História obce Šúrovce v rokoch :)

Autor: Janka a Igor Krucovčin, Doplnené 11. 01. 2026

Vytvorené: 04. 01. 2026 Tlačiť

Venované pamiatke rodákovi obce Šúrovce, pánovi Mariánovi Prívozníkovi
(12/1946-11/2025) pri príležitosti jeho nedožitých 80 rokov.

Z obdobia neolitu - pochádzajú najstaršie archeologické doklady osídlenia územia súčasnej obce Šúrovce. Ďalšie archeologické nálezy pochádzajú z obdobia rímsko-barbarského a z obdobia Veľkomoravskej ríše.

V stredoveku - sa obeci nachádzala na vtedy dôležitej obchodnej ceste. Tá viedla od Baltu a Čiech cez Holíč, Šaštín, Trnavu a pokračovala k Štúrovu a Budínu na Balkán[1].

Z roku 1241 - pochádza prvá písomná správa o Veľkých Šúrovciach.

Z roku 1256 - pochádza prvá písomná správa o Zemianskych Šúrovciach.

Z roku 1291 - pochádza zmieka o prvej farnosti v obci.

Z roku 1322 - pochádza zmienka o kostole, na ktorého mieste bol neskôr (v rokoch 1793-1811) postavený kostol sv. Michala Archanjela.

Z roku 1423 - pochádza prvá písomná správa o Varovom Šúre.

Z roku 1426 - pochádza prvá písomná správa o Valtovom Šúre.

Roku 1430, 28. apríla - neďaleko dnešného chotára časti Valtov Šúr prebehla bitka uhorských vojsk kráľa Žigmunda s husitmi[2].

Z bitky uhorských vojsk kráľa Žigmunda s husitmi pri Šúrovciach

Už oddávna - bol vlastníkom obcí Hlohovský zámok (panstvo).

Od začiatku 16. storočia - boli zemepánmi tunajších poddaných majitelia šintavského hradu.

Začiatkom druhého desaťročia 17. storočia - bol šúrovský kostol zabraný nekatolíkmi.

Okolo roku 1635 - majetky prevzal starý grófsky rod Esterházyovcov.

Z roku 1781 - pochádza súsošie Najsvätejšej trojice. Nachádza sa pred farským kostolom. V blízkosti sa nachádza aj pomník venovaný padlým vo vojne.

V rokoch 1793-1811 - bol postavený farský kostol sv. Michala Archanjela.

Od roku 1816 - patrila obec panstvu v Bernolákove (Čeklíšske panstvo).

Roku 1869 - bola v Zemianskych Šúrovciach postavená kaplnka Bolestivej Panny Márie.

Roku 1885 -bol vo Varovom Šúre na mieste staršej zvonice, po utopení štrnástich farníkov, ktorí sa prevážali loďkou cez Váh na púť sv. Urbana, kostolík (malý kostol) sv. Jozefa.

Roku 1910 - po dare rodákov z Ameriky, bol postavený kostolík Božského srdca vo Valtovom Šúre.

Roku 1918 - vzniklo Československo, ktoré bolo vyhlásené 28. októbra 1918 v Prahe a následne potvrdené Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918 na Slovensku. Tento historický míľnik znamenal rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik spoločného demokratického štátu Čechov a Slovákov.

Roku 1926, 22. decembra - bol založený Dobrovoľný hasičský zbor vo Veľkom Šúre.

Roku 1928 - boli položené základy organizovaného športu – futbalového oddielu.

Roku 1930 - bola postavená nová budova notárskeho úradu.

Roku 1934 - obecné zastupiteľstvo za účasti školského inšpektora zriadilo meštiansku školu, odkúpilo pozemky od veľkostatkára Reicha a postavilo sa 6 školských tried.

Roku 1939, v júli - vznikol prijatím ústavy tzv. Slovenský štát, čím sa oficiálny názov štátu zmenil zo Slovenského štátu na Slovenskú republiku. Hoci k faktickému vyhláseniu samostatnosti došlo už 14. marca 1939, až nová ústava[3] schválená Snemom Slovenskej krajiny 21. júla 1939 formálne zadefinovala charakter a názov štátneho útvaru.

Roku 1944 - zlúčením Veľkých a Zemianskych Šúroviec vznikla obec Šúrovce[4].

Roku 1945, 1. apríla - boli počas záverečných bojov Druhej svetovej vojny na Slovensku, oslobodené jednotkami Červenej armády (Sovietskeho zväzu), aj Šúrovce. V tomto období postupovali sovietske vojská v rámci Bratislavsko-Brnianskej operácie, ktorá mala za cieľ oslobodiť západné Slovensko a následne Moravu.

Po oslobodení (roku 1945) - bolo v časti Varov Šúr dvanásť väčších a dvadsaťpäť menších roľníkov.

Štátny znak Česko-Slovenska používaný v rokoch 1945 až 1960

Roku 1945, v máji - po zániku Slovenského štátu bol obnovený spoločný štát Čechov a Slovákov - Československá republika[5].

Roku 1948, vo februári - sa v Československu uskutočnil komunistický štátny prevrat (Víťazný február), ktorý viedol k nastoleniu totalitnej diktatúry Komunistickej strany Československa na ďalších 41 rokov. Tento mocenský zvrat sa zavŕšil 25. februára 1948, kedy prezident Edvard Beneš pod nátlakom prijal demisiu nekomunistických ministrov a vymenoval novú vládu pod vedením Klementa Gottwalda.

Roku 1950 - vznikajú po parcelovaní pozemkov cudzích štátnych občanov a lesných majetkov bývalých urbanistov základy Jednotného roľníckeho družstva (JRD) I. typu[6]. Členmi sa stali aj občania, ktorí nevlastnili pôdu a robotníci. Dňa 17. októbra bol v Šúrovciach založený 10-členný prípravný výbor, ktorí aj vďaka účinnej pomoci okresných a štátnych orgánov v Seredi a dedinskej organizácie KSČ, „presvedčil“ malých a stredných roľníkov o výhodách a prospešnosti spoločného hospodárenia v JRD.

Do roku 1951 - bol v obci Šúrovce jeden statkár, Arpád Reich, ktorý vlastnil vyše 100 hektárov pôdy. Ďalší ôsmi roľníci vlastnili po 5 až 10 hektárov pôdy, osemdesiat stredných roľníkov po jednom až piatich hektároch a dvesto maloroľníkov, kovoroľníkov a železničiarov sa staralo a obrábalo pôdu do jedného hektára.

Roku 1952, 8. septembra - bolo v obci Šúrovce založené JRD III. typu. Prvým predsedom družstva sa stal Štefan Zavarský. Už na jeseň sa rozorávali medze, siala ozimná pšenica a došlo i k sústreďovaniu hospodárskych zvierat. Hospodáriť sa začalo na 460 hektároch poľnohospodárskej pôdy.

Do roku 1954 - bol dobytok JRD Šúrovce ustajňovaný u členov družstva. Až vtedy sa totiž začali stavať ustajňovacie priestory. Dovtedy družstvo vlastnilo iba tabakovú sušiareň.

Roku 1954 - sa 26 šúrovských družstevníkov rozhodlo vystúpiť z družstva. Zároveň si zobrali všetky prostriedky, s ktorými do JRD vstúpili.


Žiacka knižka a rozvrh Mariána Prívozníka z V. ročníka 8-ročnej školy v Šúrovciach v školskom roku 1956-1957


Zápisy v žiackej knižke

Roku 1958 - sa JRD Šúrovce stalo celoobecným družstvom.

Roku 1959 - sa JRD Šúrovce zlúčilo s menšinovým družstvom vo Valtovom Šúri, ktorého predsedom bol od založenia Ján Ambruš.

Štátny znak Česko-Slovenska používaný v rokoch 1960 až 1990

Roku 1966 - po prebratí 220 hektárov pôdy od štátneho majetku (ŠM), ktoré mal ŠM od roku 1954 v užívaní a odovzdaní dvadsiatich hektárov pôdy JRD vo Vinohradoch nad Váhom už šúrovskí družstevníci hospodárili na 976ihektároch poľnohospodárskej pôdy, z čoho bolo 858 hektárov ornej pôdy.

Roku 1968, 21. augusta - vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, čím sa začala násilná okupácia krajiny a násilne sa ukončil reformný proces známy ako Pražská jar. Tento vojenský zásah piatich komunistických krajín (Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika) mal zastaviť demokratizačné snahy o „socializmus s ľudskou tvárou“. Okupácia viedla k dlhoročnému obdobiu tzv. normalizácie a prítomnosť sovietskych vojsk na našom území trvala až do roku 1991.

Roku 1983 - bola vydaná kniha Premeny, 30 rokov JRD Marka Čulena Siladice, Jej autorom bol Bohuš Hrušovský.

Prvácke vysvedčenie Janky Prívozníkovej, dcéry Mariána Prívozníka,
zo školského roku 1983/1984

Roku 1989 - sa v Československu uskutočnila Nežná revolúcia, ktorá viedla k pádu komunistického režimu a k obnoveniu demokracie a politickej plurality.

Roku 1990, 8.-9. júna - sa konali parlamentné voľby (voľby do Národnej rady Slovenskej republiky).

Roku 1992, 5.-6. júna - sa konali parlamentné voľby.

Roku 1993, 1. januára - vznikla Slovenská republika ako samostatný a zvrchovaný štátny útvar po pokojnom rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tento historický proces, známy aj ako „zamatový rozchod“, sa uskutočnil na základe ústavného zákona o zániku federácie. Od tohto dňa nadobudli plnú platnosť štátne symboly SR (znak, vlajka, pečať a hymna) a Ústava SR prijatá už 1. septembra 1992.

Roku 1993, vo februári - sa prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky stal Michal Kováč.

Roku 1994, 30. septembra-1. októbra - sa konali parlamentné voľby.

Roku 1998, 25.-26. septembra - sa konali parlamentné voľby.

Roku 1999, 29. mája - sa prezidentských volieb zúčastnilo 75,52 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Vladimír Mečiar 63,91 %, Rudolf Schuster 36,08 %.

Roku 2000, 8. decembra - bola v obci založená Nadácia Ing. Ľudovíta Ďuriša, šúrovského rodáka, ktorý sa významnou mierou pričinil o rozvoj slovenského poľnohospodárstva. Nadácia vybudovala cestu pri bývalom JRD so sochou sv. Izidora, financovala projektovú dokumentáciu a stavebné konanie. Realizovala výstavbu Domu smútku na cintoríne v Šúrovciach.

Roku 2002, 20.-21. septembra - sa konali parlamentné voľby.

Roku 2004, 29. marca - Slovenská republika vstúpila do NATO. Stalo sa tak v rámci doteraz najväčšieho rozširovania Aliancie, kedy sa spolu so Slovenskom stali členmi aj Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko. Integračný proces bol zavŕšený odovzdaním prístupových listín vo Washingtone do rúk vlády USA.

Roku 2004, 17. apríla - sa prezidentských volieb zúčastnilo 50,25 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Ivan Gašparovič 59,91 %, Vladimír Mečiar 40,08 %.

Roku 2004, 1. mája - sa Slovenská republika stala členom Európskej únie. Slovensko vstúpilo do EÚ v rámci jej doteraz najväčšieho rozširovania (tzv. „veľký tresk“), kedy sa k spoločenstvu pripojilo celkovo 10 nových krajín. Vstupu predchádzalo celonárodné referendum v máji 2003, v ktorom za členstvo hlasovalo 92,46 % zúčastnených voličov.

Roku 2004, 13. júna - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 16,96 % obyvateľov obce.

Roku 2005, v júli - bol vydaný Orientačný plán obce Šúrovce. Tento dokument slúžil ako praktická pomôcka s mapou obce a dôležitými kontaktmi. Vydavateľ plánu, spoločnosť SOLING z Vrábeľ, spolupracovala na jeho vydaní s Obecným úradom Šúrovce.

Roku 2006, 17. júna - sa konali parlamentné voľby.

Počas volebného obdobia 2006 -2010 a následne aj v rokoch 2010 -2014 vo funkcii starostu obce Šúrovce pôsobil Ing. Miloslav Richnák.

Od 21. decembra 2007 - je Slovenská republika súčasťou schengenského priestoru bez vnútorných hraničných kontrol.

Roku 2008 - bola vydaná kniha Šúrovské 80-ročné futbalové jubileum. Jej autormi boli Marián Pavlík, Mgr. Miloslav Köszeghy.

Roku 2008 - bola vydaná kniha Stopy Váhu vo Valtašúre (Rodákom). Jej autorom bol Bohuš Hrušovský.

Roku 2009, 4. apríla - sa prezidentských volieb zúčastnilo 53,43 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Ivan Gašparovič 73,00 %, Iveta Radičová 26,99 %.

Roku 2009, 6. júna - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 19,64 % obyvateľov obce.

Roku 2010, 12. júna - sa konali parlamentné voľby.

Roku 2010 - bola vydaná kniha Šúrovce slovom i obrazom. Jej autorom bol doc. Ing. Ivan Knotek CSc.

Roku 2012, 10. marca - sa konali parlamentné voľby. V obci voľby vyhral SMER-SD so ziskom 52,37 %. Ďalšie strany v poradí: 2. KDH 13,17 %, 3. OĽANO 12,27 %, 4. SAS 4,66 %, 5. SNS 4,09 %, 6. SDKÚ-DS 4 %...

Roku 2014, 29. marca - sa prezidentských volieb zúčastnilo 53,30 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Andrej Kiska 50,90 %, Robert Fico 49,09 %.

Roku 2014, 24. mája - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 13,05 % obyvateľov obce.

Roku 2014 - bola v komunálnych voľbách za starostku obce zvolená Mgr.  Ing. Žaneta Gogolová. Mandát obhájila aj v roku 2018 a opätovne v roku 2022.

Roku 2016, 5. marca - sa konali parlamentné voľby. V obci voľby vyhral SMER-SD so ziskom 30,70 %. Ďalšie strany v poradí: 2. OĽANO-NOVA 17,24 %, 3. ĽSNS 11,12 %, 4. SAS 8,94 %, 5. SNS 8,86 %, 6. KDH 7,49 %, 7. SME RODINA 7,33 %...

Roku 2019, 30. marca - sa prezidentských volieb zúčastnilo 42,90 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Maroš Šefčovič 50,31 %, Zuzana Čaputová 49,68 %.

Roku 2019, 25. mája - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 22,74 % obyvateľov obce. Výsledky volieb v obci: 1. ĽS NS 20,51 %, 2. Kresťanská únia 15,56 %, 3. SMER-SD 14,38 %, 4. KDH 11,55 %, 5. Koalícia PS a SPOLU 10,14 %, 6. SaS 7,54 %, 7. OĽaNO 7,07 %.

Roku 2020, 29. februára - sa konali parlamentné voľby. V obci voľby vyhralo OĽANO so ziskom 30,89 %. Ďalšie strany v poradí: 2. SMER-SD 18,99 %, 3. ĽSNS 11,75 %, 4. SME RODINA 7,46 %, 5. KDH 6,85 %, 6. SAS 6,33 %...

Roku 2023, 30. septembra - sa parlamentných volieb zúčastnilo 74,48 % voličov. Voľby v obci vyhrala strana - SMER - SSD s 26,39 % hlasov. Ďalšie poradie: 2. HLAS - SD 16,33 %, 3. PS 11,95 %, 4. OĽANO A PRIATELIA 10,89 %, 5. KDH 8,24 %, 6. SNS 7,63 %, 7. REPUBLIKA 7,03 %, 8. SAS 5,37 %.

Roku 2024, 6. apríla - sa prezidentských volieb zúčastnilo 66,86 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Peter Pellegrini 59,71 %, Ivan Korčok 40,28 %.

Roku 2024, 8. júna - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 34,38 % obyvateľov obce. Výsledky volieb v obci: 1. SMER - sociálna demokracia 28,59 %, 2. REPUBLIKA 19,11 %, 3. Progresívne Slovensko 17,73 %, 4. Kresťanskodemokratické hnutie 10,09 %, 5. HLAS - sociálna demokracia 9,17 %, 6. Demokrati 5,50 %.

Roku 2024 - bola vydaná kniha Spomienky zo Šúroviec, I. diel, ThDr. Ľudovíta Lassú, pána farára a dekana počas jeho pôsobenia v Šúrovciach (1869-1896). Knihu preložili a pracovali Mgr. Lukáš Ložek a Izabela Patayová.

Roku 2025 - bola vydaná kniha Spomienky zo Šúroviec, II. diel, Vspd. Ignáca Šohajdu, pána farára a dekana počas jeho pôsobenia v Šúrovciach (1896-1928). Knihu preložili a pracovali Mgr. Lukáš Ložek a Izabela Patayová.