Dejiny
Roku 1500 - do Brazílie prišli Portugalci.
Roku 1808 - portugalský panovník Ján VI. (1767-1826) utiekol z okupovaného Portugalska do Brazílie a vyhlásil Rio de Janeiro za hlavné mesto Portugalskej ríše.
Roku 1815 - Brazília získala štatút kráľovstva.
Roku 1822 - syn kráľa Jána Pedro (1798-1834) vyhlásil nezávislosť. Pedro sa stal cisárom.
Roku 1824 - Pedro podpísal prvú ústavu.
V rokoch 1865-1870 - sa uskutočnila trojspolková vojna proti Paraguaju.
Roku 1888 - bolo v Brazílii zrušené otrokárstvo.
Roku 1889 - Brazília sa stala republikou.
Roku 1891 - bolo odhlasované prijatie novej ústavy.
Roku 1917 - Brazília sa pripojila k Dohode v 1. svetovej vojne.
Roku 1926 - Wáshington Luís (1869-1957) sa stal prezidentom bez volieb.
Roku 1930 - Luís bol zvrhnutý v prevrate vedenom Getúliom Vargasom (1882-1954).
Roku 1932 - rozsiahle povstanie proti Vargasovmu režimu v São Paulo trvalo tri mesiace, kým sa s ním podarilo uzatvoriť dohodu.
Roku 1934 - nová ústava zaručila zvýšenie miezd, skrátenie pracovného času, dala odborom zvýšené právomoci a zaviedla volebné právo pre ženy.
Roku 1937 - nová ústava umožnila Vargasovi diktátorstvo; veľa ústavných slobôd bolo zrušených. Vargas uskutočnil dôležité sociálne zmeny.
Roku 1942 - Brazília vyhlásila vojnu štátom Osi. Približne 25 000 vojakov bolo nasadených na taliansky front.
Roku 1945 - armáda donútila Vargasa podať demisiu. Za prezidenta bol zvolený Enrico Gaspar Dutra (1883-1974).
Roku 1946 - nová ústava obnovila občiansku slobodu a demokratické pravidlá.
Roku 1951 - za prezidenta bol znovu zvolený Getúlio Vargas.
Roku 1954 - začali vznikať občianske nepokoje; armáda požadovala Vargasovu rezignáciu, Vargas spáchal samovraždu.
Roku 1956 - prezidentom sa stal Juscelino Kubitschek (1902-1976).
Roku 1960 - vláda sa presťahovala z Rio de Janeira do Brazílie. Nový prezident Jânio Quadros (1917-1992) mal v úmysle rozvíjať hospodárstvo obchodom s komunistickými krajinami. V dôsledku robotníckych nepokojov a odborárskych akcií v mestách rástol politický tlak. Sedem mesiacov po zvolení prezident Quadros odstúpil a bol nahradený viceprezidentom Joãnom Goulartom (1919-1976).
Roku 1964 - z obáv, že Goulartova hospodárska politika povedie ku komunistickému prevratu, armáda prebrala moc. Diktátorom sa stal generál Humberto Castelo Branco, ktorý zrušil politické strany (1897-1967).
Roku 1974 - prezidentské kreslo obsadil generál Ernesto Geisel (1907-1996).
Roku 1979 - prezidenta vystriedal generál João Baptista Figueiredo (1918-1999), ktorý povolil činnosť politických strán a odborov po 15-ročnej vojenskej vláde.
Roku 1985 - nastal koniec vojenskej vlády. Prvým občianskym prezidentom po 21 rokoch sa stal Almeida Neves (1910-1985), ktorý však pre chorobu nemohol obsadiť post a tak bol nahradený José Sarneyom (1930). Boli zavedené hospodárske ochranné opatrenia; dodatok k ústave umožnil priamu voľbu prezidenta občanmi.
Roku 1986 - Brazílčania volili nový parlament a štátne orgány.
Roku 1988 - nová ústava posilnila právomoci parlamentu na úkor prezidenta. Boli zavedené ochranné opatrenia, ktoré mali zabrániť rozsiahlemu vypaľovaniu dažďových pralesov na chov dobytka.
Roku 1989 - za prezidenta bol zvolený Fernando Collor de Mallo (1949).
Roku 1992 - Collor bol obvinený z korupcie a nahradený bol viceprezidentom.
Roku 1993 - Collor bol obvinený z „pasívnej korupcie“ a jeho prípad sa riešil na Najvyššom súde.
Roku 1994 - prijatý bol plán na stabilizáciu meny, zavedenie novej meny a zníženie inflácie.
Roku 1995 - prezidentom sa stal Fernando Henrique Cardoso (1931).
Brazílčania
Obyvateľstvo Brazílie tvorí asi 90 % vlastný brazílsky národ, zvyšok sú národnostné menšiny tvorené súčasnými európskymi a ázijskými prisťahovalcami. Úradným jazykom je portugalčina z prímesami indiánskych a afrických jazykov, zostatky Indiánov hovoria vlastným jazykom. Väčšina Brazílčanov sú katolíci, mnoho indiánskych kmeňov si udržalo svoje tradičné animistické náboženstvo. Ako národ sa Brazílčania sformovali v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Súčasné rasové a etnické zloženie je výsledkom miešania európskych prisťahovalcov (hlavne Portugalcov) zo 16.-20. storočia s pôvodným indiánskym obyvateľstvom a s africkými černochmi (dovezení ako otroci v 16.-19. storočí). Od polovice 19. storočia sa formovania brazílskeho národa zúčastnili aj iní prisťahovalci z Európy (hlavne Taliani, Španieli, Nemci) a z Ázie (hlavne Japonci). Dnes je asi 62 % obyvateľstva európskeho pôvodu (vrátane tzv. Lusobrazílčanov, potomkov portugalských prisťahovalcov z iných kolónií), asi 10 % sú černoši, asi 25 % mulati, zvyšok sú prevažne Indiáni. Pôvodné indiánske obyvateľstvo (Aravakovia, Karibovia, Tupíjovia, Žéovia a iní) bolo zväčšej časti vyhubené v priebehu európskej kolonizácie (od 16. storočia), časť bola asimilovaná, zvyšky prežívajú hlavne v povodí Amazonky a v Mato Grosse (voľne aj v rezerváciách).
 |
 |
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku:
