Kmeť Andrej (1841-1908)

Zakladateľ a prvý predseda Slovenskej muzeálnej spoločnosti, organizátor vedeckého života na Slovensku, vlastivedná bádateľ.

Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a Trnave, v rokoch 1861-1865 teológiu v Ostrihome. V rokoch 1865-1868 kaplán v Senohrade, v rokoch 1868-1878 rímskokatolícky farár v Krnišove, v rokoch 1878-1906 v Prenčove, od roku 1906 na odpočinku v Martine. Zberateľský záujem o ľudovú kultúru prejavil už v mladosti. Cez prázdniny roku 1863 zozbieral Prostonárodné vianočné piesne, ku ktorej boli pripojené Nápevy vianočných piesní. Neskôr zapisoval povesti, rozprávky, miestopisné názvy, ktoré považoval za východisko pri pátraní po archeologických náleziskách. Vo vlastnej monografii Veleba Sitna (Tovaryšstvo 1, 1893; reedícia Bratislava 1988) opisuje aj zamestnanie (práce v poľnohospodárstve, baníctvo, hrnčiarstvo v Prenčove a Beluji) a odev ľudu. V štúdií Náhrobníky kamenné v hrobitove prenčovskom (Tovaryšstvo 3, 1900) ich porovnáva s kamennými náhrobníkmi celého Hontu a na základe literatúry sleduje ich paralely v Bosne, Hercegovine a Srbsku. V úsilí hmotne pomôcť ľudu sprostredkoval predaj hontianskych výšiviek a čipiek do Čiech, na Moravu a do Viedne. Výšivky a čipky, ktoré považoval za doklad starobylosti slovenskej ľudovej kultúry a reprezentáciu národnej kultúry, posielal na početné výstavy: roku 1873 na svetovú výstavu vo Viedni, roku 1887 na Výstavu slovenských výšiviek v Martine, roku 1891 na Českú jubilejnú výstavu v Prahe, roku 1893 na Svetovú výstavu v Paríži, roku 1895 na Národopisnú výstavu českoslovanskú v Prahe. Vedeckým výsledkom tejto Kmeťovej činnosti je štúdia O výšivkách a čipkách v Hnote (Tovaryšstvo 1, 1893), v ktorom detailne rozoberá a triedi ornamenty, opisuje pracovné postupy a terminológiu. Uverejňuje kresby vzorov, vzorníky výšiviek a fotografie odevu bzovského kraja. Založil ovocinárske spolky a knižnice (Krnišov, Senohrad), Štepársky spolok v Hornom Honte. Uverejňoval články o správnych formách hospodárenia (Slovenské noviny, Národné noviny, Obzor). V edícií Hospodársko-priemyselná knihovňa (vydavateľ I. Dusarov) uverejnil preklad z V. Löbeho práce Hlavnie pravidlá o poľnom hospodárstve (1866). Na požiadanie MS napísal dvojzväzkové dielo Hospodár na Slovensku (1875), ktoré však v dôsledku zrušenia MS ostalo v rukopise. Slovákov považoval Kmeť za autochtónne obyvateľstvo Uhorska, ktorých ľudová kultúra sa podľa neho zachovala v nezmenenej forme až do súčasnosti. Požadoval preto zhromažďovať materiály o ľudovej kultúre a uschovať ich v múzeu na ďalšie vedecké spracovanie. Svojou iniciatívou pri založení Múzea pri Dome v Martine a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v rámci ktorej sa vyčlenil aj národopisný odpor Slovenského múzea, položil pre slovenskú etnografiu a folkloristiku základy na ich kvalitatívne nový rozvoj.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Klimo Alojz (1922-2000) :)
• Knigge Adolph Friedrich Ludwig (1752-1796) :) →