Vytvorené: 24. 08. 2014 Tlačiť
Popis a dejiny
Prímorský štát na Ďalekom východe. Za svoju súčasť oficiálne pokladá aj Taiwan. Územím Číny je taktiež Macao a Hongkong.
Číňania
1. Súhrnné označenie pre obyvateľov Číny: 1 338 612 968 (2009). Mimo vlastných Číňanov (pozri bod 2) , ktorý tvoria asi 94 % populácie, existuje veľký počet národnostných menšín, z ktorých 56 (rok 1983) má tento štatút oficiálne. Medzi najpočetnejšie patria: Čuangovia, Chuejovia, Ujguri, Miaovia, Mandžuovia, Mongoli, Puiovia, Kórejci, Tungovia, Pajovia... Z jazykového hľadiska patria menšiny do čuangsko-tchajskej, miao-jao (Šeovia a Kchelaovia) a monkhmerskej skupiny (Penglungovia, Pulangovia a Waovia) z austroázijskej rodiny, ďalej do tibetsko-barmsej vetvy (Tibeťania, Iovia, Ťingpchovia) čínsko-tibetskej rodiny, do mongolskej vetvy (Dahuriovia, Monguori, Paoanovia, Tungsiangovia), do turménskej (Salari, Jükuovia a menšiny Kazachov, Kirgizov, Uzbekov a Tatárov) a do tunguzsko-mandžuskej vetvy altajskej rodiny (Sipovia, Soloni, menšiny Evenkov, Oročonov...). Indoeurópska rodina je zastúpená menšinou Rusov a Tadžikov, jediným predstaviteľom malajsko-polynézskej rodiny sú Kaošanovia.
2. Vlastní Číňania, vlastným menom Chanovia (Chan-žen) - národ tvoriaci základ obyvateľstva Čínskej ľudovej republiky, tiež hlavne v krajinách juhovýchodnej Ázie (Indonézia, Malajzia, Vietnam, Thajsko), v Taiwane, na Filipínach, v Spojených štátoch amerických (USA) a ďalších krajinách. Odhady o ich počte sa rozchádzajú. Tvoria najpočetnejšie etnikum na svete.
Rok: | x | Počet obyvateľov: |
1578 | 60 miliónov | |
1749 | 179 miliónov | |
1800 | 295 miliónov | |
1911 | 374 miliónov | |
1953 | 602 miliónov | |
1978 | 940 miliónov | |
1983 | 1,031 miliardy | |
1996 | 1,232 miliardy | |
2009 | 1,338 miliardy |
Jazyk a písmo
Jazyk patrí do čínskej vetvy čínsko-tibetskej rodiny. Má veľmi veľké množstvo dialektov a Číňania zo vzdialenejších oblastí sa medzi sebou dorozumejú často iba prostredníctvom písma. Čínštinu prijali aj niektoré iné etniká (Chuejovia) a dnes ju používajú ako druhý jazyk aj menšiny v Čínskej ľudovej republiky. Je aj jedným z oficiálnych jazykov OSN.
Jazyk prekonal dlhý vývoj (klasický je radený medzi izolačný, moderný medzi polysyntetický), charakteristické je mimo iného používanie tónov. Charakter jazyka sťažuje pokusy o postupný prechod na latinku.
Okolo roku 1 600 p.n.l. sa v dynastii Šang (1766-1122 p.n.l.) vyvinuli najstaršie formy čínskeho obrázkového písma, v ktorom každý znak predstavuje celé slovo alebo myšlienku. Čínske písmo, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo z písma dynastie Šang (ide o tzv. ranú formu čínskeho písma. Bronzové predmety, ktoré sa v tom čase používali pri náboženských rituáloch, boli popísané rôznymi znakmi. Písané vety z obdobia Šang sa našli aj na korytnačom pancieri a kostiach zvierat. Sú známe pod názvom veštecké kosti).Čínsky jazyk má vyše 50 000 rôznych znakov. Každý sa kreslí niekoľkými ťahmi štetcom v presne stanovenom poradí. Ako najmenšie minimum pre gramotnosť sa vyžaduje znalosť približne 2 000 znakov, pre čítanie novín 3 000 znakov, veľké slovníky majú rádovo 50 000 znakov.
Čínske znaky |
Náboženstvo
V 5. storočí p.n.l. sa sformoval konfucianizmus a taoizmus, od prelomu letopočtu úspešne prenikal budhizmus, islam sa začal v Číne šíriť prostredníctvom arabských obchodníkov v polovici 7. storočia. V najširších vrstvách však malo náboženstvo synkretický charakter a hlavný význam mal kult predkov a rôzne magické praktiky. Islám, lámaizmus a kresťanstvo mali menší vplyv, rozšírili sa hlavne u nechanských etník.
V súčasnosti je Čína mnohonáboženskou krajinou. Veriaci sú prevažne budhisti (vyznávači tibetského budhizmu/lámaizmu Tibeťania, Mongoli), taoisti, moslimovia (vyznávači islamu, Chuejovia, Ujguri, Kazaši, Kirgizovia a Tadžikovia) a kresťania.
Postavenie ženy
Až do 20. storočia prežívala patriarchálna rodina, v čele bol najstarší muž, žena mala podriadené postavenie (vrátane praktizovania vedľajších žien); situácia sa zmenila až po roku 1949.
Etnický vývoj
Etnický vývoj Číňanov je možno na základe archeologického materiálu a písomných prameňov sledovať viac ako 5 000 rokov. Väčšina bádateľov je presvedčená o ich autochtónnosti v oblasti okolo rieky Chuang-che od paleolitu. V centrálnych oblastiach Číny prebiehala etnogenéza napriek nájazdom či nadvláde iných etník (hlavne Mongolov a Mandžuov) v podstate bez vonkajších vplyvov, v okrajových oblastiach dochádzalo k spolužitiu či asimilácií s nechanskými národmi. Prejavilo sa to predovšetkým v antropologickom type (napríklad v južnej Číne), zatiaľ čo jazyk a kultúru si uschovali (napríklad aj v dnes v USA), alebo ju podrobené národy od Číňanov prebrali.
Kultúra, umenie, veda
Dlhú tradíciu má literatúra (poézia a próza), divadlo, hudba, architektúra, výtvarné umenie, filozofia, astronómia, výtvarné umenie, filozofia, astronómia a ďalšie vedné odbory.
Čínske umenie
Významná zložka čínskej kultúry zahrnujúca umenie na území Číny od praveku (keramika) až do súčasnosti. Od začiatku historickej epochy sa rozdeľuje podľa dynastií na tri základné periódy:
Čínska architektúra
Architektúra, ktorej najpoužívanejším materiálom bolo drevo, ručne modelované sušené tehly, hlina, hrubo otesané kmene a na juhu aj bambus.
Základný typ stavby je prízemný, obdĺžnikového pôdorysu, strecha pokrytá škridlami, pri náročnejších stavbách keramickými s rôznofarebnými glazúrami. Priestor vnútri je členený zástenami na miestnosti. Typická je pagoda, oblúkovitý most a štvorhranný alebo šesťhranný pavilón.
Najvýznačnejšími stavbami sú: Dlhý múr (Veľký čínsky múr), Cisársky palác a iné budovy v pekingskom Zakázanom meste.
Divadlo, poézia, tanec a hudba
Starovekí Číňania sa radi zabávali a mali radi najmä divadlo, poéziu, tanec a hudbu. Slová ,,hudba" a ,,radosť" majú ten istý znak, čo viedlo konfuciánskeho mysliteľa k výroku, že ,,hudba" je ,,radosť".
Číňania už v staroveku organizovali festivaly, ktoré pretrvali dodnes. Niektoré sú založené na mesačnom cykle. V určitú septembrovú noc, keď podľa Číňanov Mesiac svieti najjasnejšie, sa rodina zíde pri večeri a všetci jedia veľké množstvo okrúhlych, sladkých mesačných koláčikov.
Festival dračej lode koncom mája alebo začiatkom júna je oslavou básnika Čchu-Juana, ktorý sa utopil pred viac ako 2 000 rokmi, keď nebol schopný zmeniť skorumpovanú vládu. Pátrači hľadali Čchu-Juana a pritom hádzali ryžu do vody v nádeji, že hladné ryby sa radšej pustia do ryže ako do jeho tela. Počas festivalu sa organizujú preteky člnov a jedia sa sladké ryžové knedle, čo pripomína zúfalé hľadanie pátračov a ryžu, ktorú hádzali rybám.
Na nový rok prepuknú v celej Číne bujaré oslavy. V staroveku takéto oslavy trvali 15 dní! Na nový rok Číňania aj v súčasnosti navštevujú rodinu a priateľov, vymieňajú si darčeky, zametajú domy, aby mali svieži začiatok roka, a sledujú levích a dračích tanečníkov, ktorí prechádzajú mestom.
Komedianti, hudobníci a akrobati putovali z mesta do mesta, rozosmievali ľudí, aby zabudli na svoje každodenné starosti a trápenia. Pozývali ich do domov, aby zabávali hostí. Títo umelci boli takí obľúbení, že niektorí Číňania si ich chceli vziať na druhý svet.
Kaligrafia
Kaligrafia alebo krasopis, bola v Číne jednou z najvyšších umeleckých foriem. Bola považovaná za umenie, ako maľovanie, poézia a hudba. Starovekí kaligrafi používali štetce zo zvieracích štetín, ktoré boli zviazané hodvábnou niťou a prilepené na bambusovú paličku. Aj mnohí cisári boli zručnými kaligrafmi.
Hospodárstvo
Základným zamestnaním je tradičné vyspelé poľnohospodárstvo (od staroveku je doložené umelé zavlažovanie) so základnou plodinou ryžou, ďalej pestovanie obilnín, lúskovín a technických plodín, mimo iného aj morušovníka a s tým súvisiaci chov priadky morušovej (starí Rimania nazývali Číňanov Sérovia, t.j. hodvábnici), záhradníctvo a ovocinárstvo. Významný je chov hovädzieho dobytka, prasiat, hydiny... Dodnes pracuje v poľnohospodárstve 75 % populácie. Na vysokej úrovni je od najstarších dôb remeselníctvo, vyniklo bronzolejárstvo, výroba keramiky a porcelánu, výroba a spracovanie textilu, a zvlášť hodvábnictvo, výrobky z laku, dreva, bambusu... Množstvo odvetví bolo už od 17. storočia sústredených v manufaktúrach. Napriek tomu sa do 20. storočia udržali v Číne silné feudálne vzťahy, komplikované polokoloniálnym postavením krajiny.
Pocit nadriadenosti a faktická izolácia voči cudzím vplyvom viedli k zaostávaniu Číny v hospodárskej oblasti. Vývoj krajiny vážne narušilo od konca 50. rokov presadzovanie maoistického kurzu vo vnútornej a zahraničnej politike.
Najväčším problémom Číny je obrovský populačný prírastok.
Prvenstvá, ktoré sú zapísané v dejinách sveta už natrvalo:
Začiatkom 3. storočia p.n.l. cisár Čchin Š’-chuang-ti z dynastie Čchin nariadil, aby boli spojené a rozšírené ochranné múry, ktoré postavili niektoré pohraničné štáty. Do práce sa mali zapojiť obrovské vojenské oddiely i civilisti - muži aj ženy. Múr sa začínal v Liao-tungskom zálive a viedol 2 250 kilometrov naprieč horami, stepami a púšťami do južného Mongolska. Za vlády cisárov z dynastie Chan v 1. storočí p.n.l. ho rozšírili do Jü-menu (Nefritová brána) v provincii Kan-su. Mal pomôcť čínskej expanzii do Strednej Ázie a bolo na ňom vybudovaných 25 000 veží.
Oveľa neskôr múr prestavali do rôznych smerov, najmä cez severné kráľovstvo Wej, a to za vlády dynastie Suej a napokon v 14.-17. storočí za dynastie Ming. Dnešný čínsky múr pochádza prevažne práve z čias panovania dynastie Ming. Je približne 8 metrov vysoký a 4 metre široký, postavený z hliny a vo východnej časti obložený kameňom. Múr tvoril aj deliacu čiaru medzi stepou a obrábanou pôdou. Ak ho dobre bránili, mohol zadržať útočníkov, inak mohli obyvatelia stepí prechádzať jeho nechránenými bránami.
Jeden z najpozoruhodnejších archeologických objavov v dejinách sa podaril v marci roku 1974 čínskym robotníkom, ktorí pracovali na vykopávkach neďaleko Si-anu v severočínskej provincii Šan-si, v povodí Žltej rieky. Tí po odkrytí červenej hliny objavili obrovskú armádu 7 000 terakotových postáv v životnej veľkosti. Nálezy sú súčasťou pohrebného komplexu s rozlohou 50 km² vybudovaného pre čchinského kráľa Čchenga (259-210 p.n.l.), ktorý roku 221 zjednotil čínske štáty do jedinej ríše a získal tak titul Š-chuang-ti („prvý cisár“).
Historik S’Ma-čchien, sto rokov po cisárovej smrti, uvádza, že práce na cisárskej hrobke sa začali krátko po tom, ako sa Čcheng roku 246 stal čchinským kráľom. Na stavbu násilím zverbovali vyše 700 000 robotníkov, ktorí museli hrobku zabezpečiť pred tromi podzemnými vodnými tokmi. Aby zabránili možnému zaplaveniu pohrebnej siene, izolovali ju plášťom z medi. Vo vnútri komory postavili zmenšený model Číny vrátane pavilónov, palácov a chrámov. V miniatúrnej Žltej rieke aj v Jang-c’-ťiang tiekla do oceánu namiesto vody ortuť. Pod nebesami, na ktorých sa trblietali súhvezdia z perál, boli umiestnené zlaté a strieborné vtáky, a nechýbali ani borovice vyrezané z nefritu.
Aby tieto poklady ochránil pred vylúpením, dal Š’-chuang-ti hrobku zabezpečiť rozličnými nástrahami, vrátane kuší, ktoré mali zastreliť každého, kto by sa pokúsil do nej preniknúť. Dosiaľ nie je známe, či toto opatrenie úspešne odstrašilo prípadných zlodejov, pretože archeológovia zatiaľ nepreskúmali obrovskú mohylu nad pohrebnou sieňou. Je možné, že nádherný poklad, ktorý S’Ma-čchien opísal, zostal nedotknutý a že doposiaľ čaká na svoje objavenie,
Čínske svetové naj:
Architektúra Zakázaného mesta vyjadruje čínsky obraz sveta. Štvorhranný pôdorys je prísne symetrický, všetky budovy sú postavené pozdĺž severno-južnej osi. Tým sa demonštruje ideál štátu a spoločnosti: Majú byť pevne stanovené, vyvážené a harmonické. Úlohou cisára ako syna nebies je vytvoriť harmóniu medzi zemou, nebom a ľuďmi. Cisársky palác je stredobodom sveta, cisár je kľúčovým bodom poriadku vo svete. Za dobrého cisára panuje mier, poriadok a dobré mravy.
Pri vchode do palácov stojí Brána najvyššej harmónie. Za ňou sa vypína sedem hlavných budov, tri veľké dvorany, v ktorých sa konajú politické a obradné podujatia, nasledujú tri obytné budovy pre cisársku rodinu a jeden taoistický chrám, Dvorana cisárskeho pokoja. Názvy budov – Palác nebies jasnosti a Palác pozemského pokoja – majú veštiť šťastie a mier,
Čínsko-japonské vojny, Čínske občianske vojny, Čínsko-sovietsky pohraničný spor, Čínska kuchyňa, Čínska obchodná kultúra, Ázijská a čínska etiketa, Čínska etiketa...
· Simulácie z fyziky· O Slovensku po slovensky· Slovenské kroje· Kurz národopisu· Diela maliarov· Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel· Odborné obrázkové slovníky· Poradňa žiadaného učiteľa· Rýchlokurz Angličtiny. Rozprávky (v mp3)· PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)Seriály:· História sveta (1÷6)· História Slovenska (1÷5)· História módy (1÷5).
Členstvo na portáli
Poznámka pre autora
Copyright © 2013-2024 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady |