Dejiny
V rokoch 1476-1504 - bola krajina pod Osmanskou nadvládou.
Roku 1861 - sa Moldavské a Valašské kniežactvo zjednotili a vytvorili Rumunsko.
Roku 1878 - bola medzinárodne uznaná nezávislosť Rumunska od Turecka.
Roku 1916 - krajina vstúpila do 1. svetovej vojny na strane Dohody.
Roku 1920 - Rumunsko získalo značné územia na základe St. Germainskej a Trianonskej dohody.
V rokoch 1930-1940 - prebiehal nástup fašizmu v krajine.
Roku 1930 - kráľ Karol II. (1893-1953) prevzal kráľovskú korunu po synovi Michalovi.
Roku 1939 - podpísalo Rumunsko zmluva o neútočení s Nemeckom.
Roku 1940 - kráľ Karol II. abdikoval, nastúpila fašistická diktatúra na čele s generálom Ionom Antonescu (1882-1946). Začala nemecká okupácia.
Roku 1941 - krajina vstúpila do 2. svetovej vojny na strane Osi.
Roku 1944 - kráľ Michal (1921) zvrhol Iona Antonesca a preukázal lojálnosť Spojencom. Začala sovietska okupácia.
Roku 1947 - komunisti donútili kráľa Michala abdikovať. Bola vyhlásená ľudová republika.
Roku 1948 - došlo k prijatiu ústavy sovietskeho typu. Rumunsko vstúpilo do Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).
Roku 1952 - bola prijatá druhá ústava sovietskeho typu.
Roku 1955 - krajina sa stala členom Varšavskej zmluvy (VZ).
Roku 1958 - z Rumunska odišli sovietske vojská.
Roku 1964 - došlo k nadviazaniu diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi americkými (USA).
Roku 1965 - bola uzákonená nová ústava, ktorá obmedzovala vzťahy so Sovietskym zväzom (ZSSR).
Roku 1974 - na prezidentský post nastúpil Nicolae Ceausescu (1918-1989).
Roku 1977 - pri zemetrasení zahynulo 1 500 ľudí.
Roku 1985 - boli zavedené mimoriadne úsporné opatrenia.
Roku 1987 - robotníci demonštrovali proti zavedeným opatreniam.
Roku 1989 - štátne bezpečnostné sily začali paľbu do protivládnych demonštrantov v Temešvári (Timisoara). Následne došlo k rozšíreniu násilných demonštrácií v celom Rumunsku. Vypukla „Vianočná revolúcia“. Armáda pomohla zvrhnúť Ceausescuov režim. Ceausesceu a jeho manželka boli popravení.
Roku 1990 - prebehli pluralitné voľby. Došlo k roztržkám medzi pre a protivládnymi demonštrantami.
Roku 1991 - bola podpísaná zmluva o spolupráci so ZSSR a schválený zákon o privatizácii. Po štrajkoch a demonštráciách rezignovala vláda krajiny. Bola prijatá nová ústava.
Roku 1996 - komunisti stratili vládne pozície. Prezidentom Rumunska sa stal Emil Konstantinescu (1939).
Rumuni
Románsky národ v Rumunsku (asi 19 miliónov z 22,5 milióna obyvateľov, odhad 1982); veľké skupiny žijú v krajinách bývalého ZSSR (asi 130 000), v bývalej Juhoslávii (asi 60 000), v Maďarsku (asi 17 000) a v zámorí (hlavne v USA a Kanade, celkom asi 270 000). Väčšina veriacich patrí k pravoslávnym, časť (hlavne v Rumunsku) sú protestanti. Patria k východorománskej (balkánsko-románskej) jazykovej skupine románskych jazykov. Do roku 1860 písali cyrilikou, odvtedy latinkou.
Etnogenéza Rumunska bola veľmi zložitá. Za etnický základ Rumunska sú považované kmene, ktoré obývali rímsku provinciu Dacia (Dáci) a ktoré boli počas 2.-3. storočia n.l. romanizované. Ďalej tu zohrali úlohu neromanizovaní (tzv. slobodní) Dáci a od 6. storočia aj Slovania. Od 10. storočia sa rôzne pramene zmieňujú o Rumunoch pod názvom Valasi, Vlasi, Vlachoi (Moldavci). Formovanie rumunského národa v 19. storočí je spojené so vznikom jednotného štátu (roku 1862), s rozvojom kapitalistických vzťahov a vytvorením jediného spisovného jazyka.
Etnografickou skupinou Rumunska sú Kucovalasi (Aromuni, Cincari, Macedónski Rumuni) v bývalej Juhoslávii (Macedónia), severnom Grécku a v strednom Albánsku (celkom 200 000; odhad z roku 1967). Jazyk je dialektom rumunčiny; veriaci patria vo väčšej miere k pravoslávnym, v Albánsku sú aj moslimovia. Donedávna žili polokočovným spôsobom života, delili sa na niekoľko kmeňov. Sú prevažne chovatelia dobytka a poľnohospodári.
Ako sa správať v cudzine
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku: