Ľudia a dejiny
Pôvod prevažne moslimskej kirgizskej populácie nie je jasný. Kirgizi patria k mongoloidnej rase a ich turkický jazyk je podobný kazašskému.
Od 6. storočia - do oblasti prenikali turkické kmene.
Pri vpáde Džingischána ‑ pôvodné obyvateľstvo ustúpilo do hôr.
Od 16. storočia - vystupujú Kirgizi ako samostatný národ.
Až do 19. storočia - sa nezmenil pastiersky a kočovný spôsob života pôvodnej populácie.
Od 19. storočia - Kirgizsko začali kolonizovať Rusi. Postupne ovládli celé územie.
Roku 1876 - sa Kirgizsko stalo súčasťou ruského Turkestánu. Rusi taktiež zabrali značnú časť úrodnejších nížin.
Roku 1917 - po ruskej revolúcii nasledovala tvrdá kolektivizácia, ktorá nenávratne zmenila tradičný spôsob života Kirgizov.
Roku 1924 - sa územie stalo autonómnou oblasťou a roku 1936 bolo pričlenené k Sovietskemu zväzu ako Kirgizská sovietska socialistická republika. Odboj proti sovietskej vláde, ktorý viedli miestne partizánske skupiny (basmači), pokračoval až do 30. rokov 20. storočia.
Roku 1989 - pri poslednom sovietskom sčítaní obyvateľstva Kirgizi tvorili len o málo viac než polovicu veľmi pestrej populácie krajiny. Najsilnejšou menšinou sú Rusi, nasledovaní Uzbekmi.
Roku 1990 - sa Uzbeci a Kirgizmi stretli v krvavých zrážkach v Ošskej oblasti.
Od roku 1991 - je Kirgizsko nezávislou republikou a členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Roku 1994 - v krajine prebehli prvé voľby prezidenta, ale o demokracii sa ešte dodnes nedá hovoriť.
Treba vedieť, že:
- hraničné spory má Kirgizsko tiež s Tadžikistanom. Neistá situácia je dôvodom veľkej emigrácie Rusov i iných etník. Emigrácia sa stala v posledných rokoch tak silnou, že aj napriek pomerne vysokému prirodzenému prírastku sa začal znižovať počet obyvateľov. Teraz rastie podiel vidieckej populácie.
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku: