Ako sa robia filmové ohne, Danteho prístroj :)

Pretože skutočný oheň vyzerá vo filme priveľmi jasne, používajú sa vo filmových plameňoch rôzne chemické prísady.

Nálet na Londýn

Aby mohlo ožiť bombardovanie Londýna počas 2. svetovej vojny vo filme Bitka o Anglicko, umiestnili do nepoužívaného skladu na brehu Temže 50 nádob s kvapalným propánom. Cliff Richardson so synom Johnom neskôr vyvinuli „Danteho“ prístroj.

Na začiatku sedemdesiatych rokov vyvinul odborník na zvláštne efekty Cliff Richardson so svojím synom Johnom Danteho prístroj, ktorý im umožňoval vytvárať nádherné ohne a udržiavať ich pod kontrolou. Motor z auta pripevnený na vozíku s dvoma kolesami poháňa pumpu, ktorá strieka zmes paliva z dvoch dvestolitrových plechových sudov. Reaktívna roznetka zapáli palivo a prístroj môže vytvoriť až 18 metrov širokú ohnivú stenu.

„Požiar“ na radnici

„Danteho“ prístroj použili filmári aj pri nakrúcaní filmu s Jamesom Bondom Vyhlidka na vraždu (1985), keď mal John Richardson zapáliť sanfranciskú radnicu a nesmel pritom spôsobiť nijakú škodu. Obložil strop ohňovzdornými izolačnými doskami, vlnitým plechom a pieskom. Pred ohňom zabezpečil aj okenné rámy, cez ktoré „Danteho“ prístroje chrlili plamene a vytvárali dojem, že vnútri zúri oheň. Silné svetlice vytvorili vysoko vo vzduchu veľkú žiaru. Richardson v prítomnosti mestských požiarnikov „podpálil“ radnicu počas troch nocí nakrúcania dvadsaťpäťkrát.

Aj pri nakrúcaní scén s ohňom pre film Sklenené peklo (1974) bol požiarny zbor mesta Los Angeles pripravený zasiahnuť. Technici postavili 57 scén, vrátane štvorposchodového modelu časti budovy v životnej veľkosti a modelu celého mrakodrapu, ktorý bol 33 metrov vysoký.

Štyri skupiny kameramanov nakrútili film za neuveriteľných 70 dní. Nik nebol zranený, okrem veliteľa požiarnikov v štúdiu, ktorý si porezal ruku na skle.

Londýnski požiarnici boli pripravení zasiahnuť, keď Cliff Richardson naplnil sklad na brehu Temže 50 nádobami s kvapalným  propánom, aby znovu oživil scénu z náletu na Londýn pre film Bitka o Anglicko. Richardson sa neskôr vyjadril, že to bola „jedna z najťažších úloh, akú kedy dostal“. Nepoužívaný sklad, ktorý už predtým poškodil naozajstný požiar, obklopovali iné, ešte používané sklady.

Ilúziu celého horiaceho mesta vytvorili filmári pre film s Clarkom Gableom San Francisco (1936). Súčasťou filmu je aj dramatické a realisticky vytvorené zemetrasenie, kvôli ktorému na pohyblivej rampe postavili celú scénu. Rampa sa otriasala a vychyľovala až o jeden meter. Počas dvadsaťminútového zemetrasenia sa domy a múry rúcali, cesty pukali a nábytok lietal na všetky strany.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Ako modely ožívajú :)
• Akt :) →