Nicholson Jack (1937) :)

Vytvorené: 02. 09. 2015 Tlačiť

Americký herec. Držiteľ niekoľkých Oscarov za výkon v hlavnej hereckej úlohe. Takmer rovnako často ako počínaním pred kamerou, strhával na seba pozornosť rôznymi škandálmi.

Zažil slávu, úctu, pohodlie, ľúbostné škandály a finančné krachy a všetko si to ešte stále vychutnáva. Neznáša prácu, najlepší deň je taký, ktorý začne hlavičkou z balkóna spálne rovno do bazéna, aby pri ňom predriemal až do večera. Superhviezda Jack Nicholson. Narodil sa 22. apríla 1937 v meste Neptun v New Jersey.

Nijaká jeho postava nemá taký výstredný osud ako on. Až do roku 1974 bol presvedčený, že jeho matka je Ethel May Nicholsonová. Niekedy v polovici augusta toho roku vyšiel v magazíne Time článok, z ktorého vyplynulo, že Ethel May je jeho babičkou. Jackova skutočná matka má meno June a je Ethelinou dcérou. Porodila ho, keď mala šestnásť. Nicholson o svojej pravej matke dodnes hovorí ako o milej staršej sestre.

Koncom päťdesiatych rokov Hollywood ponúkal lákavú atmosféru, intelektuálnu slobodu beatnikov a tradíciu bohémskych hviezd. Jack Nicholson sa zúčastňoval na všetkom a pritom neprestával byť tichý, milý, usmievavý, ľahostajný a permanentne „zhulený“. Vášnivo sa vrhal iba na herectvo, ktorým pre neho a jeho rovesníkov bola Stanislavského metóda mierne upravená vo vtedajšom newyorskom Actors‘ Studiu. Získal pritom priateľov, ktorí mu vydržali dlho, podobne dlho ako náklonnosť k cigarám Monte Cristo.

Začínal v béčkových hororoch a filmoch o motorkároch. O desať rokov neskôr ho obsadili do Bezstarostnej jazdy, kde hral spolu s mladými Dennisom Hopperom a Petrom Fondom, legendárnymi čudákmi, ktorí sa rútia Amerikou. Nicholson hral južanského advokáta, alkoholika, síce vedľajšiu postavu, z ktorej svojim výkonom urobil nezabudnuteľnú figúru. Stal sa hviezdou a bavilo ho to. Obdivovali ho, chceli ho, mohol si konečne vyberať úlohy, ženy, domy. Za ďalší honorár si kúpil sídlo v Mullholland Drive.

Sedemdesiate roky boli jeho. V mnohých variáciách zdokonaľoval svoj typ outsidera, čo si komplikuje lásku a priateľstvo dôsledným pôžitkárstvom a nutkavými vzburami. Fascinoval schopnosťou sústrediť na seba na plátne pozornosť, každá jeho postava mala nejaký tajný príbeh, historku. Vtedy vznikol film Povolanie reportér Michelangela Antonioniho a o niečo neskôr dráma Čínska štvrť, ktorý by bez Nicholsona zrejme bola len radovou elegantnou snímkou Romana Polanského. Policajtík s porezaným nosom zaistil Nicholsonovi odtlačok chodidiel na najslávnejšom chodníku sveta pred čínskym divadlom a miliónovú výšku budúcich honorárov.

Oscara však dostal až za rebelantského recidivistu McMurphyho, ktorý za cenu sebazničenia ponúkne slobodu unaveným zakríknutým spolupacientom despotického blázinca, slávneho symbolu civilizovaného organizovaného násilia, vo Formanovom Prelete nad kukučím hniezdom. „Myslel som, že umriem a získam Oscara posmrtne,“ povedal na ceremónii.

Popri úlohách zábavných monštier v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch portrétuje starnúcich machov s odvahou vymeniť svoju pohodlnú osamelosť za lásku. Napríklad, bývalý kozmonaut Breedlove v melodráme Jamesa L. Brooksa Cena za nežnosť, za ktorého opäť získal Oscara. Alebo spisovateľ z filmu Tak dobre, ako sa len dá, tretí a posledný Oscar mu bol udelený za tento herecký výkon. „Keď sa rozdávajú Oscary, tak tam sú všetci. Beriem to ako rodinnú slávnosť.“

Škandály ho už veľmi nebavia, na drogy a ženy vraj nemá toľko síl ako predým. Mal množstvo známostí, ale aj trvalejšie vzťahy. Najvážnejším z nich bol s herečkou Anjelicou Houstonovou, ktorá s ním žila takmer dvadsať rokov. Rozchod bol sústom pre tabloidy a Nicholson o sebe vyhlásil, že sa necíti byť dobrým manželom, no chválil sa, že je úžasným otcom. Oficiálne má tri deti, Jennifer, Lorraine a Raymonda. O ďalších sa vie len to, že sú. Internetová filmová databáza píše: „Okrem týchto troch má tiež iné deti s rôznymi ženami.“

Je tiež vášnivým hráčom golfu a nadšeným basketbalovým fanúšikom klubu Los Angeles Lakers. Pred niekoľkým rokmi ho Fidel Castro pozval na Kubu a diskutoval s ním „o živote a kultúre“. Z rozhovoru Nicholson vyvodil, že „Clinton a Castro sú rovnakí, obaja sú humanisti“. Veď Castro poznal všetky jeho filmy. „Nikto tam nie je mrzutý. Čo je smutné, to sú rozpadajúce sa budovy,“ povedal pre LA Times.

Hodnotenie užitočnosti článku: