Dejiny
Roku 1580 - Španielsko anektovalo Portugalsko.
Roku 1640 - vojvoda Ján z Braganci (1604-1656) viedol povstanie proti Španielsku, čoho výsledkom bolo dosiahnutie nezávislosti.
V rokoch 1807-1821 - počas francúzskej okupácie utiekol do Brazílie kráľ Ján IV.
Roku 1811 - britské vojská pod vedením Wellingtona vytlačili francúzske vojská z Portugalska.
Roku 1822 - Brazília dosiahla nezávislosť od Portugalska.
Roku 1908 - boli revolucionármi zavraždení kráľ Karol I. (1863-1908) a jeho syn. Na trón nastúpil Manuel II. (1889-1932).
Roku 1910 - bol zvrhnutý kráľ Manuel II. a vyhlásená republika.
Roku 1926 - bola po prevrate zvrhnutá vláda krajiny a došlo k potlačeniu občianskych práv.
Roku 1928 - kreslo ministra financií obsadil António de Oliveira Salazar (1889-1970), ktorý si uzurpoval diktátorskú moc a roku 1932 sa stal predsedom vlády.
Roku 1959 - Portugalsko vstúpilo do Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA).
Roku 1961 - prebiehali koloniálne konflikty, ktoré si vyžiadali veľa obetí a došlo k hospodárskemu oslabeniu krajiny.
Roku 1968 - po mŕtvici Salazara vo funkcii vystriedal Marcello Caetano (1906-1980).
Roku 1987 - bol Hnutím ozbrojených síl zosadený Caetano, zrušená tajná polícia a došlo k obnoveniu občianskych práv.
V rokoch 1974-1976 - došlo strate zostávajúcich kolónií.
Roku 1976 - bola prijatá nová ústava, ktorá zabezpečila návrat občianskej vlády. Jej predsedom sa stal Mário Soares (1924).
Roku 1978 - rezignoval Soares.
Roku 1980 - Francisco Balsemao (1937) vytvoril centristickú koaličnú vládu.
Roku 1982 - bola prijatá nová ústava, ktorá významne obmedzila právomoci prezidenta.
Roku 1983 - vznikla stredoľavá vláda.
Roku 1985 - sa predsedom vlády stal Aníbal Cavaco Silva (1939).
Roku 1986
- Soares sa stal prvým občianskym prezidentom po 60-tich rokoch,
- vstúpilo Portugalsko do Európskeho spoločenstva (ES).
Roku 1988 - vstúpila krajina do Západoeurópskej únie (ZEÚ).
Roku 1989 - bol prijatý ústavný dodatok, ktorý povoľoval privatizáciu väčších štátnych podnikov.
Roku 1995 - došlo k zrušeniu pasovej kontroly so šiestimi štátmi Európskej únie (EÚ).
Portugalci
Románsky národ v Portugalsku (10 miliónov; odhad z roku 1982), veľké skupiny v Brazílii, USA a v bývalých kolóniách (Angola, Mozambik, východný Timor), odkiaľ sa po zvrhnutí fašistickej diktatúry v Portugalsku a po osamostatnení týchto kolónií (roku 1974) mnohí vrátili do vlasti; celkovo sa počet Portugalcov na celom svete odhaduje asi na 11-12 miliónov. Mnohí Portugalci, hlavne muži, odchádzajú za prácou do iných európskych krajín, silná je emigrácia do zámoria (Brazília, Venezuela, Spojené štáty americké). Jazykovo patria k iberorománskej skupine románskych jazykov indoeurópskej rodiny; portugalsky hovorí na svete asi 140 miliónov osôb. Najstaršia literárna pamiatka je z 12. storočia. Veriaci sú katolíci.
Portugalci sú potomkovia iberíjských kmeňov (Luzitáncov) ovplyvnených Keltami a potom romanizovaných medzi 2. storočím p.n.l. a 4. storočím n.l. Na etnogenéze Portugalcov sa podieľali aj germánske kmene (Svébovia a Vizigóti) a Arabi (hlavne na juhu krajiny). Portugalská národnosť sa začala formovať v 12. storočí; v 15.-16. storočí vytvorili druhú najväčšiu koloniálnu ríšu tej doby. Španielska nadvláda v 16.-17. storočí prispela k vytvoreniu národnej jednoty. Kríza koloniálneho impéria Portugalska v dôsledku vyčerpania materiálnych a ľudských rezerv, vojny s koloniálnymi mocnosťami a s podrobenými národmi a neskôr aj politická a hospodárska závislosť na Veľkej Británii a Francúzsku (18.-začiatok 19. storočia) viedli k tomu, že ako národ sa Portugalci konštituovali až v 19. storočí.
Mali by ste vedieť, že:
- roku 1756 v zastúpení portugalského kráľa markýz de Pombal založil Asociáciu pestovateľského hrozna v Alto Douro, ktorá mala kontrolovať kvalitu, ceny a vývoz vína. O rok neskôr, v roku 1757 potom v strednej časti povodia rieky Douro nechal ohraničiť veľkými kamennými (žulovými) pätníkmi oblasť s vinicami klasifikovanými podľa kvality vína. Vytýčil tak v Portugalsku najstaršiu vinársku oblasť sveta. Vyrába sa na nej svetoznáme portské.
Ako sa správať v cudzine
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku: