História medicíny (História lekárstva) (v rokoch) :)

Tlačiť

Pred 500 000 rokmi - živočíšny prapredok človeka sa bránil proti chorobám a následkom úrazov rozličnými neuvedomenými zásah­mi. Tento prvotný stupeň vývoja me­dicíny možno označiť za primitívne inštinktívne liečiteľstvo.
Pred 300 000 rokmi - poddruhy homo sapiens uplatňovali pri záchrane zdravia a ži­vota už aj účelné liečiteľské zásahy, podmienené pokračujúcim rozvojom ľudského myslenia a poznania. Pri­tom využívali prírodné zdroje, najmä rastliny a ústroje zvierat. Tak vzniklo prírodné racionálne liečiteľstvo. Sú­časne sa však utvárali a šírili neracionálne predstavy o dobrých a zlých duchoch, ktorými sa vysvetľovali prí­činy chorôb, uzdravovania alebo smrti. Na takýchto predstavách sa zakladalo magicko-kultové liečiteľ­stvo. Vývoj ľudskej spoločnosti podporil vznik rozličných povolaní, a tak sa začali zjavovať aj prví liečitelia. Keďže kultové liečiteľstvo svojou magickou silou získavalo podporu v myslení vtedajšieho človeka, prvými lekármi sa stali čarodejníci, ktorí si zlých duchov chorôb udobrovali čarami, zaklínaním a obetami, ako sa to do­siaľ zachováva u primitívnych náro­dov. Kultoví „lekári“ sa odvažovali aj na prvé operačné zásahy, ako bolo navŕtavanie lebiek; pravdepodobne šlo o ľudí, ktorí trpeli prudkými boles­ťami hlavy (podľa magickej medicíny to znamenalo prítomnosť zlého du­cha v lebke). Z tej doby však pochádzajú aj nálezy kostí so zahoje­nými zlomeninami. Uvedené nálezy svedčia o pokrokoch primitívneho liečiteľstva.
Okolo roku 8 000 p.n.l. - sa uskutočnili prvé trepanácie lebky. V tej dobe mali pravdepodobne magický účel[1].
 

 

Trepanovaná lebka

 

 
Okolo roku 3 000 p.n.l. 
--v starom Egypte už v tej dobe existovali chrámové lekár­ske školy a pôsobili interní, oční, kožní, zubní lekári a „strážcovia konečníka“,
--v Číne vysokú úroveň dosiahlo staroveké čínske lekárstvo. Cisár Hung-Ti napísal Liečebník s opisom liečivých účinkov rastlín.
 
Práca balzamovačov v starom Egypte
 
Okolo roku 2 600 p.n.l. - hieroglyfické zápisy z tej doby sved­čia o vyspelej chirurgii. Znalosti chirurgie vyplynuli z povinnosti faraónových lekárov jeho telo po smrti balzamovať.
Okolo roku 2 500 p.n.l. - v Egypte vznikol kult boha lekárstva Imhotepa, ktorý bol skutočnou osobou a preslávil sa liečiteľskými úspechmi.
Okolo roku 1 700 p.n.l.  - bol vydaný Chamurappiho (1728-1686 p.n.l.) zákonník. Jeho súčasťou boli aj zákony o odmenách lekárov a trestoch za neúspešné liečenie.
Okolo roku 1200 p.n.l. - v Grécku pôsobil slávny lekár Asklepius.
Po roku 1 200 p.n.l. - v antickom Grécku povýšili na boha lekárstva slávneho lekára Asklepia. V staroveku sa grécke lekárstvo dostalo na pozoruhodnú úroveň. V krajine pôsobilo viacero lekárskych škôl. V jednej z nich činnej na ostro­ve Kos, vyrástol „otec lekárstva“ Hippokrates (460-377 p.n.l.). V jeho diele pokračoval Galenos (200-129 p.n.l.).
V rokoch 900 až 300 p.n.l. - v starovekej Indii vznikal významný lekársky spis Ajur-védy (Knihy života), zavá­dzali sa pitvy a plastická chirurgia. Veľký dôraz sa kládol na osobnú hygienu.
V 6. storočí p.n.l. - začala sa uplatňovať akupunktúra a neskôr sa v Číne proti pravým kiahňam zavied­lo i očkovanie obsahom kiahňových pľuzgierikov.
V 1. storočí p.n.l. - rímsky patricij Cornelius Celsus, hoci nelekár, zostavil veľkú osemzväzkovú encyklopédiu O lekárstve, ktorá bola súhrnom vte­dajšieho lekárskeho poznania.
Roku 70 p.n.l. - Rimania zaviedli prvú organizovanú výučbu lekárov na účet štátu. Dovtedy  postupne doceňovali veľ­ký význam medicíny. Hoci sa spočiat­ku zameriavali len na vojenské lekár­stvo a aj ich prvé nemocnice boli vojenské (valetudináriá), časom uznali aj význam hygieny, začali za­vádzať kanalizáciu a stavali kúpele. V roku 70 p.n.l. tiež vy­pracovali systém lekárskych hod­ností. Neskôr museli jednotlivé rímske obce zriaďovať liečebne. Rozpad Rímskej ríše v 4. storočí však znamenal preruše­nie sľubného rozvoja.
Začiatkom nášho letopočtu - v Indii sa v liečiteľstve používali mnohé chemické zlúčeniny (modrá a zelená skalica, zlúčeniny síry, arzénu, ocot a lúhy).
 
Chirurgické nástroje v antickom Ríme
Indické chirurgické nástroje z 3. storočia n.l.
 
Po rozpade otrokárskej spoločnos­ti a vzniku feudalizmu - vedúcu úlohu v lekárstve prebrala cirkev. Niekoľko storočí malo rozhodujúcu úlohu tzv. kláštorné liečiteľstvo. Cirkev aj v me­dicíne uplatňovala rozličné dogmy, ktoré brzdili rozvoj vedeckého po­znania.
Približne v 9. storočí - Arabi zdokonalili destiláciu a začali vyrábať alkohol, ktorý sa dlho používal len v lekárstve.
V rokoch 850-923 - žil perzský lekár Rhases, ktorý dal v Bagdade postaviť nemocnicu na základe svojského prieskumu: v okolí mesta nechal rozložiť taniere s čer­stvým mäsom a miesto, kde mäso vydržalo najdlhšie v čerstvom stave, vyhliadol na stavbu nemocnice ako najzdravšie.
V rokoch 980-1037 - žil tadžický lekár Avicenna (980-1037).
V 10. storočí - vznikali prvé svetské lekárske školy (hoci ich ešte stále veľmi ovplyvňova­la cirkev). Prvá takáto škola vznikla v Salerne, kde vyštudo­vala aj prvá lekárka spomínaná v deji­nách - Trotula. Tu vychádzali aj lekárske spisy a medzi prvé patria Pravidlá správnej životosprávy.
Roku 1158 - vznikla v Bologni prvá univerzita s lekárskou fakultou. Postupne vznikali univerzity aj v iných mestách Európy. Výučba medicíny na týchto školách spočívala vtedy len na memorovaní spisov Galena a Avicennu a medicínu ako vedu predsta­vovalo v podstate len vnútorné lekárstvo. Keďže všetky univerzity boli pod vplyvom cirkvi, zakazujúcej zásahy na ľudskom tele, živom i mŕtvom, chirurgia ako veda sa nemohla rozvíjať, a tak sa stala na dlhé stáročia remeslom ránhojičov, kúpeľníkov a holičov. Predsa však treba spomenúť francúzskeho lekára a chirurga Guy de Chauliaca (14. storočie), autora významného diela Súhrn lekárskej chirurgie, ktoré slúži­lo ako učebnica chirurgie na tých fakultách, kde sa chirurgia predná­šala.
Roku 1280 - Alexander Spina vyrobil prvé okuliare.  
 
Prvý obraz človeka s okuliarmi bol namaľovaný
Tommasom Barisinom v roku 1352
             
V 14. storočí - katalánsky kňaz a lekár Arnold de Villanova prišiel s uče­ním o hmotnej podstate duševnej činnosti a o potrebe rozumových úvah pri liečení oproti číremu empi­rizmu.
Roku 1377 - bol mor v Benátkach. Ľu­dia, ktorí prišli do styku s chorými, boli na 40 dní izolovali na pozorovanie (šty­ridsať je po taliansky quaranto, z toho je odvodený názov karanténa).
V rokoch 1493-1541 - žil Theofrastus Bombastus Paracelsus. Odmietal názory slávnych starovekých lekárov a zdôrazňoval význam chemických látok v tele.
Roku 1493 - z Ameriky bol do Európy Kolumbovými spoločníkmi importovaný syfilis (meno choroby pochádza od prvej obete, pastiera Syphila).
V 15. a 16. storočí - nastal živý rozvoj lekárskeho poznania, predo­všetkým v anatómii. Už jeden z najvý­znamnejších predstaviteľov renesan­cie, umelec a vedec Leonardo da Vinci (1452-1519) pochopil význam anatómie v umení aj vo vede. Jeho veľké obrazové dielo anatomických kresieb človeka i zvierat zostalo však nedokončené. Predčasne sa skončil aj život zakladateľa vedeckej anató­mie Andreasa Vesala (1514-1564), pôvodom Fláma, ktorý sa po štú­diách v Paríži stal profesorom v Padove, kde sa venoval výskumu ľudského tela pitvami. Vesalius získa­val mŕtvoly na popraviskách a cinto­rínoch a po nociach ich tajne pitval.
 
Historická protéza
 
V rokoch 1510-1590 - žil Ambroise Paré (1510 alebo 1517-1590), pô­vodne vojenský ránhojič. Skúsenosti z bojiska vyvolali uňho záujem o lie­čenie strelných rán a nové spôsoby operácií. Navrhol napríklad podväzovanie krvácajúcich ciev, protézy a zdokonalil amputáciu údov. Išlo o jedného zo zakladateľov modernej chirurgie.
Roku 1543 - vydal Vesalius sedem kníh O stav­be ľudského tela s obrazmi, ktoré nakreslil Tizianov žiak Calcar. Vesa­lius tu vyvrátil nesprávnosť anato­mických predstáv Galena.
Roku 1546 - ta­liansky lekár Girolamo Fracastoro (1478-1553) napísal knihu O nákaze, nákazlivých chorobách a ich liečení, v ktorej už vtedy, pred objavením mikroskopu, tvrdil, že ná­kaza sa šíri drobnými neviditeľnými čiastočkami pri priamom styku, doty­ku s predmetmi, ale aj na diaľku.
V rokoch 1546-1599 - žil taliansky lekár Gaspare Tagliacozzi, známy ako zakladateľ plastickej chirurgie[2].
Roku 1553 - bol v Ženeve upálený španielsky lekár a kňaz a objaviteľ malého pľúcneho krvného obehu Miguel Serveto (1509-1553).
V rokoch 1561-1636 - žil taliansky lekár Santorio Santorio (1561-1636). Je zakladateľom iatrofyziky a vynálezca teplomeru. Zostrojil prístroj na meranie pulzu. V diele O rovnováhe v lekárstve (1612) ako prvý opísal látkovú pre­menu.
 
Santoriov teplomer a pulzometer
 
Roku 1600 - jeden z najvýznamnejších lekárov renesancie a humanizmu, Ján Jessenius (1566-1621), anatóm a chirurg, vykonal v júni v Prahe prvú verejnú pitvu v strednej Európe.
V 17. storočí - previedol prvú transfúziu krvi francúzsky lekár Jean-Babtiste Denis, ktorým trom pacientom vstrekol do žíl jahňaciu krv. Zomrel iba jeden z nich.
Roku 1615 - Santorio navrhol ústny teplomer.
V rokoch 1624-1689 - žil Angličan Thomas Sydenham, ktorý na základe názoru, že choroba je vlastne zápas zdravých síl prírody v tele so škodlivými látkami a podrob­nejšieho skúmania infek­čných chorôb tvrdil, že ich vznik podmieňuje telesná konštitúcia, a te­da nákaza nemôže postihnúť každé­ho človeka.
Roku 1628 - lekár William Harvey (1578-1657) vydal dielo Anatomický výskum o pohybe srdca a krvi u zvierat. V diele prvýkrát publikoval objavenie krvného obehu v tele, čím definitívne vyvrátil stáročia trvajúce učenie Galena o vzniku krvi v pečeni a jej zániku v ústrojoch tela.
V rokoch 1633-1719 - žil Bernardin Ramazzini, ktorý sa stal zakladateľom pracovného lekár­stva skúmajúceho vplyv pracovných podmienok na zdravie a vznik chorôb pracujúcich. Roku 1700 napísal dielo Úvahy o chorobách remeselníkov, v ktorom opísal najčastejšie choroby v 60 rozličných zamestnaniach a spô­soby, ako týmto chorobám predchá­dzať.
Roku 1650 - mikroskop zdokonalil Holanďan Antony Leeuwenhoek (1632-1723). Pokladá sa za zakladateľa mikrosko­pickej anatómie, a ktorý prvý opísal krvinky a mužské pohlavné bunky.
Roku 1661 - vydal Marcello Malpighi (1628-1694), objaviteľ mechúrikovitej stavby pľúc, prúdenia krvi vo vlásočniciach, vrstiev kože a obličko­vých klbôčok, dielo O anatomickom pozorovaní pľúc. Išlo jedného z prvých výskumníkov na poli mikroskopického zlo­ženia tela.
Roku 1675 - sa podarilo Thomasovi Sydenhamovi odlíšiť navzájom detské infekčné choroby, ružienku a šarlach.
V rokoch 1682-1771 - žil Giovanni Battista Morgagni (1682-1771), tvorca patologickej anatómie. V roku 1761 vydal knihu O sídle a príčinách chorôb objave­ných pitvou.
Roku 1683 - Leeuwenhoek objavil baktérie.
Roku 1706 - sa narodil prvý známy detský lekár - zakladateľ pediatrie Niels Rosen von Rosenstein (1706-1773).
 
Príprava liekov v minulých storočiach
 
Roku 1718 - vydal Lorenz Heister (1683-1758) knihu Chirurgia, kto­rá sa na celé storočie stala učebnicou takmer na všetkých európskych lekár­skych fakultách.
Roku 1728
--14. februára - sa narodil zakladateľ patológie John Hunter (1728-1794),
--vyšlo v Paríži tlačou dielo Chirurg - zubár alebo liečenie zubov. Jeho autorom bol zakladateľ stomatológie Pierre Fauchard.
V rokoch 1729-1799 - žil Lazzaro Spallanzani, ktorého pokusy vy­ústili v objav žalúdočnej šťavy. Roku 1785 ex­perimentoval aj s umelým oplodňo­vaním zvierat.
Roku 1731 - vznikla v Paríži Kráľovská chirur­gická akadémia. To podnietilo rozvoj chirurgie takmer v celej Európe. V mnohých štátoch sa začali tvoriť podobné spoločnosti.
Roku 1745 - pozvala Mária Terézia na svoj dvor a pomocť pri zvýšení úrovne viedenskej lekárskej fakulty holandského lekára Gerarda van Swietena.
V rokoch 1745-1821 - žil Johann Peter Frank, ktorý zdôraznil potrebu vydať pravidlá životosprávy, pred­chádzať chorobám a organizovať štátnu starostlivosť o zdravie ľudí. Bol priekopníkom novej lekárskej vedy - hygieny.
V rokoch 1749-1820 - žil český vedec Jiří Procházka, ktorý objavil pohybovú a pocito­vú úlohu mozgových nervov.
V rokoch 1755-1843 - žil Samuel F. Hahnemann, podľa ktorého tre­ba určitú chorobu liečiť malými dáv­kami takého lieku, ktorý by vo väč­ších dávkach práve túto chorobu vyvolal. Dnes sa takýto spôsob liečby nazýva homeopatia.
V rokoch 1757-1766 - vyšlo Hallerovo dielo Základy fyziológie ľud­ského tela. V ňom uviedol objavy činnosti nervov, svalov, vývoj kostí a ľudského zárodku.
 
Hallerova kresba krvného obehu
 
Roku 1772 - objavil britský prírodovedec Joseph Priestley narkotický plyn N2O.
Roku 1790 - osobný lekár Georga Washingtona John Greenwood skonštruoval prvú zubnú vŕtačku. K jej pohonu slúžil kolovrátok (prvá elektrická vŕtačka bola vyrobená až o 85 rokov neskôr).
Roku 1796 - zabrala u 8-ročného chlapca nakazeného kiahňami vakcína Edwarda Jennera (1749-1823). Ešte v tom roku Jenner zaviedol vakcínu do svojej lekárkej praxe.
V 19. storočí 
--v lekárskom výsku­me sa definitívne udomácnili pokusy, čo podmienilo vznik experimentálnej medicíny. Jej zakladateľmi sú Francois Magendie (1783-1855), ktorý na zvieratách skúmal činnosť srdca a teplotu tela po podaní rozličných látok, a Claude Bernard (1813-1878), ktorý roku 1865 napísal Úvod do štúdia pokusného lekárstva;pri pokusoch objavil trávia­ci účinok žalúdočnej šťavy. Ďalší Francúz Charles Brown-Séguard (1818-1894) robil omladzovacie po­kusy vstrekovaním výťažku semenní­kov morčiat a skúšal oživiť amputo­vanú hlavu psa vstrekovaním krvi do jej ciev,
--v tomto storočí sa hromadením ve­deckých poznatkov začali vytvárať nové lekárske odbory, predovšetkým nervové lekárstvo. Dielom Vincenza Chiarugiho (1759-1820) sa  uviedla psychiatria, ktorá v 19. storočí bola obohatená materialistickým prístupom k vysvetľovaniu dejov duševnej činnosti, ako to urobili ruskí psychiatri Sergej S. Korsakov (1853-1900), ktorý horlil za humánny spôsob ošetrovania du­ševne chorých, a Vladimír M. Bechterev (1857-1927), ktorý sa zaobe­ral aj výskumom zloženia mozgu.
V 19. storočí - urobila chirurgia veľké pokroky v ob­javovaní dokonalejších operačných spôsobov a uplatňovaní prvej pomo­ci. Čoraz dôležitejšiu úlohu v rozvoji lekárstva začala hrať technika. Výrazný pokrok zaznamenala aj hy­giena, ktorá v tomto storočí prevzala hlavnú úlohu v ochrane pred nákazli­vými chorobami.
Roku 1804 - vo Viedni vznikol na svete prvý Ústav súdneho lekárstva.
Roku 1810 - sa narodil Nikolaj Pirogov (zomrel v roku 1881), ktorý ako prvý použil éterovú narkózu na bojisku. Zakladateľ moder­nej vojnovej chirurgie má veľ­ké zásluhy aj na zdokonalení topo­grafickej anatómie (skúma ulo­ženie ústrojov v tele).
Roku 1816 
--sa narodil Max Pettenkofer (zomrel v roku 1901), ktorý skúmal pri vzniku epidémie cholery vplyv pôdy ako hlavného zdroja in­fekcie,
--parížsky lekár Théophile Laënnec vyrobil prvý stetoskop.
Roku 1821 - sa narodil Hermann F. Helmholtz (zomrel v roku 1894), významný predstaviteľ očného lekárstva (jeho vznik umožnil rozvoj chirurgie). Je autorom prístrojov na vy­šetrovanie očného pozadia a mera­nie sily zvuku. Známy je aj ako fyzik.
V rokoch 1821-1902 - žil Nemec Rudolf Virchow. Pri mikro­skopickom skúmaní jednotli-vých ústrojov zistil, že pri väčšine chorôb sa bunky týchto ústrojov menia. Na základe tohto objavu vydal roku 1858 knihu Bunková patológia.
Roku 1825 - sa narodil Jean Martin Charcot (zomrel v roku 1893) - zakladateľ nervového lekárstva, ktorý ako prvý začal v Paríži prednášať na lekárskej fakul­te neurológiu ako samostatný pred­met. 
Roku 1827 - upozornil vo svojom diele na súvislosti obličkových chorôb s výskytom bielkoviny v moči zakladateľ študovania obličkových ochorení Richard Bright.
Roku 1832 - sa narodil Sergej Petrovič Botkin (zomrel v roku 1889). Bol jedným z najvýznamnejších pred­staviteľov rozvíjajúceho sa vnútorné­ho lekárstva 19. storočia. Činný  bol v Rusku, kde nastal rozvoj medicíny na materialis­tických základoch. Botkin tvrdil, že telo človeka treba chápať ako jeden celok závislý od pôsobenia vonkaj­šieho prostredia a podľa toho aj príčiny chorôb treba hľadať v tomto prostredí. Okrem toho dokázal infekčný pôvod epidemického zápalu pečene, ktorý sa podľa neho nazýva aj Botkinovou chorobou.
Roku 1837 - v Prahe,  na zjazde prírodovedcov a lekárov, predniesol svoj objav bunkového zloženia tiel živočíchov a človeka Jan Evangelista Purkyně (1787-1869).
 
Purkyňov stroboskopiský disk ktorého
rozkrútením sa získal pohyblivý obraz
srdcovej činnosti

 

Roku 1842 
--robil uspávacie pokusy s éterom sám na sebe ame­rický lekár Charles T. Jackson (1805-1880),
--americký chirurg Horace Long uskutočnil prvú operáciu pri celkovej anestézii (znecitlivení).
Roku 1843 - sa narodil Nemec Róbert Koch (1843-1910) - zakladateľ vedy o baktériách (bakteriológie).
Roku 1845 - sa narodil Rus Iľja I. Mečnikov (1845-1916), ktorý skúmal pô­sobenie mikróbov v tele a objavil schopnosť bielych krviniek pohlco­vať mikróby (fagocytózu), čo zohralo ďalšiu dôležitú úlohu v hľadaní účin­ných prostriedkov boja s infekciou.
 
Mečnikova kresba fagocytov a mikróbov
 
Roku 1846 - Ame­ričan Thomas G. Morton (1819-1868) vykonal v éterovej nar­kóze prvý úspešný operačný zákrok - vytiahnutie zuba.
 
Morton trhá zub pacientovi v éterovej narkóze
 
Roku 1847 
--zaviedol maďarský lekár Ignác Semmelweis (1818-1865) prísne a povinné hygienické opatrenia u ošetrovateľov rodičiek. Úmyvanie rúk karbolom malo za následok prudký pokles úmrtnosti šestonedieľok,
--anglický pôrodník James Y. Simpson (1811-1870) uviedol do pôrod­níctva chloroform na tíšenie pôrod­ných bolestí.
Do polovice 19. storočia - infekcia zapríčiňovala vysokú úmrtnosť aj u operovaných pacientov a rodičiek. Počet hnisavých zápalov operačných rán sa začal znižovať až od roku 1865, keď Angličan Joseph Lister (1827-1912) zaviedol umývanie rúk chirurgov a vymývanie operačných rán roztokom kyseliny karbolovej. Tak sa Lister stal objaviteľom antisepsy (zásahu proti mikróbom), dnes jedného z najdôležitejších opatrení boja s nákazou pri operáciách. Iný dôležitý zásah ochrany pred pôsobe­ním mikróbov (asepsu) uviedol do praxe maďarský lekár Ignác Semmelweis, ktorý pôso­bil vo Viedni ako pôrodník. Na jeho oddelení zomieralo na popôrodnú nákazu veľké množstvo rodičiek. Po zavedení umývania rúk asistentov v roztoku chlórového vápna úmrt­nosť rodičiek prudko poklesla.
V druhej polovici 19. storočia
--začali sa spresňovať poznatky o vitamí­noch, dôležitých látkach v potrave, nevyhnutných pre rast a činnosť tela. Aj keď sa tento názov uviedol až roku 1912 zásluhou Poliaka Kazimierza Funka, podrobnejšiemu výskumu týchto látok sa už koncom 19. storo­čia medzi prvými venoval Nikolaj Ivanovič Lunin (1853-1937). Skú­mal pôsobenie prirodzeného a ume­lého mlieka na rast myší a zistil, že myši chované umelým mliekom chradnú. Na základe toho dospel k názoru, že v prirodzenom mlieku sa nachádzajú osobitné látky, ktoré sú dôležité pre zdravie a život.
Roku 1853 - Charles G. Pravaz (1791-1853) vynašiel injekčnú strie­kačku.
Roku 1854 - sa narodil Nemec Paul Ehrlich (zomrel v roku 1915) - zakladateľ chemoterapie (liečenia pomocou synteticky vyrobených chemických prípravkov). Na liečenie syfilisu zaviedol arzénový prípravok - salvarzán.
Roku 1857 - zistil Louis Pasteur (1822-1895), že príčinou nákaz sú drobné útvary (mikróby).
Roku 1858 - Čech Jan Čermák (1828-1873), pôsobiaci vo Viedni, zhotovil prístroj na vyšet­rovanie hrtana - laryngoskop.
Roku 1861 - sa stal profesorom zakladateľ odboru krčného lekárstva Adam Politzer.
Roku 1863
--bol založený Červený kríž, ktorý doposiaľ zohráva veľkú úlohu pri ochrane zdravia ľudu a v pomoci zdravotníctvu vo vojne i v mieri. Jeho zakladateľom bol Švaj­čiar Henri Dunant (1828-1910), kto­rý na myšlienku založiť takúto medzi­národnú spoločnosť prišiel ako sve­dok krvavej bitky medzi Francúzmi a Rakúšanmi pri Solferine roku 1859,
--Ivan Michajlovič Sečenov vydal knihu Mozgové reflexy, kde vysvetlil najzložitejšie funkcie tela na podkla­de činnosti mozgu. Spolu s Nikolajom Jevgenievičom Vvedenským (1852-1922) a najmä Ivanom Petrovičom Pavlovom (1849-1936) patril medzi trojicu ruských lekárov, ktorí výrazne podporili stále silnejšie materia­listické názory vo vede i filozofii.
 
Schéma Pavlovho pokusu na vylučovanie žalúdočných štiav
 
Roku 1865 - český opát a botanik Gregor Mendel (1822-1884) definoval základné zákony dedičnosti. Veda, ktorá sa zaoberá zákonmi dedičnosti a premenou živočíchov sa nazýva genetika.
Roku 1867 - urobil prvú operáciu s antiseptickými opatreniami Joseph Lister.
Roku 1877 - urobil Theodor Billroth úspešnú operáciu pri nádorovom ochorení hrtanu. O štyri roky neskôr vykonal slávnu resekciu žalúdka. Operácia dodnes nesie jeho meno.
Začiatkom 80. rokov - po skonštruovaní prvého výkonného stroja na výrobu cigariet prepuklo vo svete masové fajčenie.
Roku 1881 - Johann F. A. Esmarch (1823-1908), založil v Berlíne prvú sa­maritánsku školu na výučbu prvej pomoci a zaviedol niekoľko dôleži­tých pomôcok (napríklad trojrohú šatku ako obväz).
Roku 1883 - nemecký lekár Paul Ehrlich (1854-1915) objavil spoľahlivé farbenie bacila tuberkulózy, ktorý sa tak stal jednoznačne viditeľný pod mikroskopom.
V rokoch 1892-1970 - žil známy gynekológ a autor myšlienky o plodných a neplodných dňoch Hermann Knaus.
Roku 1895
--nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röentgen (1845-1923) objavil lúče X, premenované neskôr na röntgenové, ktoré sa stali základom röntgenových prístrojov používaných pri vyšetrovaní,
--pri vyšetrovaní bol použitý röntgen, prístroj, ktorý zostrojil Wilhelm Conrad Röentgen.
 
Obrázok, ktorý Röentgen získal presvietením ruky
 
Roku 1896 - Scipione Riva-Rocci (1863-1937) zhotovil zmoderni­zovaný prístroj na meranie krvného tlaku.
Roku 1898 - Marie Curie-Sklodowska a jej manžel Pierre Curie objavili chemický prvok rádium, ktorý sa používa pri liečbe rakoviny.
Roku 1897 - nemecký chemik Felix Hoffman získal stabilnú formu kyseliny acetylsalicylovej čiže aspirín.
Na konci 19. storočia
--vznikla nová lekárska teória - psychoanalýza, ktorej tvor­com bol Rakúšan Sigmund Freud,
--výrobu očkovacích sér - základnej látky v boji s infekciou - uviedol Emil A. Behring (1854-1917),
--rozvoju bakteriológie významne napomohol Nikolaj F. Gamaleja (1859-1949), ktorý objavil zdroj pôso­benia baktérií - ich jedy (toxíny) a nového činiteľa - bakteriofága, ktorý má schopnosť rozpúšťať bak­térie,
--Holanďan Willem Einthoven (1860-1927) sa pričinil o zostrojenie elektrokardiografu, prí­stroja na meranie činnosti srdca.
Roku 1905 - Angličania Bayliss a Star­ling zaviedli názov hormón, odvodený od gréckeho slova hormao = povzbudzujem. Išlo o reakciu na objav Aldricha a Takaminea, ktorý objavili prvý hormón (nadobličiek) - adrenalín.
 
Takto si boj s mikróbami predstavovali ľudia na začiatku 20. storočia
 
Roku 1907 
--anglický kráľ Edward VII. udelil prvýkrát v histórii vyznamenanie za zásluhy žene - Florence Nightingaleovej (1820-1910),
--český lekár Jan Janský (1873-1921) objavil krvné skupiny. Neskôr Rakú­šan Karl Landsteiner (1868-1943) objavil (pre transfúziu krvi mimoriadne dôležitý) krvný činiteľ Rh-faktor.
Roku 1911 - Poliak Kazimierz Funk dal meno vitamíny látkam, o ktorých sa už dávnejšie vedelo, že prostredníc­tvom rastlinnej a mliečnej potravy pôsobia na činnosť organizmu.
Roku 1912 - pokusy dovolili Francúzovi Alexisovi Carrelovi (1873-1944) zaistiť prežívanie vy­operovaných tkanív tela v umelom výživnom prostredí v sklenenej ban­ke, čo neskôr umožnilo jeden z naj­významnejších činov medicíny 20. storočia - transplantáciu orgánov (napríklad obličiek, ba aj srdca), ich pre­sádzanie z jedného tela do druhého.
 
Röentgenove vyšetrenie pľúc v roku 1914
 
Roku 1922 - Frederick Banting, Ch. Best a J. Macleod vyvinuli liek proti cukrovke - inzulín.
Roku 1925 - prvý priamy operačný zásah na srdci vykonal Henry S. Souttar.
Roku 1928 - Fleming (1881-1955) objavil penicilín - prvé antibiotikum[3], ktoré zaviedol do lekárskej praxe o rok neskôr.
Roku 1932 - bol objavený vitamín D.
Roku 1933 - V. P. Filatov (1875-1956) pri liečení očného zákalu úspešne preoperoval chorému rohovku mŕtveho človeka.
Roku 1934 - J. Voronoj preopero­val chorému obličku mŕtveho človeka.
Roku 1940 - penicilín sa vyvinul na antibiotikum.
Roku 1944 - bol vyvinutý dializačný prístroj.
Roku 1945
--na základe objavu A. Fleminga z roku 1928 začali v USA priemyselne vyrábať penicilín,
--v poradí druhé antibiotikum - streptomycín objavil S. A. Waksman.
Po druhej svetovej vojne - nastal plynulý rozvoj kardiochirurgie (srdcovej chirurgie).
Roku 1946 - vo svete sa začal synteticky vyrábať penicilín.
Roku 1947 - Švéd C. Craford vykonal prvý úspešný operačný zásah na srdco­vých chlopniach.
Roku 1948 - sa uskutočnilo prvé svetové zdravotnícke zhromaždenie v Ženeve a vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Roku 1949
--dostal Nobelovu cenu za objav spánkových centier švajčiarsky fyziolól Walter Rudolf Hess,
--bol objavený hormón kortizón.
Roku 1952 - bola vyrobená prvá antikoncepčná pilulka.
Roku 1953 - J. D. Watson a F. Crick objavili štruktúru deoxyribonukleovej kyseliny (DNA),
Roku 1954 - po prvý raz sa naznačilo spojenie medzi pľúcnou rakovinou a fajčením.
Roku 1955 - bolo objavené sérum proti obrne.
Roku 1958 - Ian Donald zostrojil prístroj využívajúci ultrazvukové zariadenie k snímkovaniu ľudského plodu cez brušnú stenu matky (budúci ultrazvukový skener).
Roku 1960 - bol vyrobený prvý kardiostimulátor.
Roku 1962 - následkom užívania liekov thalimonide v tehotenstve sa narodilo mnoho znetvorených detí.
Roku 1963 - bola objavená očkovacia látka proti osýpkam.
Roku 1964 - prvý pokus, i keď neúspešný, s presadením srdca vyko­nal v USA Hardy.
Roku 1966 - H. G. Khorana uskutočnil chemickú syntézu nukleotidov deoxy-ribonukleovej kyseliny.
Roku 1967, 3. decembra - sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia srdca (po prvýkrát v dejinách bolo úspešne vymenené srdce človeka). Operáciu vykonal Christian Barnard (1922).
Roku 1969 - prvýkrát bolo v Texase na dočasnú podporu krvného obehu použité umelé tzv. studené srdce.
Roku 1973 - začalo sa vyvíjať počítačové röntgenové vyšetrovanie.
Roku 1978 - sa narodilo prvé dieťa zo skúmavky. Malá anglická slečna sa volá Louise Brownová a jej duchovnými otcami sú Patrick Steptoe a Robert Edwards.
V 80. rokoch - sa začala celosvetovo šíriť epidémia AIDS.
Roku 1980 
--Francúz Y. Leroy vynašiel mikrovlnnú termografiu, čo je metóda dovoľujúca farebne vidieť rozdiely teploty jednotlivých oblastí skúmaného objektu, napríklad ľudského tela,
--P. Berg vypracoval techniku tzv. „génovej chirurgie“.
Roku 1982
--bolo použité prvé umelé srdce,
--vedci identifikovali pôvod choroby AIDS.
Roku 1985 
--veterinári predviedli britským úradom kravu označenú číslom 133 a tie neskôr skonštatovali, že zahynula na hovädziu encefalopatiu (BSE: bovine spongiform encefalopathy - hovädzia špongiovitá encefalopatia), chorobu, pri ktorej sa mozog mení na špongiu. Bol to prvý zaznamenaný prípad choroby šialených kráv.
--Yik San Kwoh realizoval v Long Beach Memorial Hospital[4] prvú robotickú operáciu na človeku, biopsiu mozgu pomocou robota UNIMATE PUMA 560.
Roku 1987 - Írska liga proti rakovine prvýkrát usporiadala Deň narcisov. Postupne sa kvet narcisu stal symbolom boja proti rakovine aj v ostatných európskych krajinách.
Roku 1988 - v nemocnici v Dambury[5] bol aplikovaný robot HelpMate.
 
HelpMate
 
Roku 1990 - objavila sa mačka postihnutá BSE a odborné kruhy vyjadrili obavy, že BSE môže prekonať prirodzenú bariéru, ktorá obvykle býva medzi jednotlivými druhmi zvierat. Britské úrady nariadili pátrať po prejavoch choroby na ľuďoch.
Začiatkom 90. rokov - bola nemoc šialených kráv (BSE) prvýkrát diagnostikovaná ako prenosná choroba z hovädzieho dobytka na človeka, a to v potravinovom reťazci (vo Veľkej Británií).
Roku 1992 - bola zavedená nová očkovacia látka proti meningitíde.
Roku 1995 - Stephen Churchill (19 ročný) zomrel ako prvý na nový variant Creutzfeldt-Jokobovej choroby (CJD: Creutzfeldt-Jacob desease), ľudskej verzie choroby šialených kráv.
Roku 1996 - bola vyklonovaná ovca Dolly.
 
Ovca Dolly
 
Roku 2000, 26. júna - spoločnosť Craiga Ventera, Celera a Národné centrum pre výskum ľudského genómu vedené Jamesom Watsonom (spoluobjaviteľ štruktúry DNA) predložili pracovný návrh sekvencií ľudského genómu.
Roku 2001
--2. júla - sa v Židovskej nemocnici v Louisville, Kentucky, uskutočnila priekopnícka operácia, pri ktorej bolo dobrovoľníkovi Robertovi Toolsovi implantované umelé srdce. Pred novinárov prestúpil 21. augusta,
--sa uskutočnila prvá transatlantická teleoperácia na človeku. Chirurg z New Yorku operoval žlčník žene v Štrasburgu vo Francúzsku.
 
Tools Robert s umelým srdcom v rukách
 
Roku 2007 - pri vyhodnotení vynálezov 20. storočia, ktoré zmenili svet sa na 1. mieste umiestnilo klonovanie (1997) a na 2. mieste umelé srdce (1982).
Koncom roku 2009 - by sa mala do sériovej výroby dostať zatiaľ najdokonalejšia umelá končatina na svete, bionická ruka i-Limb. Pomocou špeciálnych senzorov dokáže ,,vnímať“ reakcie svalstva postihnutého a až na neuveriteľných deväťdesiat percent nahrádza funkciu ,,zdravej ruky“. Je to opäť veľký krok k tomu, ako pomôcť postihnutým ľuďom. V súčasnosti prebiehajú posledné funkčné testy.
Roku 2010 - bola v Japonsku vyrobená pacientka Hamako - robot pre zubárov, ktorí sa na ňom učia a trénujú zubársku prax. Hamako drží bez problémov otvorené ústa, cíti bolesť, pri prehnanom vŕtaní krváca a tvoria sa mu v ústach sliny.
[1] Určite o liečebnom účele trepanácie môžeme hovoriť až v súvislosti s lekárstvom starovekého Ríma.
[2] Posledné výskumy potvrdzujú, že plastickou chirurgiou sa zaoberali už v starovekej Indii a v starovekom Ríme (Galenos).
[3] Látka, ktorá zneškodňuje alebo zabíja choroboplodné zárodky (baktérie).
[4] V Californii.
[5] Connecticut, USA.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    E-booky o Moodle Ako sa učiť a ako učiť Príprava študentov pomocou IKT História hydrauliky História stlačeného vzduchu Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    zdieľaných v 2016-2017 

    • Životopis a tvorba Stanislavy Pirčeva  (1134)
    • Nové pojmy a obrázky z Biológie (933)
    • seriál článkov Pravidlá slušného správania (707)
    • článok Najbohatší ľudia sveta (647)
    • báseň Dimany Ivanovej Poď, moja stará láska (587)
    • životopis a básne izraelskej poetky Liory Bing-Heidecker (564) 
    • článok Klávesové skratky a špeciálne znaky (560)
    • História automobilového priemyslu (v rokoch) (539)
    • Matematika vo fyzike (525)
    • Séria článkov o spokojnosti zákazníkov, zamestnancov a zamestnávateľov (454)
    • Najbohatší Slováci v roku 2015 (451)
    • obrázková galéria Najlepšie tanky 2. svetovej vojny (444)
    • ďalšie hudobné ukážky (443)
    • básne Kariny Gálvez (438)
    • kurz Dokonalá hostiteľka a kuchárka (435)
    • galéria fotografií Deža Hoffmana a jeho životopis (419)
    • Slovenské ľudové kroje (406) 
    • kurz Automatizácia, robotika, aplikovaná kybernetika a umelá inteligencia (404)
    • článok O histórii počítacích strojov a počítačov (393)
    • výber z tvorby Zdenky Lacikovej (372)
    • galéria Najkrajšie fontány na Slovensku (371) 
    • článok a galéria o Histórii slnečných okuliarov (408)
    • Zdravá exotika (363)
    • článok Ako myslia slovenskí milonári (362)
    • článok Nepravidelné slovesá (344)
    • seriál článkov Dejiny vojenskej techniky, taktiky, paktov a dohôd (343) 
    • článok a galéria Vôňa ako zbraň (327)
    • nové Testy z informatiky (326) 

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2018 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady