Janovic Tomáš (1937): Rozprávka o kúzelníckej paličke, Moja mama, Moja knižnica :)

Obsah

• Rozprávka o kúzelníckej paličke
• Moja mama
• Moja knižnica

 

Rozprávka o kúzelníckej paličke

Bol raz jeden tato.

Zlato? Ale ba!

Nestará sa o nás,

iba o seba.

 

Stále pozde chodí

domov z roboty.

A čo mama? Tá mu

letí oproti.

 

Aj včera prišiel neskoro domov a viete, čo povedal? Vraj cestou stretol kúzelníka Colliniho a ten mu požičal svoju kúzelnícku paličku. Preto sa vraj omeškal!

 

Tato, ty si mával

lepšie výmysly!

Výmysly ti vari

z hlavy vymizli?

 

Za veľa to, tato,

včera nestálo.

Vonku svitá... A tu

čo sa nestalo:

 

Do izby k nám tato

vošiel s paličkou.

S akou? Ale s takou

celkom maličkou.

 

Tri razy ňou mávol

a už oblúkom

frnk-brnk jeho dcéry

letia oblokom.

 

Pod nami je hrmot

mestskej dopravy,

ktorá všetky deti

do školy dopraví.

 

My však letíme si

pekne vo vzduchu.

Také putovanie

nemá poruchu.

 

Letíme si ako

húsky vo vetre.

Neprefúkne nás ten

vietor cez svetre.

 

Zrazu mama frnk-brnk

letí povedľa.

Nad Carltonom práve

rožok dojedla.

 

(Inak bez raňajok

chodí do práce.)

A mňa, malú Táňu,

čaká prvá c.

 

Cez oblok ta frnk-brnk

vletím ako vták.

A ja, veľká Kata,

frnk-brnk práve tak.

 

Mňa však čaká zase

slávna ôsma d.

 

Vletím do nej, vletím

v plnej paráde.

 

Máš ty ale, tato,

skvelé nápady!

Taká cesta všetkých

dobre naladí.

 

A preto vieš, čo ti povieme? Nevráť kúzelníkovi Collinimu jeho kúzelnícku paličku a môžeš sa živiť tak, že budeš deti dopravovať do školy a rodičov do práce. Mama ti ušije krásnu modrú čapicu s nápisom „Tato-zlato, výpravca“ a my budeme predávať cestovné lístky. A nemusíš už toľko písať a písať...

 

A čo, prosím, na to

ten náš tato-zlato?

 

Mávol rukou nad nami

a živí sa - rýmami!

 

Moja mama

Moja mama rada pletie

a nikdy nič nepopletie.

 

Stráži totiž očkám očká.

Kto je dobrý, ten sa dočká.

 

Pletie v zime, pletie v lete

ako nikto v celom svete.

 

Pletie, pletie a jej ihly

keď sa mihli, všetko stihli.

 

Moja knižnica

Bezočivá malá osa

odletela z môjho nosa

do knižnice. A už sedí

dakde v kúte abecedy.

Prehltla „r“ -

je z nej rosa.

Prehltla „k“ -

je z nej kosa.

Prehltla „b“

už je bosá.

 

To len preto, že tá osa

odletela z môjho nosa. 

• ← Ivanova Dimana (1979): Poď, moja stará láska :)
• Jennings Alice-Catherine (1950): Lekcia hry na harmoniku, Plavby :) →