Bogatyriov Peter Grigorievič (1893-1971) :)

Univerzitný profesor, DrSc., sovietsky etnograf, folklorista, teatrológ, prekladateľ, pedagóg. 

Po skončení štúdia na Historicko-filologickej fakulte v Moskve roku 1918 tu i pôsobil, od roku 1921 v Berlíne, od 1923 v Prahe ako prekladateľ sovietskej zastupiteľskej misie a spolupracovník Moskovského literárneho múzea. V českých a slovenských archívoch zbieral materiál týkajúci sa Ruska. V rokoch 1936-1939 prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od 1940 na Filologickej fakulta Moskovskej štátnej univerzity, neskôr na Lomonosovovej univerzite. Čestný doktor KU v Prahe a  UK v Bratislave. Venoval sa problémom teórie etnografie a folkloristiky, metodologicky obohatil štúdium ľudového divadla, zvykov, významne prispel k porovnávaciemu štúdiu slovanského folklóru. Prvý uplatnil semiotiku pri štúdiu ľudovej kultúry. Okrem teórie sa venoval i výskumu života a duchovnej kultúry Zakarpatskej Ukrajiny, problému dramatických  prvkov v obradovom rodinnom a výročnom cykle, ľudovému divadlu, rozprávkam atď. Jeho práce, ktoré vyšli v 30. rokoch v ČSR aj v zahraničí, čerpali z českého, slovenského a ruského materiálu (Češskij kukolnyj i russkij narodnyj teatr, 1923). Pod vplyvom Moskovského lingvistického krúžku a Pražského lingvistického krúžku, ktorých bol členom, aplikoval princípy Saussurovej synchrónnej lingvistiky na etnografický a folklórny materiál. Skúmanie stavu tradície ho priviedlo k odhaľovaniu zmien funkcie etnografických a folklórnych javov. Rozlišuje funkciu javu a funkciu štruktúry jeho funkcií. Podľa Bogatyriova sú zmeny v štruktúre funkcií etnografických javov dôležitejšie ako zmeny ich foriem. Z vývinového hľadiska rozlišuje striedanie dominantných funkcií a zmeny v hierarchii štruktúry funkcií. Synchrónnu metódu uplatnil v práci Actes Magiques, rites et croyances en Russie Subcarpatique (1929).V dielach Funkcie kroja na Moravskom Slovácku (1937), Lidové divadlo české a slovenské (1940) prakticky aplikoval zásady funkčno-štrukturálnej metódy v etnografii. Semiotiku uplatnil pri štúdiu ľudového divadla a ľudového odevu. So spoluautorom a spolupracovníkom S. R. Jakobsonom stanovil v teoretickej štúdii Die Folklore als eine besondere Form des Schaffens (1929) zo semiotického hľadiska základné črty folklórnej tvorby ako samostatného umeleckého druhu. Do vedeckého diania na Slovensku vstúpil programovým článkom Funkčno-štrukturálna metóda a iné metódy etnografie a folkloristiky (Slov. pohľady 1935), v ktorom objasňuje postavenie funkčno-štrukturálnej metódy v systéme metód oboch disciplín. Bogatyriov bol členom pokrokového Spolku pre vedeckú syntézu.Funkčno-štrukturálnu metódu na Slovensku rozpracovali jeho žiaci Andrej Melicherčik, S. Kovačevičová, R. Mrlian. Po návrate do ZSSR sa naďalej venoval štúdiu slovenskej ľudovej kultúry. Jeho Slovackije skazki vyšli v 3 vydaniach (1949, 1950, 1955).V práci Slovackije epičeskije rasskazy a lyroepičeskije pesni „Zbojnickij cikl“ (1963) sa zaoberal zbojníckou a jánošíkovskou tradíciou. Je autorom 286 štúdií a článkov, venovaných etnografii a folkloristike aj problémom z jazykovedy, literatúry a divadla. Do ruštiny preložil Haškovho Dobrého vojaka Švejka. Reedicie jeho prác vyšli vo viacerých krajinách, na Slovensku Ľudové divadlo české a slovenské (1976),v Čechách Souvislosti tvorby (1971).V ZSSR vydali súbor jeho prác Voprosy teorii narodnogo iskusstva (1971)s kompletnou bibliografiou od B. Beneša.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Bodakov Marin (1971) :)
• Bogdan Jakub (1660-1724) :) →