Ultrafialové žiarenie (ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV žiarenie, ultrafialové vlnenie, UV vlny, ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, UV pásmo :)

Tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie. 

Delí sa na:

• blízke (CUV, 200-400 nm),
• ďaleké alebo vákuové (FUV, 100-200 nm),
• extrémne (EUV alebo XUV, 1-31 nm).

Ultrafialová oblasť sa delí na:

• UV-A s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm,
• UV-B s vlnovou dĺžkou 280 nm až 314 nm,
• UV-C s vlnovou dĺžkou 10 nm až 279 nm. 

Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Johannom Wilhelmom Ritterom (1776-1810). 

Slnečné žiarenie

Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Zemská atmosféra a magnetosférický obal Zeme účinne pohlcujú väčšinu tohto žiarenia.

Ultrafialové žiarenie (UV) jednoducho:

Ultrafialové žiarenie je elektromagnetické žiarenie s kratšími vlnovými dĺžkami, ako má viditeľné svetlo. UV žiarenie s vyššími energiami je ionizujúce a spôsobuje spálenie pokožky alebo až rakovinu kože. UV žiarenie sa využíva na dezinfekciu a na čítanie bezpečnostných prvkov bankoviek.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Účinnosť :)
• Ultrazvuk, hyperzvuk :) →