Štát - Kubánska republika (Kuba) :)

Vytvorené: 24. 08. 2014 Tlačiť

Dejiny

Roku 1492 - Krištof Kolumbus (asi 1451-1506) pristál na Kube a vyhlásil ju za španielske územie.

Roku 1898 - Spojené štáty americké (USA) porazili Španielsko v španielsko-americkej vojne. Španielsko sa zrieklo všetkých nárokov na Kubu.

V rokoch 1898-1902 - ostrov bol okupovaný americkou armádou.

Roku 1902 - krajina získala nezávislosť. Bol prijatý tzv. Plattov dodatok k ústave, ktorý dovoľoval USA zasahovať do záležitostí Kuby.

V rokoch 1906-1909 - prebiehala druhá americká okupácia.

Roku 1952 - bývalý prezident Fulgenicio Batista (1901-1973) získal moc, čo znamenalo začiatok krutej diktatúry.

Roku 1953 - na čele puču, ktorý sa nepodaril, stál Fidel Castro (1926).

Roku 1956 - druhý nevydarený puč Castra znamenal začiatok partizánskej vojny.

Roku 1959 - Castro zvrhol Batistu a stal sa predsedom vlády, ktorá začala plniť program rozsiahlych hospodárskych a sociálnych zmien.

Roku 1960 - boli v krajine všetky americké spoločnosti skonfiškované bez náhrady. To malo za následok prerušenie diplomatických vzťahov medzi USA a Kubou.

Roku 1961 - sa uskutočnila v Zálive svíň neúspešná invázia na Kubu podporovaná USA. Castro vyhlásil Kubu za socialistický štát, ktorý bude nasledovať marxisticko-leninský model hospodárskeho vývoja.

Roku 1962 - USA uvalili na Kubu obchodné embargo. Došlo k umiestneniu sovietskych jadrových rakiet na Kube. K ich následnému odstráneniu došlo až v dôsledku amerického tlaku na Sovietsky zväz (ZSSR). Do dejín toto obdobie, kedy svetu hrozil jadrový konflikt, vstúpilo ako Karibská kríza.

Roku 1972 - Kuba sa stala plnohodnotným členom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Podľa schválenej novej ústavy sa krajina zaradila medzi socialistické republiky.

Roku 1976 - Castro bol zvolený za prezidenta a bola prijatá nová ústava.

V rokoch 1976-1981 - krajina sa zapojila do medzinárodného diania, okrem iného vyslaním vojenských jednotiek do Afriky (hlavne do Angoly).

Roku 1988 - Kuba podpísala mierovú dohodu s Juhoafrickou republikou a zaviazala sa stiahnuť vojská z Angoly.

Roku 1991 - došlo k odchodu sovietskych vojsk z krajiny. Po rozpade socialistického bloku nastal hospodársky úpadok.

Roku 1993 - epidémia spôsobená nedostatkom vitamínov postihla 43 000 ľudí.

Roku 1994 - augustová kríza kubánskych ,,plávajúcich utečencov“^,, kedy ich tisícky odišli do USA, mala za následok obmedzenia týkajúce sa vstupu do USA a prijatie novej americko-kubánskej emigračnej dohody.

Roku 1997 - v hoteloch prebehla vlna bombových atentátov.

Roku 1999 - USA zmäkčili obmedzenia voči Kube.

Kubánci

Národ na Kube (9,8 milióna, odhad z roku 1982). Úradný jazyk španielčina s požičanými indiánskymi a africkými slovami. Veriaci sú katolíci. Väčšina Kubáncov (okolo 70 %) sú kroelovia španielskeho pôvodu, zbytok tvoria najmä mulati (tzv. pardos, asi 17 %) a černosi (asi 12 %). Na východnej Kube žijú prisťahovalci z Haiti a zbytky pôvodných indiánskych obyvateľov (Tainovia, niekoľko desiatok osôb). Indiáni sú silne zmiešaní s Kubáncami iného pôvodu, hovoria španielsky, ale udržujú si niektoré prvky svojej tradičnej kultúry. Väčšina Kubáncov pracuje v poľnohospodárstve (cukrová trstina, obilniny) a v priemysle (ťažba a spracovanie nerastov). Pre ľudovú kultúru je príznačné prelínanie španielskych a afrických prvkov (hudba, tanec, výtvarné umenie). Významnými etapami národnej konsolidácie Kubáncov bola národne oslobodenecká protišpanielska vojna v rokoch 1868-1898 a revolúcia roku 1933. Vývoj krajiny ovplyvnila predovšetkým ľudová revolúcia roku 1959, ktorá prerástla v socialistickú.