Štát - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Veľká Británia) :)

Vytvorené: 29. 08. 2014 Tlačiť

 

Dejiny Veľkej Británie

Roku 43 n. l. - Britániu obsadili Rimania a začlenili ju do svojej ríše.
Roku 400 n. l. - Rimania odišli z Británie.
Asi okolo roku 500 n. l. - misionári z Európy priniesli do krajiny kresťanstvo.
Asi roku 870 n. l. - Britániu dobyli Vikingovia.
Roku 1066 - bitkou pri Hastingse ovládli Britániu Normani.
Roku 1215 - bola podpísaná Veľká listina (Magna Charta bola dohodou medzi anglickým kráľom a vysokou šľachtou. Podľa nej kráľ nesmel vymáhať od šľachticov dane. Bol to dôležitý krok, ktorý znamenal, že aj králi musia dodržiavať isté zákony.).
Roku 1282 - anglický kráľ Eduard I. (1239-1307) dobyl Wales.
Roku 1485 - Henrich VII. (1457-1509) sa stal prvým kráľom z rodu Tudorovcov.
Roku 1536 - bol Wales bol definitívne zlúčený s Anglickom.
Roku 1588 - Anglicko porazilo španielske vojnové loďstvo kráľa Filipa II. (1527-1598).
V rokoch 1642-1649 - prebehla Anglická buržoázna revolúcia (občianska vojna).
Roku 1660 - anglickým kráľom sa stal Karol II. (1630-1685).
Roku 1707 - zákonom o únii sa spojili Anglicko (v ňom aj Wales) a Škótsko. Bol zavedený názov Veľká Británia.
V 18. storočí - začala Priemyselná revolúcia.
Roku 1707 - zákon o únii zjednotil Anglicko a Škótsko do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie.
Roku 1776 - vyhlásenie americkej nezávislosti viedlo k strate severoamerických kolónií.
Roku 1801 - vznikla únia Írska so Spojeným kráľovstvom.
Roku 1815 - vypukla hospodárska kríza. Napoleonské vojny sa skončili bitkou pri Waterloo.
Roku 1819 - „Paterloo” - masaker na Námestí sv. Petra v Manchestri. Vojsko zasiahlo proti masovému zhromaždeniu žiadajúcom sociálne reformy.
V rokoch 1820-1830 - Robert Peel (1788-1850) zreformoval trestný zákonník.
Roku 1824 - boli zrušené protiodborárske zákony.
Roku 1829 - Peel založil Metropolitnú políciu a zákon o zrovnoprávnení katolíkov zrušil obmedzenia zo 17. storočia.
Roku 1832 - bola prijatá čiastková volebná reforma.
V rokoch 1833-1853 - zákon o práci v továrňach obmedzil prácu detí, boli zriadené dielne pre chudobných.
Roku 1833 - bolo zrušené otrokárstvo na celom území Britského impéria.
Roku 1834 - tzv. „tolpuddleskí martýri” boli obvinení z nezákonnej odborárskej činnosti.
Roku 1835 - bol prijatý zákon o miestnej samospráv, tzv. Tamworthský manifest a toryovia sa premenovali na konzervatívcov.
Roku 1836 - tolpuddleských martýrov omilostili.
Roku 1837 - zasadla na trón kráľovná Viktória (1819-1901).
Roku 1838 - začalo organizovanie robotníckej triedy v chartistickom hnutí požadujúcom hlboké sociálne reformy.
Roku 1842 - banský zákon zakázal ženám a deťom do 10 rokov pracovať v podzemí.
Roku 1844 - vzniklo prvé spotrebiteľské bratstvo „Pionieri z Rochdalu”. Toto môžme označiť za počiatky družstevného hnutia.
V rokoch 1845-1846 - zemiakový hladomor v Írsku.
Roku 1846 - John Peel odvolal obilné zákony, čo znamenalo pokles britského poľnohospodárstva.
Roku 1851 - sa konala Svetová výstava v Londýne.
V rokoch 1854-1856 - prebehla bola Krymská vojna.
Roku 1858 - parlament zrušil britskú Východoindickú spoločnosť. India sa stala súčasťou Britského impéria.
Roku 1867 - reforma volebného zákona (aj v roku 1844) umožnila voliť všetkým pracujúcim mužom. Bol prijatý zákon o britskej Severnej Amerike. Kanada ako prvá britská kolónia získala štatút domínia.
Roku 1868 - prvý národný kongres britských odborových rád (TUC).
Roku 1870 - bol prijatý zákon o anglickom základnom školstve.
Roku 1875 - bol prijatý zákon o zamestnancoch a pracujúcich umožnil postaviť hliadky proti štrajkokazom.
V rokoch 1899-1902 - prebiehali Búrske vojny.
Roku 1900 - nezávislá labouristická strana (socialisti) a tradeunionisti spoločne založili Výbor labouristických zástupcov (LRP).
Roku 1904 - Anglicko podpísalo s Francúzskom Entente Cordiale (Srdečnú dohodu).
Roku 1906 - zákon o obchodnopracovných sporoch rozšíril práva tradeunionistov. Výbor labouristických zástupcov sa pretransformoval na Labour Party (Strana práce).
Roku 1907 - bola podpísaná Trojdohoda.
Roku 1908 - prijatý penzijný zákon zabezpečil dôchodok všetkým ľuďom nad 70 rokov.
Roku 1911 - parlamentný zákon obmedzil platnosť práva veta lordom na dva roky.
V rokoch 1914-1918 - prebehla 1. svetová vojna.
Roku 1919 - uskutočnila sa vojna v Írsku.
Roku 1920 - na základe Verailleskej a Sevrèskej mierovej zmluvy Británia získala bývalé nemecké kolónie a niektoré dovtedajšie turecké dŕžavy na Blízkom východe. Británia vstúpila do Spoločnosti národov. Zákon o írskej vláde pričlenil Severné Írsko k Británii.
Roku 1921 - mierová zmluva skončila vojnou s Írskom. Vznikol Slobodný írsky štát.
Roku 1924 - Ramsay Mac Donald (1866-1937) zostavil prvú labouristickú vládu.
Roku 1926 - sa konal generálny štrajk proti znižovaniu miezd.
Roku 1929 - postihla Britániu Veľká hospodárska kríza.
Roku 1931 
- vznikol Commonwealth (Britské spoločenstvo národov),
- sa nezamestnanosť zvýšila na 3 milióny, boli zavedené prísne ochranárske opatrenia.
Roku 1936 - Eduard VIII. (1894-1972) nastúpil na trón, ale abdikoval, aby sa mohol oženiť s rozvedenou ženou, Wallis Simpsonovou (1896-1986) zo Spojených štátov amerických. Kráľom sa stal Juraj VI. (1895-1952).
Roku 1938 - bola podpísaná Mníchovská dohoda. Neville Chamberlain (1869-1940) podpísal dohodu o „mieri na tento čas”.
Roku 1939 - vypukla 2. svetová vojna.
Roku 1940 - rezignácia Chamberlaina, kreslo predsedu vlády obsadil Winston Churchill (1874-1965).
Roku 1945 - spojenci porazili vojská Osi, Británia vstúpila do Organizácie spojených národov (OSN). Labouristická strana vyhrala voľby pod vedením Clementa Attleeho (1883-1967), v krajine sa uskutočnili sociálne reformy a začal program znárodňovania.
Roku 1949 - krajina vstúpila do Severoatlantickej aliancie (NATO).
V rokoch 1950-1951 - Británia vstúpila do Kórejskej vojny.
Roku 1951 - sa konzervatívci vrátili k moci, predsedom vlády sa stal Churchill.
Roku 1956 - Egypt obsadil Suezký prieplav, Británia a Francúzsko reagovali vojenskou silou, ale tlak medzinárodného spoločenstva ich donútil stiahnuť vojenské jednotky.
Roku 1960 - Británia vstúpila do Európskeho spoločenstva voľného obchodu (EFTA).
Roku 1963 - Francúzsko vetovalo britskú žiadosť o pripojenie k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS).
Roku 1964 - ekonomické problémy v krajine. Labouristi pod vedením Harolda Wilsona (1916-1995) sa dostali k moci.
Roku 1967 - bola opätovne zamietnutá britská žiadosť o vstup do EHS.
Roku 1970 - konzervatívci prevzali moc pod vedením Edwarda Heatha (1916-2005).
Roku 1972 - Londýn prevzal priamu vládu nad Severným Írskom.
Roku 1973 - Británia vstúpila do EHS, v krajine sa odohrali robotnícke nepokoje.
Roku 1974 - sa konal štrajk baníkov. Z dôvodu úspor elektrickej energie bol zavedený trojdňový pracovný týždeň. Labouristi vyhrali voľby pod vedením Wilsona.
Roku 1976 - kreslo predsedu vlády obsadil James Callaghan (1912-2005).
Roku 1977 - bola podpísaná zmluva medzi liberálmi a labouristami.
Roku 1979 - občania v refende odmietli širšiu samosprávu Škótska a Walesu. Margaret Thatcherová (1925) sa stala prvou ženou vo funkcii premiéra.
Roku 1981 - sa uskutočnili nepokoje v mestách.
Roku 1982 - nezamestnanosť sa zvýšila na 3 milióny. Prebehla vojna s Argentínou o Falklandské ostrovy. Vznikla Sociálnodemokratická strana (SDP).
V rokoch 1980-1990 - vláda spustila program rozsiahlej privatizácie.
V rokoch 1984-1985 - na základe anglo-írskej zmluvy bola vytvorená Dozorná rada Severného Írska.
Roku 1987 - SDP sa zlúčila s liberálmi, aby vytvorili stranu liberálnych demokratov. Začal sa budovať tunel pod Lamanšským prielivom.
Roku 1990 - vypukli nepokoje v Londýne. Boli vyvolané zavedením osobnej dane („daň z hlavy”). Tchatcherová rezignovala a nahradil ju John Major (1943). Britské jednotky boli vyslané do Perzského zálivu, vstup krajiny do Európskeho systému výmenných sadzieb (ERM).
Rok 1991 - znamenal koniec Vojny v Perzskom zálive.
Roku 1992 - konzervatívci zvíťazili štvrtýkrát za sebou. John Smith vystriedal Neila Kinnocka (1942) vo vedúcej pozícii Labouristickej strany. Británia vystúpila s ERM, značný odpor proti zastaveniu ťažby  uhlia.
Roku 1993 - pokračovala recesia. Deklarácia z Downing Street vyhlásená britskými a írskymi vodcami pomohla dosiahnúť mier v Severnom Írsku. 
Roku 1994 - nečakane zomrel John Smith (1938-1994), nahradil ho Tony Blair (1953). Porážka konzervatívcov vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev a európskeho parlamentu.
Roku 1995 - tzv. „odporný” škandál otriasol verejnosťou a dôvera obyvateľstva k poslancom a parlamentu poklesla. Konzervatívci utrpeli najväčšiu porážku v dejinách vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev.
Roku 1997 
- výsledkom jednoznačného víťazstva Labouristickej strany vo voľbách bolo, že Blair sa stal najmladším predsedom vlády od roku 1812,
- došlo k tragickej smrti princeznej Diany (1961-1997),
- vznikli poloautonómne parlamenty Škótska a Walesu.
Roku 1999 - bolo ako súčasť mnohonárodného kontingentu vyslaných do Kosova 12 000 britských vojakov.
Roku 2001 - druhé výrazné víťazstvo labouristov. Británia sa stala hlavným spojencom USA v boji proti medzinárodnému terorizmu.

 

Dejiny Severného Írska

Roku 1920 - Severné Írsko sa stalo samosprávnou provinciou Veľkej Británie. Vypukli nepokoje v Derry.
Roku 1968 - sa konali pochody za občianské práva katolíkov opakovane narúšané demonštráciami unionistov.
Roku 1969 - bola IRA rozdelená na dočasnú a oficiálnu frakciu. Do Severného Írska (Ulsteru) vstúpila britská armáda.
Roku 1970 - bola zavedená internácia.
Roku 1972 - „Krvavá nedeľa” = 13 katolíkov bolo zastrelených britskými vojskami počas demonštrácie za občianské práva v Derry. Londýn prevzal priamu vládu nad Severným Írskom.
Roku 1973 - katolíci bojkotovali hlasovanie o štatúte Severného Írska. 57,4 % hlasov bolo za úniu.
Roku 1974 - bola obnovená samospráva, protestantskí robotníci podnikli generálny štrajk s výzvou na rezignáciu Výkonnej rady Severného Írska. Priama nadvláda bola obnovená, zákon o ochrane voči terorizmu postavil IRA mimo zákona a policajtom poskytol právo zadržať osoby „podozrivé z teroristických aktivít”.
Roku 1981 - v marci uväznený člen IRA Bobby Sands (1954-1981) začal držať hladovku, čím chcel vybojovať politický štatút pre väzňov IRA. Aprílové Sandsovo zvolenie do parlamentu viedlo k odsúhlaseniu zákona, ktorý zakazoval väzňom odsúdeným na viac ako 1 rok vstup do politického života. V máji Sands zomrel.
Roku 1982 - bol ustanovený 78-členný parlament, ale schôdze bojkotovali katolíci aj protestanti.
Roku 1984 - bombový atentát IRA na hotel v Brightone (Anglicko) počas zjazdu Konzervatívnej strany.
Roku 1985 - jedenásť unionistických poslancov rezignovalo pre Anglicko-írsku zmluvu, ktorá zabezpečila pre Severné Írsko Poradnú radu.
Roku 1986 - bol rozpustený parlament. Bola odhalená taktika ulsterskej polície Strieľaj a zabi.
Roku 1988 - Thatcherová zaviedla zákaz mediálnej prezentácie členov strany Sinn Féin.
Roku 1991 - vykonaný útok na úrad vlády (Downing Street 10).
Roku 1993 - britská vláda rokovala s IRA, deklarácia o dohode o mieri.
Roku 1994 - Sinn Féin odmietla deklaráciu.
Roku 1997 - britská vláda rokovala so Sinn Féin, jej predstaviteľ Garry Adams (1948) bol pozvaný na Downing Street 10.
Roku 2001 - po lete plnom násilností sa začalo odzbrojovanie IRA. Britské jednotky sa začali sťahovať z kľúčových pozícií.

 

Angličania

Národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Veľkej Británia, žijú aj v Írsku a v zámorí (v bývalých kolóniach). Jazyk patrí k západogermánskej skupine indoeurópskej rodiny, ako materským alebo ako druhým jazykom ním hovorí asi 700 miliónov ľudí, je aj najrozšírenejším komunikačným jazykom na svete. Veriaci sú kresťania (anglikáni a katolíci). Na etnogenézii Angličanov sa podieľali keltské kmene (Britonovia a iné), ktoré na Britské ostrovy prišli asi v polovici 1. tisícročia p.n.l. V 5.-6. storočí n.l. sa do Británie sťahovali germánske kmene (Anglov, Jutov, Sasov a iné), ktoré Kelti čiastočne asimilovali a čiastočne ich vytlačili do horských oblastí Škótska, Walesu a Cornwallu. V 7.-10. storočí sa vytvorila anglosaská národnosť, ovplyvnená Normanmi, ktorí v 11. storočí dobyli Anglicko. Behom 13.-14. storočia vznikla asimiláciou Anglosasov a Normanov národnosť Angličanov, ktorí sa v 17.-18. storočí konštituovali na národ. Historický vývoj sa odrazil i v kultúre a spôsobe života. Udržali sa tradičné formy bývania, bohatý folklór a iné. Angličania tvorili jadro prvých európskych prisťahovalcov do Severnej Ameriky, Austrálie a na Nový Zéland a rozhodujúcou mierou sa podieľali na formovaní novodobých národov v týchto oblastiach.

 

Íri

Keltský národ v Írsku (Írska republika a Severné Írsko), časť ich žije aj v Anglicku a Škótsku. V dôsledku masovej emigrácie v 19. a na začiatku 20. storočia, žijú silné menšiny najmä v USA, Kanade, Austrálii a inde. Väčšina Írov je bilingvinálna (írština a angličtina), po írsky hovorí iba malé percento obyvateľov. Írština patrí ku goidelskej skupine keltskej vetvy indoeurópskej rodiny. V staroveku používali vlastné hláskové písmo, tzv. ogham; od 7. storočia sa píše latinkou (najstaršie písomné pamiatky sa zachovali z 8. storočia). Veriaci sú väčšinou katolíci, časť sú protestanti (hlavne v Severnom Írsku); christianizovaní boli od 5. storočia. Sú potomkovia keltských kmeňov. V 4.-6. storočí n.l. časť Keltov odišla do Škótska (Gaelovia, Škóti), zbytok vytvoril v priebehu 8.-12.storočia írsku národnosť, na jej etnické zloženie mali vplyv Normani (od 9. storočia) a Anglosasi (od 12. storočia). Ako národ sa Íri formovali v 18.-19. storočí v priebehu odboja proti britskej nadvláde. Dodnes sa udržujú niektoré prvky tradičnej kultúry a spôsob života (napríklad systém osídlenia, tzv. bail: forma susedskej občiny a súčasne i administratívna jednotka), do začiatku 19. storočia sa udržiavali aj zbytky rodového zriadenia.

Tradičným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo, pastierstvo a rybolov, asi 1/3 Írov pracuje v priemysle.

 

Mali by ste vedieť, že:

  • vo Veľkej Británii a v Írsku (ale aj na Cypre a na Malte) sa autom jazdí nie vpravo ako u nás, ale vľavo. Preto majú auta volant na opačnej strane.

 

Ako sa správať v cudzine

 

 

 

Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4. 
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Treti pilier Fotograf_krojov On-line kurzy Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2021 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady