gruzínsko k jednaniu s Ruskom a vstupu do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku: