História módy 3 (v rokoch) :)

Autor: Igor Krucovčin

Vytvorené: 01. 01. 2017 Tlačiť

Obsah

Burgundská móda
Renesančný štýl
Španielsky štýl odievania
Oblečenie počas 30-ročnej vojny
Baroková móda
Regencia
Rokokový štýl

V 15. storočí - sa nosila tzv. burgundská móda. štýl odievania sa vyznačoval bohatou farebnosťou, ale aj dokonalosťou materiálov a ušľachtilých tvarov, pričom neboli vylúčené ani mnohé výstrelky. Niektorí kultúrni historici do tohto obdobia vkladajú vznik módy[1]. Charakteristickými znakmi sú štíhle a špicaté formy odevov a klobúkov. Tkaniny boli zhotovené z dobre spracovanej vlny, bavlny a ľanu. Vznešené dámy a páni si obľúbili damask pretkávaný zlatom ozdobený kožušinami. Zvláštne boli rozmanité zvonkové ozdoby (aj na topánkach).


Burgundský odev	My-party burgundskej módy

Dámsky odev sa vyznačoval úzkym zošnurovaným pásom, závojom (niekedy až 75 cm dlhým), vlečkou (siahajúcou niekedy až po zem), kužeľovitým klobúkom (niekedy vysokým viac ako pol metra) a veľmi hlbokými výstrihmi. Okraje šiat boli zúbkované alebo lemované.

Muži nosili priliehavé, často vatované, kabátce so stojatým golierom a prešívanou prednou stranou. Nohavice pančuchového tvaru mali rôznu farbu[2]. Dlhý vrchný ozdobný plášť sa nazýval tabart alebo tappert. Špicatá obuv merala výnimočne aj tri veľkosti chodidla (také mohla nosiť iba vrchnosť, kniežatá a princovia najviac 2,5 násobok chodidla, vyššia šľachta 2 násobok chodidla, rytieri 1,5 násobok chodidla, bohatí ľudia si mohli predĺžiť nohu o dĺžku chodidla, prostí ľudia o polovicu). Veď „Žiť na veľkej nohe“ je slovný obrat pochádzajúci z tohto obdobia.


Ženský rukáv v roku 1410	Ženský účes v roku 1419	Ženská pokrývka hlavy v roku 1434	Ženský účes v roku 1437	Ženský účes v roku 1450


Ženský rukáv v roku 1450	Ženská pokrývka hlavy v roku 1460	Ženský rukáv v roku 1495	Ženská pokrývka hlavy v roku 1495	Ženský účes v roku 1495	Ženský účes v roku 1500


Mužský klobúk v roku 1380	Mužský účes v roku 1400	Mužský klobúk v roku 1400	Mužský klobúk v roku 1435	Mužský klobúk v roku 1450	Mužský účes v roku 1460	Mužský klobúk v roku 1470	Mužský klobúk v roku 1500

Po roku 1500 - šliapací krídlový kolovrat urýchlil pradenie.

V polovici 16. storočia - sa prvý raz v dnešnom slova zmysle objavil podpätok[3].

V 16.-17. storočí - sa v móde uplatňoval renesančný štýl odievania, štýl vyjadrujúci ideál rovnováhy jednotlivých častí tela. Disponuje nákladnými a krásnymi tkaninami (brokát, zamat, atlas a hodváb). Táto móda v porovnaní s prehnaným gotickým odevom bola prirodzená, lebo sa oslobodila od všetkého minulého. Nápadnosť a vyzývavosť nahradila ladnosť a prirodzený pôvab, farba prestala označovať hodnosť, súčasťou štýlu sa stala pestrofarebnosť.

Odev z obdobia renesancie

Ženský odev zdôrazňoval prirodzený tvar tela s nenásilne vyznačeným pásom, sukňa bola zložená do širokých a bohatých záhybov. Tesný živôtik[4] bol dekoltovaný do štvorca alebo kruhovito a prvýkrát sa tento odev strihom delil na živôtik a dlhú sukňu. Pôvodne jednoduchý priliehavý rukáv sa neskoršie rozstrihol k získavaniu pohodlia, ale i bohatosti. Bohaté ozdobné rukávy, ktoré boli v dámskej móde dôležitým ozdobným predmetom, sa dali vymieňať i striedať.

Cez tento odev sa nosil ešte ďalší, ktorý bol bez rukávov, s otvoreným predným dielom a podobal sa kabátu. Dôležitým doplnkom bola vreckovka a vejár, obľúbené boli zlaté retiazky a ťažké náhrdelníky.

Odev muža sa skladal z krátkeho plášťa s koženým lemovaním a prestrihnutými rukávmi. Siahal ku kolenám, ale nosil sa aj kratší, takže odhaľoval priliehavé výstredné nohavice. Iným typom odevu bol plášť so všitými rukávmi a širokým golierom, siahajúcim až po päty. Tento klasický odev vrcholnej renesancie zostal ako slávnostné oblečenie pri oficiálnych vysokoškolských slávnostiach,

- muži aj ženy nosili kožené topánky rôznej výšky podľa toho, akému účelu mali slúžiť,

- aj keď sa vidiecky pracovný odev len málo zmenil (došlo k skráteniu ženských šiat) a jeho strih bol pre všetky povolania rovnaký, predsa existoval rozdiel medzi odevom sedliaka, hutníka, krajčíra, práčky alebo slúžky. Pracovný odev mal predovšetkým účelový charakter,


Ženský účes z roku 1512	Mužské nohavice z roku 1514	Dekoltovanie z roku 1514	Ženský rukáv z roku 1514	Ženský rukáv z roku 1515


Mužský účes z roku 1515	Mužský klobúk z roku 1521	Ženský klobúk z roku 1536	Mužské nohavice z roku 1538	Mužské nohavice z roku 1578

- na ženských hlavách sa najprv objavil klobúk, tzv. sella, neskôr mužskú a ženskú módu ovládli barety. Aj napriek tomu však hlava bola najčastejšie nepokrytá, cenilo sa vysoké čelo. Bohaté ženy si do účesov vpletali perly a ozdobovali ich diadémom z drahých kameňov, dievčatá sa krášlili girlandami a kvetinovými venčekmi. Na úpravu hlavy sa často používali jemné sieťky a priehľadné závoje. Muži nosili bradu a fúzy,

- boli vejáre často dielami významných maliarov tej doby.


Renesančné siluety 1500, 1510	Vládny predstaviteľ z Anglicka v roku 1540	Klasický odev vrcholnej renesancie	Renesančná úprava hlavy

V 2. polovici 16. storočia - sa v móde uplatňoval španielsky štýl odievania[5]. Vyjadroval násilné usporiadanie pomerov v krajine, vyznačoval sa prísnosťou, strohosťou, tuhosťou, nepohodlnosťou a tmavou farebnosťou. Vysoký golier ešte viac znemožňoval pohyb a prirodzenosť.

Španielska móda

U odevov pre ženy boli potlačené tvary ženského tela a malá hlava len dokresľovala celkový vzhľad. Telo bolo stiahnuté pevným korzetom tvarovaným do kužeľa a rovnako aj zdobená sukňa mala tvar kužeľa[6]. Spodnička bola koncom 16. storočia vystužená obručami[7].

Okrem toho sa nosil voľný plášťový šat.

Vrchný kabát siahal až po zem, u bohatých bol vyšívaný zlatom, striebrom, perlami a drahými kameňmi, od pása alebo ešte vyššie bol otvorený.

Vysoký španielsky golier si vynútil dohora vyčesané vlasy.

Dámske klobúky sa celkom podobali pánskym. Boli tvrdé, vyrobené zo zamatu a nazývali sa toque. Tiež sa nosila malá tvrdá hodvábna prikrývka s úzkym okrajom.


Mužské nohavice z roku 1580	Mužský účes z roku 1581	Ženský účes z roku 1581	Ženský rukáv z roku 1581	Benátska koturna

Muži nosili upnutú kazajku, podobne ako ženy so stojatým španielskym golierom[8], v súlade s ním boli čipkové ozdoby rukávov a košele. Ku krátkym, pod rozkrok siahajúcim vypchaným súdkovitým nohaviciam, výrazne rozširujúcim panvu, sa nosili dlhé pančuchy. Doplnkom tohto odevu bol široký vystužený hodvábny pláštik - cape, ktorý sa nezapínal.

Španielskej móde sa prispôsobilo aj detské oblečenie.

Obuv španielskej módy bola ozdobná, v 16. storočí, keď sa Španieli snažili vyrovnať výškové rozdiely mužov a žien, dámy nosili pod dlhými sukňami[9] niekedy až 50 cm vysoké koturny.

Medzi dvorskou módou a ľudovým oblečením bol veľký rozdiel. Oblečenie mešťanov bolo nielen jednoduchšie ale aj svetlejšie a bez čipiek, príslušníčky mestskej chudoby mali niekedy veľké výstrihy.


Španielska mužská a ženská móda	Francúzska variácia španielskeho ženského odevu	„Krinolíny“ španielskej módy z rokov 1525, 1550 a 1610

Vo Francúzsku došlo k uvoľneniu dôstojnosti španielskeho odevu v prospech väčšej farebnosti, tvarovej pestrosti a niektorých výstredností. Bol zavedený kamizol (wame), ktorý aj mužom vytváral úzky driek a zvláštny tvrdý vankúš vnútri toho „saka“, tzv. husacie brucho. Tak došlo k značnej deformácii prirodzenej mužskej postavy. Francúzske cape bolo o niečo kratšie a jeho účelnosť celkom zmizla. Ženám bolo dovolené nosiť výstrihy, neľpelo sa ani na bizarných golieroch, došlo k rozšíreniu sukien. Tie dostali najprv tvar zvonu, neskôr suda, čo sa nedalo uskutočniť bez zvláštnych konštrukcií (vertugalle). Najväčším stúpencom španielskej módy vo francúzsku bol kráľ Henrich III., ktorý navrhoval módne novinky, vedel majstrovsky škrobiť španielske goliere, bol najlepším kaderníkom svojej manželky a chodieval spať vo zvláštnej maske a v špeciálnych rukaviciach, aby chránil a pestoval svoju jemnú pokožku.

V 16. storočí

- sa do Európy dostali z Indie prvé vzorkované tkaniny. Vzory sa v tých dobách tlačili priamo na tkaninu,

- bola zrušená väčšina kúpeľov.

Oblečenie počas 30-ročnej vojny (1618-1648)

Táto móda sa uplatňovala najmä v Holandsku[10], ktoré bolo najväčším nepriateľom Španielska, a odporcom jeho módy zároveň.

Mužský kabát sa predĺžil a uvoľnil, postupne odpadli vypchávky, vatovanie a pás sa o niečo zvýšil. Čipky začali prežívať svoju najväčšiu módnu konjunktúru. Niekedy tvorili úzky, inokedy široký ležatý golier pokrývajúci celé ramená a používali sa nielen na manžety, ale aj na ozdobné zakončenie vysokých topánok a na dekoráciu širokých šerp. Nohavice sa rozšírili a predĺžili až pod kolená, kde ústili do celkom novej obuvi. Boli to vysoké kožené topánky s nápadnými podpätkami[11], ktoré sa časom rozšírili a prehýnali ako golier. Mužský šatník dopĺňal krásny vrchný plášť, niekedy prehadzovaný len cez rameno.

Mužská a ženská móda
počas 30-ročnej vojny

Muži si nechali rásť dlhšie vlasy, ktoré si občas po stranách splietli na dva vrkoče. Hlavy si zakrývali širokými klobúkmi s perím, šikmo gavaliersky nasadenými. Tieto klobúky nosili aj ženy. Ženské vlasy splývali podobne ako mužské na ramená.


Mužský klobúk z roku 1629	Mužský účes z roku 1640	Ženský klobúk z roku 1610	Ženské účesy z rokov 1620 a 1640

Oblečenie žien sa už nevystužovalo žiadnym lešením a vankúšmi. Okrem Španielska zmizol korzet a vertugalle a patričný objem a sudovitú siluetu vytvárali početnejšie spodné sukne, ktoré pod zvýšeným pásom dodávali postave plnosť[12]. Okolo roku 1640 zmizla všetka tvrdosť a tesnosť dámskych šiat a odev bol ľahší. Typický golier bol široký a čipkovaný. Spolu s ním prišla do módy dekoltáž. Postupne sa dekolt značne znižoval a klesal tak nízko, že odhaľoval hornú polovicu poprsia. Okolo roku 1650 sa obdĺžnikový výstrih zmenil na oválny, ktorý odhaľoval tiež ramená a krk. Okrem dekoltu sa čipkami ozdobovali aj široké rukávy, ktoré strácajúc na dĺžke odhaľovali veľkú časť predlaktia.

Z čipiek sa vyrábali aj ozdobné vreckovky. Sukne splývali voľne na zem a niekedy sa aj trošku ťahali po zemi. V renesančnej móde obľúbenú zlatú reťaz vystriedali perlové šnúry vo vlasoch, na krku a niekedy aj okolo tela.


Mužské nohavice z roku 1629	Dekoltovanie z roku 1640	Ženské rukávy z roku 1620 a 1637

Plavovlásky a tmavé si svoje vlasy prefarbovali zvláštnym čiernym púdrom, moderná bola biela pleť a elegantné dámy si dávali najmä v zime masku. V lete si chránili tvár pred slnkom širokými klobúkmi.

V rôznych krajinách sa postupne objavovali nové variácie tejto módy. Oblečenie v období tridsaťročnej vojny bolo dosť nejednotné a jednotlivé krajiny a mestá vykazovali značné odchýlky. Napríklad v Nemecku sa objavili v oblečení prvky národnej príslušnosti, v Anglicku odmietli puritáni luxus. Z ich oblečenia zmizli čipky, stuhy...[13] Víťazná mocnosť - Francúzsko, začalo po období Tridsaťročnej vojny určovať svetu zákony módy na dlhé desaťročia.

Okolo roku 1629 - vznikol pojem móda.

Od polovice 17. storočia - sa nosila tzv. baroková móda. Určoval ju versailleský dvor, kde sa móda stala vládnou záležitosťou a zákonom, ktorému málokto odporoval[14]. Francúzska móda zjednotila oblečenie vládnucich vrstiev všetkých významných európskych národov.

Móda tej doby sa vyznačovala uvoľneným, zložitým dekoratívnym strihom s uplatnením jasných farieb, hodvábnych brokátov a čipiek.


Odev z obdobia baroka	Mužský barokový odev

Dôležitým a neodmysliteľným prvkom mužského obliekania sa stala parochňa[15], ktorá je typickým symbolom tej doby - zväčšuje, izoluje a štylizuje.

Vďaka parochni sa muži zriekli vlastných pestovaných vlasov a dali si ich oholiť alebo ostrihať nakrátko[16]. Ženy nosili dlhé vlasy, nikdy však nedosahovali bohatosť nákladných[17] pánskych parochní. Ich účes bol etážový, s príčeskom, upravovaný pomocou drôtenej konštrukcie. Muži nosili malé fúziky. Mužský odev sa skladal z rozšíreného kabátca, ktorý bol koncom 17. storočia bohato zdobený vyšívaním a stuhami, rukávy boli prehnuté, takže vynikala zdobená košeľa. Otvorené predné diely kabátca odkrývali vestu predĺženú až ku kolenám. Košeľa mala široké čipkové manžety a golier s nákrčníkom. Nohavice siahali ku kolenám, nosili sa k ním hodvábne pančuchy.


Mužský klobúk z roku 1664	Mužský účes a nohavice z roku 1700

Tento odev vytvoril základ dnešného pánskeho obleku, skladajúceho sa zo saka, vesty a nohavíc.

Ženský odev sa prikláňal k štylizácii, dlhá sukňa bola na prednom diele rozstrihnutá a odhaľovala spodnú sukňu. Na bokoch bola bohato vrstvená a zdvihnutá pomocou železných obručí.

Živôtik, najskôr stiahnutý kosticami, bol šnurovaný. Výstrih mal štvorhranný tvar, jeho predná časť bola bohato zdobená čipkou. Poltopánky mávali vysoké podpätky odlišnej farby.


Ženské barokové topánky		xxx	Ženský účes z roku 1700

V tej dobe pranie bielizne a telesná čistota neboli práve v móde a nahrádzali sa silným parfumovaním. Ľudia si vymieňali bielizeň najviac raz za mesiac. Najobľúbenejším drahokam tých čias bol diamant.

Roku 1672 - bola v zámku neďaleko Paríža zriadená odborná pančuchárska škola.

Vidiečania z doby Ľudovíta XIV.

Od roku 1676 - vychádzal v Paríži prvý módny časopis Galerie des modes, ktorému sedem rokov konkuroval londýnsky Galery of fasion. V prvých číslach boli ručne farbené obrázky s podrobným opisom každej novinky.[18]

Po roku 1690 - sa okolo krku uväzoval čipkový alebo ľanový ručník, predchodca dnešnej kravaty.

Regencia

Prechodné obdobie medzi barokovým a rokokovým odievaním je pomenované podľa regentstva Filipa z Orleánsu za nedospelého Ľudovíta XV. Vtedy začína ustupovať pevné barokové šatstvo hravému rokoku. Všeobecne možno povedať, že oblečenie bolo o niečo pohodlnejšie a praktickejšie ako predošlé. Silueta oboch pohlaví bola kužeľovitá, podobná veľkému tlačenému písmenu A.

Mužský odev sa zúžil a „sako“ sa takmer nikdy nezapínalo. Krajky zdobili otvorenú časť vesty, koniec rukávov a boli základným materiálom úzkeho goliera. Topánky sa o niečo zjemnili a tvorili prechod k rokokovým so sponou. Parochne už nemali také veľké rozmery.

Silueta a kvalita ženského oblečenia sa zmenila ešte viac ako mužského. Ženy nosili na všetky príležitosti, pokiaľ nebola predpísaná veľká toaleta, pohodlnú contouche, ktorá sa vyvinula z domáceho plášťa. Nízky malý napudrovaný účes celkom nahradil predchádzajúci, veľmi komplikovaný. Výstrihy boli väčšie ako barokové, pás bol zo začiatku len ľahko zošnurovaný a rozmery opäť vzkriesenej krinolíny neboli spočiatku prehnané. Sukne sa vystužovali kosticami, vyrábanými z veľrybích kostí[19].

V rokoch 1730-1789 - sa v móde uplatňoval rokokový štýl odievania. Štýl z obdobia rokoka sa vyznačoval rozmarnosťou, nesúmernosťou/asymetriou, jemnými detailmi a ľahkosťou, teda vyumelkovanou krásou, čo ešte viac zdôrazňovali tkaniny. Najčastejšie boli na odevy žien a mužov používané materiály: satén, atlas, brokát a čipky v pastelových farbách.

Odev ženy mal živôtik s hlbokým výstrihom a úzke rukávy, ktoré boli zdobené kaskádou čipiek. Pôdorys kužeľovitej sukne bol pôvodne kruhový, neskôr oválny. Táto sukňa - krinolína, vystužená kosticovými alebo kovovými kruhmi, bola výrazným odevom tohto obdobia[20].

Drobný živôtik tvoril kontrast proti mohutnej sukni. Dôležitosť získala bielizeň. Doménou boli účesy a doplnky, ktorými bol vejár, rukavice a rukávnik. Dámy nosili jemné hodvábne črievičky s vysokými podpätkami.

Odev z obdobia rokoka

Odev muža bol tiež dekoratívny až zženštilý, s množstvom volánov, čipiek a stúh. Vesta a taktiež rukávy boli kratšie. Nohavice siahali ku kolenám a boli doplňované bielymi pančuchami.

Neskôr sa odev muža zjednodušil a oslobodil od čipiek a volánov. Z kabátca na bokoch vystuženého vznikol frak, ktorý sa stal základom odevu muža.

V rokoch 1730-1741 - sa J. Wyatt a L. Paul pokúšali vynájsť valcový spriadací stroj a založiť mechanickú práčovňu. Pokus sa skončil neúspechom.


Krinolíny rokoka z rokov 1730, 1744 a 1777	Rokokové mužské siluety	Rokokové držanie tela

Podobne prehnané rozmery ako krinolína mali aj účesy, boli veľmi vysoké, a rovnaké to bolo aj s používaním púdru, líčidiel a mušiek. Až na konci tohto obdobia bol moderným malý účes, muži si vlasy česali dozadu a tam sťahovali hodvábnou stuhou. Vznešení muži si často dávali hlavu starostlivo ondulovať a pokrývali si ju trojrohým klobúkom.


Ženské rokokové topánky	xxx	Ženský účes z roku 1780

Najobľúbenejšími materiálmi mužskej aj ženskej módy bol hodváb s kvetinovými ornamentami a ťažké brokáty.

Detská móda sa čoraz viac prestávala podobať móde dospelých.

Pretože pod vplyvom dopytu sa vyrábali aj lacnejšie obručové sukne a ostatné rokokové módne predmety, prenikla táto móda aj medzi menej majetné vrstvy a na vidiek.

Pred Priemyselnou revolúciou[21] - zamestnalo 5 až 8 priadok jedného tkáča. Jedna priadka pritom upriadla až 500 m vlnenej priadze denne. Niet sa čomu čudovať, že látky boli veľmi drahé a šaty museli vydržať dlho.