Gálvez Karina (1964): Cesta, Adrenalínové športy (Láska extrémnych športov), Moja vládkyňa, Modlím sa :)

Obsah

• Cesta
• Adrenalínové športy (Láska extrémnych športov)
• Moja vládkyňa
• Modlím sa

 

Cesta

Po návrate z cesty domov

len svoj život som ti dala,

medzi šminky skryla som ho

a do kufra poskladala.

Hádam si aj tajne dúfal

v inakší dar z mojich ciest,

vzácnejšiu a drahšiu vec však

nenašla som, bo takej niet.

 

Stojac medzi policami

zistila som, že mi chýbaš;

že celý čas túžim iba

po pohľade s vášňou teba;

že niečo mi zviera hrudník,

keď tvoj úsmev vidím v mysli;

že mám zrazu hrču v hrdle,

keď mi z diaľky city prišli.

 

Už som doma z dlhej cesty

a svoj život ti odovzdám.

Stále však je v krehkej schránke,

tak venuj pozornosť nálepkám;

tá schránka je moje telo,

celé srdce, duša úplná.

Verím, že uznáš jej cenu.

láska lacná vec nebýva.

 

Pozri, bola som ďaleko

a mýtne ma vyšlo draho!

A po návrate z cesty späť

u teba som našla blaho!

 

Adrenalínové športy
(Láska extrémnych športov) 

Pre ten tvoj úsmev túžim:

splavovať divoké vody tvojich mozgových brázd;

potápať sa v tvojich srdcových komorách;

kĺzať sa po snehu tvojho falošného chladu;

po lane ti zošplhať z čela až do srdca...

a niekedy, ešte nižšie;

na kladke preletieť tvoj ľavý biceps a pristáť na pravom;

skočiť si bungee jumping medzi tvojou šijou a stehnami;

surfovať vo vlnobití tvojich myšlienok;

na štvorkolke prebrázdiť piesočné duny tvojho pozadia;

terénnym motocyklom vystúpiť a zostúpiť

po tvojich stavcoch a ich nepravidelnostiach;

z rogala na teba zamieriť zrak ako orol;

pedálovať do kopca až k tvojim snom

a na bielom vlčom záprahu sa zošmyknúť potom

a poštekliť ťa na kolenách;

označkovať tvoju pokožku tisíckou pestrých bozkov paintballu...

 

A keď bude po všetkom,

zložiť sa na brehu rieky a tvoj hlas

utíši chlad, čo cítim zas,

a mesiac zahalí sa vôňou sviežich trávin.

 

Milovať až do úsvitu bude ten najväčší adrenalín.

 

Moja vládkyňa 

Chodieva mi po rozume, prebúdza moje zmysly;

Káže mi, nech na slnko a skryté háje myslím,

Večer čo večer privolá mi spánok, nech snívam,

A chcem ju nemilovať, no nič jej nevyčítam.

 

Núti ma písať o našej tajnej vášnivosti;

Necháva nás zhrešiť, zbavuje ma poslušnosti.

Rozžiali ma pri dieťati majúcom strach z bitiek;

Osvieti ma hrejivým svetlom svätojánskych mušiek.

 

Moje oči jej slúžia ako živá kamera,

Vie, že patrím jej, a moju bytosť rozochvieva.

Túžim ti povedať, že moja duša patrí len mne,

No som len bábkou v rukách Poézie, mojej vládkyne. 

  

Modlím sa 

Bože, modlím sa, aby sme za život pocítili len jediné chvenie,

chvenie v rozhojdanej kolíske v blízkosti našich mám;

 

Modlím sa, aby sme za život pocítili len jediný výbuch,

výbuch ohňostrojov pri pouličných slávnostiach;

 

Modlím sa, aby sme za život pocítili len jediný hlad,

hlad po poznaní;

 

Modlím sa, aby sme za život pocítili len jedinú bolesť,

bolesť po povití zdravého dieťaťa;

 

Modlím sa, aby sme v živote zatúžili len po jedinom konci,

po konci dňa pri podvečernom západe slnka;

 

Modlím sa, aby sme v živote započuli hlas jediných sirén,

sirén, ktoré spievajú hviezdam na mori;

 

Modlím sa, aby našou poslednou prednesenou modlitbou

bola modlitba vďaky za prežitie šťastného života v plnosti.

 

Z vlastnej slobodnej vôle si vyberáme lásku, šťastie, múdrosť, zdravie,

úctu k prírode a nekonečný duševný pokoj.

 

Modlím sa, nech si sa aj ty narodil zdravý a s ochotou načúvať...

 

Preložila: Katarína Mako-Martonová.

 

Gálvez Karina

• ← Friedová Libuša (1925): Májové čerešne, Májové dažde, Mama a ja :)
• Gálvez Karina (1964): Epicentrum, Hladné more :) →