Dejiny
Roku 1801 - zákon o únii začlenil Írsko do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.
V rokoch 1845-1846 - zasiahol krajinu zemiakový hlad. Mal za následok milión úmrtí a približne milión ľudí emigrovalo.
Roku 1858 - v Dubline bolo založené Jamesom Stephensom (1825-1901) Írske republikánske bratstvo.
Roku 1865 - britská vláda zatkla členov republikánskeho hnutia.
Roku 1867 - povstanie vedené Foniánskou spoločnosťou bolo potlačené.
Roku 1870 - bolo založené hnutie za samosprávu (Home Rule).
Roku 1882 - ministerský predseda Írska Lord Frederick Cavendish (1836-1882) a podpredseda Thomas Henry Burke (1829-1882) boli zavraždení vo Phoenix parku v Dubline.
Roku 1902 - Arthur Griffith (1872-1922) založil stranu Sinn Féin.
Roku 1905 - unionisti vytvorili dočasnú vládu pre nezávislé spravovanie Ulsteru (Severného Írska), formovali sa „írski dobrovoľníci“.
Roku 1912 - vznikla Ulsterská dobrovoľnícka jednotka, ktorá dovážala zbrane z Nemecka.
Roku 1914 - britská vláda schválila Zákon o írskej autonómii (Home Rule Bill).
Roku 1916 - Veľkonočné povstanie = nacionalisti obsadili hlavnú poštu a žiadali vyhlásenie republiky. Povstanie potlačila britská armáda a jeho 15 vodcov bolo popravených.
Roku 1918 - Sinn Féin získala väčšinu írskych kresiel v britskom parlamente a vyhlásila samostatný írsky parlament (Dáil Eireann). Írsky dobrovoľníci sa pretransformovali na Írsku republikánsku armádu (IRA).
Roku 1919 - írsky parlament vyhlásil nezávislosť Írska, začala vojna medzi IRA a britskými jednotkami.
Roku 1920 - írsky parlament odmietol rozdelenie Írska. Británia vyslala posily do Írska.
Roku 1921 - prímerie medzi IRA a britskými jednotkami. Na základe anglo-írskej zmluvy vznikol Írsky slobodný štát. Severná časť Írska sa stala súčasťou Veľkej Británie. V strane Sinn Féin nastali rozpory.
Roku 1922 - Írsky slobodný štát získal štatút domínia, lídri Sinn Féin odmietli alianciu s Britániou a neobsadili svoje kreslá v spoločnom parlamente. Vypukla občianska vojna.
Roku 1926 - odtrhnutí členovia Sinn Féin si založili stranu Fianna Fáil pod vedením Eamona de Valeru (1882-1975).
Roku 1932 - strana Fianna Fáil vyhrala parlamentné voľby a vyostrili sa vzťahy s Britániou.
Roku 1937 - bola dosiahnutá nezávislosť.
Roku 1949 - Írsko opustilo britské Spoločenstvo (Commonwealth), bola vyhlásená Írska republika.
Roku 1973 - Írsko vstúpilo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), strana Fianna Fáil bola po štyridsiatych rokoch porazená vo voľbách.
Roku 1977 - strana Fianna Fáil sa vrátila k moci, predsedom vlády sa stal Jack Lynch (1917-1999).
Roku 1979 - predseda vlády Lynch rezignoval, premiérske kreslo obsadil Charles Haughey (1925-2006).
Roku 1981 - Garrett Fitzgerald (1926-2011) zostavil koaličnú vládu.
Roku 1983 - vzniklo Nové írske fórum, ktoré bolo Britmi odmietnuté.
Roku 1985 - na základe zmluvy s Veľkou Britániou vznikla Dozorná rada pre Severné Írsko.
Roku 1986 - ulsterskí unionisti protestovali proti anglo-írskej dohode.
Roku 1987 - Haughey vyhral voľby.
Roku 1990 - Mary Robinsonová (1944) obsadila prezidentské kreslo.
Roku 1992 - Haughey rezignoval po strate parlamentnej väčšiny, lídrom strany Fianna Fáil a zároveň aj predsedom vlády sa stal Albert Reynolds (1932). Ľudovým hlasovaním bola schválená Maastrichtská zmluva.
Roku 1993 - vznikla koalícia Fianna Fáil - Labouristi. Deklarácia s Downing Street sľúbila zastavenie nepokojov v Severnom Írsku. Konali sa mierové zhromaždenia v Dubline.
Roku 1994 - IRA zastavila útoky, Reynolds rezignoval a predsedom vlády sa stal John Bruton (1947).
Roku 1996 - IRA pokračovala v teroristickej taktike.
Roku 1997 - IRA znovu ohlásila zloženie zbraní, pokračujú mierové pohovory. Mary McAleseová vyhrala prezidentské voľby.
Roku 1998 - bola schválená mierová dohoda.
Íri
Keltský národ v Írsku (Írska republika a Severné Írsko), časť ich žije aj v Anglicku a Škótsku. V dôsledku masovej emigrácie v 19. a na začiatku 20. storočia, žijú silné menšiny najmä v Spojených štátov amerických (USA), Kanade, Austrálii a inde. Väčšina Írov je bilingvinálna (írština a angličtina), po írsky hovorí iba malé percento obyvateľov. Írština patrí ku goidelskej skupine keltskej vetvy indoeurópskej rodiny. V staroveku používali vlastné hláskové písmo, tzv. ogham; od 7. storočia sa píše latinkou (najstaršie písomné pamiatky sa zachovali z 8. storočia). Veriaci sú väčšinou katolíci, časť sú protestanti (hlavne v Severnom Írsku); christianizovaní boli od 5. storočia. Sú potomkovia keltských kmeňov. V 4.-6. storočí n.l. časť Keltov odišla do Škótska (Gaelovia, Škóti), zbytok vytvoril v priebehu 8.-12.storočia írsku národnosť, na jej etnické zloženie mali vplyv Normani (od 9. storočia) a Anglosasi (od 12. storočia). Ako národ sa Íri formovali v 18.-19. storočí v priebehu odboja proti britskej nadvláde. Dodnes sa udržujú niektoré prvky tradičnej kultúry a spôsob života (napríklad systém osídlenia, tzv. bail: forma susedskej občiny a súčasne i administratívna jednotka), do začiatku 19. storočia sa udržiavali aj zbytky rodového zriadenia.
Tradičným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo, pastierstvo a rybolov, asi 1/3 Írov pracuje v priemysle.
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku:
