Šuster Dušan (1996): Vo vlaku, Predstavil som si, Chatrč :)

Obsah

• Vo vlaku
• Predstavil som si
• Chatrč

Vo vlaku

V poslednej chvíli som stačil z rozbiehajúceho sa peróna

naskočiť do nehybného vlaku

Pohodlne som sa usadil a podíval z okna

Videl som svištiace kmene stromov

fujazdiace štráfiky polí

uháňajúce pásy pohorí

a vlak nehybne spočíval na trati

Nedokázal som odtrhnúť zrak od sveta za oknom

Všimol som si meravý kŕdeľ vtákov

zapichnutý do chladného vzduchu

vedľa nehybných vagónov

Sedel som pokojne

Vlak sa nechal ofačovať stenami tunela

(Kŕdeľ vtákov takisto)

Ale keď sa steny tunela z vagónov (a z vtáctva) odmotali

svet za oknom stŕpol

Odmietal sa pohnúť

Achjaj už som vedel že budem meškať

Nervózne som sa pomrvil

trieskajúc končatinami o záhyby kupé

Vtom sa všetko zmenilo

Dovtedy meravé vtáctvo skusmo zatrepalo krídlami

a zosadlo na strnuté pruhy polí

A vlak sa váhavo rozbehol

kolesá zachrapčali

Za oknom sa mihol nehybný svet

Toho som sa obával

Predstavil som si

Postával som na neprívetivom vzduchu

opierajúc sa ramenom o lesnú cestičku

po ktorej sa kotúľali borovicové šištičky

Kŕdle vtákov buď klesali

alebo stúpali

Vzdychol som

a predstavil si

že spolu hlivieme

na oslnivej pláži

A že čajky letia buď doľava

alebo doprava

A voda zakliesnená medzi pobrežiami

sa nikam nenáhli

a vôbec sa nehýbe

Chatrč

V dvojposchodovej nachýlenej chatrči

postavenej z ledabolo sklepnutých neohobľovaných dosák

sedí muž

Ten muž je možno dieťa

A možno starec

Práve prišiel

A nezadlho odíde

Chatrč sa nachýli ešte väčšmi

Doštené steny pri tom zavrždia

Pred chatrčou zahučí dychtivý dav

Nevadí mu, že ruší muža

Davu nikdy nič nevadí

„Čo chceš, dav?“ opýta sa muž

Sirupovitým povetrím

zaznejú trhané vety

ako keď niekto lapá po dychu

Starec sa zdekuje

Odíde

A chatrč je odrazu úplne

plná

Vylúhuj sa v tme

Ja ju potom vychlípem

Ak bude prihorúca

dolejem si do nej

studeného svetla

Z chatrče čosi vyteká

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Stojkova-Klemer Katerina (1971): Ako trestá Boh :)
• Tilev Tilio (1960) :) →