10 tipov, ako motivovať žiakov :)

Autor: Ľubica Kupková

Vytvorené: 25. 01. 2014 Tlačiť

Položíte v triede otázku a zrazu je hrobové ticho? Alebo sa stále hlási len zopár žiakov, ktorí vám už vlastne aj pomaly idú na nervy? Hádžu vaši žiaci kyslé tváre, keď im zadáte ľubovoľnú aktivitu? Všetci sa niekedy stretávame so žiakmi, ktorí nespolupracujú, sú znudení či aktívni vo všetkom inom, len nie v tom, v čom majú byť. Preto vám ponúkam niekoľko tipov, ako žiakov motivovať. Niektoré z nich určite už dávno robíte, niektoré možno stojí za to vyskúšať.

1. Identifikujte problém

Príčin nespolupráce žiakov môže byť viacero. Tri najčastejšie sú:

príliš ľahká alebo príliš ťažká úloha. Ak majú žiaci nedostatočné schopnosti na to, aby mohli úlohu splniť, je logické, že sa vzdajú. Na druhej strane, pokiaľ im zadávame úlohu, ktorá je pre nich priveľmi jednoduchá, taktiež ju pravdepodobne nebudú chcieť riešiť.
nedostatočná orientácia v úlohe. Pokiaľ sme si istí, že schopnosti žiakov sú na primeranej úrovni, aby úlohu zvládli, treba ešte uvažovať nad touto možnosťou. Orientáciou sa myslí pochopenie úlohy, pravidiel, jasnosť zadania pre žiakov. Ak žiaci nevedia, čo presne majú robiť, je to problém.
nedostatočná motivácia. Pokiaľ sú žiaci správne zorientovaní a majú adekvátne schopnosti, aby zadanie splnili, a napriek tomu sa nemajú k činu, tak už pravdepodobne naozaj ide o nedostatok motivácie, či už vnútornej alebo vonkajšej.

2. Objasnite zmysel učenia sa

Diskutujte spolu o zmysle, využiteľnosti preberanej látky. Venujte jednu hodinu na začiatku polroka, či tematického celku tomu, aby žiaci mohli prísť na to, aký má pre nich látka zmysel. Môžete si ušetriť veľa nepríjemných otázok na ďalších hodinách.

3. Nechajte žiakov objavovať

Ak na niečo prídeme sami, nielenže si to najlepšie zapamätáme, ale je to i nesmierne motivujúci zážitok, ktorý vytvára pozitívny vzťah k učivu. Ak sa žiak pýta: „Prečo?“ spýtajte sa ho: „A čo si myslíš ty?“

4. Oceňujte snahu

Dajte žiakom najavo, že nie len výsledky sú dôležité. Oceňte i snahu, vytrvalosť, či zanietenie, aj keď práve náhodou nemusí viesť k správnemu riešeniu.

5. Zameriavajte sa na pokroky, nie na chyby

Mnohí z nás máme opravovanie chýb tak zažité, že nám ani nenapadne, ako môže na žiakov vplývať neustále poukazovanie na ich nedostatky. Ak žiakom neustále ukazujeme ich chyby, odrádza ich to. Avšak keď sa zameriame na to, čo robia dobre, chyby po čase zmiznú samy a žiaci sa budú cítiť oveľa kompetentnejší.

6. Používajte transparentný systém hodnotenia

Žiakov môže odradiť, ak nevedia kedy, či na základe akých kritérií budú hodnotení.

7. Zaujímajte sa o žiakov

Obetujte zlomok svojho času na to, aby ste lepšie spoznali žiakov, ktorých učíte. Môže to mať hneď dve výhody – žiaci sa môžu začať na oplátku viac zaujímať o vás a vy môžete využiť to, čo ste sa o nich dozvedeli, aby ste ich motivovali. Online počítačová hra môže súvisieť s dejepisom, profesionálny šport s biológiou.

8. Nalaďte sa na triedu

Predstavte si, že trieda, do ktorej idete učiť, je práve po telesnej výchove, zatiaľ čo vy ste plní energie a odhodlaná prebrať dnes tonu učiva. Aj keď učivo prebrať potrebujete, uznajte žiakom ich naladenie, dajte im najavo, že viete, ako sa cítia. Pravdepodobne budú oveľa lepšie spolupracovať.

9. Podporujte iniciatívu

Ak sa žiaci sami začnú pýtať doplňujúce otázky, začnú spontánne diskutovať, alebo chcú povedať príklad z vlastnej skúsenosti – podporte ich! Zahriaknutia ako: „Otázky neskôr!“ či: „Teraz tu nemáme diskusný klub!“ žiakov odradia a nabudúce sa s vami o svoje myšlienky nemusia podeliť. Je pravda, že na hodine takto môžete mať o niečo väčší hluk, no pokiaľ je tento hluk „k téme“, znamená to, že sa vám žiakov podarilo zaujať.

10. Prineste niečo zaujímavé

Netradičné pomôcky sú pre žiakov vždy príjemným oživením. A pritom to môžu byť úplne bežné veci, ktoré máte doma. Napríklad taký balíček kariet pri kombinatorike alebo obyčajná mäkká loptička na etickej výchove môžu hneď žiakov prebudiť. Pomôcky majú výhodu i v tom, že žiaci môžu vnímať učivo viacerými zmyslami, nielen sluchom, ale i zrakom, hmatom alebo dokonca čuchom či chuťou.