Vytvorené: 30. 08. 2014 Tlačiť

 

Dejiny

V rokoch 1469-1512 - prebehlo zjednotenie Španielska.
Roku 1480 - na ochranu Španielska proti nekatolíkom bola založená španielska inkvizícia.
V rokoch 1810-1825 - mnoho španielskych kolónií dosiahlo nezávislosť.
V rokoch 1936-1939 - prebiehala občianska vojna medzi nacionalistami vedenými generálom Franciscom Francom (1892-1975) a republikánmi.
Roku 1939 - dosiahli nacionalisti víťazstvo v občianskej vojne. Franco sa postavil na čelo štátu a vlády. Jedinou povolenou politickou stranou bola fašistická strana Falange Espaňola.
V rokoch 1945-1946 - mnoho krajín nadviazalo diplomatické vzťahy so Španielskom.
Roku 1947 - Franco vyhlásil návrat k monarchii v prípade jeho smrti.
V rokoch 1960-1980 - hnutie za nezávislosť baskického regiónu sa stalo výrazne nebezpečnejším.
Roku 1975 - zomrel generál Franco, hlavou štátu sa stal kráľ Juan Carlos I. (1938).
Roku 1977 - sa konali prvé slobodné voľby od roku 1936.
Roku 1978 - bola prijatá nová ústava krajiny, kreslo predsedu vlády obsadil Adolfo Suárez (1932) z Únie demokratického stredu.
Roku 1981 - Suárez rezignoval, vo funkcii ho vystriedal ho Leopoldo Calvo Sotelo (1926-2008). Uskutočnil sa neúspešný pokus o vojenský prevrat.
Roku 1982 - vstúpilo Španielsko do Severoatlantickej aliancie (NATO). Felipe González (1942) zo Socialistickej strany pracujúcich (PSOE) získal vo voľbách drvivú väčšinu.
Roku 1985 - boli otvorené hranice s Gibraltárom.
Roku 1986 - vstúpila krajina do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS).
Roku 1988 - Španielsko vstúpilo do Západoeurópskej únie (ZÚ).
Roku 1990 - vláda odmietla uzatvoriť prímerie s baskickou skupinou ETA bez dôkazov o zastavení ďalších násilností.
Roku 1992 
- Španielsko bolo organizátorom výstavy Expo ’92 a letných olympijských hier,
- bola ratifikovaná Maastrichtská dohoda.
Roku 1993 - PSOE bola obvinená z korupcie.
Roku 1996 - začal privatizačný program.

 

Španieli

Románsky národ, ktorý tvorí asi 75 % obyvateľstva Španielska. Veľké skupiny Španielov žijú v Latinskej Amerike, severnej Afrike, ale aj v niektorých európskych krajinách (Francúzsku a Nemecku), kam odchádzajú za prácou.

Veriaci sú katolíci. Jazyk patrí do románskej vetvy indoeurópskej rodiny. V Španielsku má dve základné skupiny dialektu, v Latinskej Amerike má radu miestnych variantov. Okrem Španielska a Latinskej Ameriky sa španielčina užíva na Filipínach a čiastočne na juhu USA. Archaickou formou španielčinu (tzv. judeoespaňol) užívali miestami Sefardovia - potomkovia Židov, vyhnaných zo Španielska koncom 15. storočia (žijú na Balkáne a Strednom východe).

Španielčina je pokračovanie ľudovej latiny, ktorá bola ovplyvnená iberskými dialektami, germánskymi jazykmi (od 5. storočia n.l.) a arabštinou (8.-15. storočie). Základom spisovného jazyka sa stal kastilský dialekt; píše sa latinkou.

Na začiatku etnogenézy Španielov stoja Iberovia, staré kmene z Pyrenejského polostrova, (ich pôvod nie je známy; mali vyspelú kultúru /megalitické stavby, prvé štátne útvary/). Zmiešaním Iberov a Keltov (prišli asi v 5.-3. storočí p.n.l.) vznikli tzv. Keltiberovia. Časť dnešného Španielska bola medzitým ovplyvnená Féničanmi (od 8. storočia p.n.l.), Grékmi (7.-6. storočie p.n.l.), od 3. storočia p.n.l. bola časť územia podriadená Kartágu a roku 197 n.l. bola väčšina polostrova ovládnutá Rímom a obyvatelia (s výnimkou Baskov) romanizovaní.

Na jazyk a kultúru tunajšieho obyvateľstva mal vplyv taktiež vpád germánskych kmeňov (Svébov, Vandalov) a Alanov, koncom 5. storočia bola väčšina Španielska ovládnutá Vizigótmi. V 8. storočí bolo takmer celá Španielsko ovládnuté Arabmi a definitívne bolo opäť oslobodené až v roku 1492 (táto tzv. reconquista začala v 9. storočí).

Značný vplyv na ľudovú kultúru mali aj Židia (usadzovali sa v Španielsku hlavne behom arabskej nadvlády) a Rómovia. V priebehu reconquisty vznikla španielska národnosť, ktorá sa ako národ sformovala až koncom 19. storočia. V 15.-16. storočí vytvorili Španieli najväčšiu koloniálnu ríšu svojej doby, ktorej pozostatkom je aj dnešné rozšírenie španielčiny a španielské prvky v kultúre Latinskej Ameriky. V priebehu vývoja vznikol rad etnografických skupín, ich odlišnosti sa postupne stierajú. Napriek tomu sa doteraz udržuje označenie niektorých z nich (Galicijci, Katalánci, Aragonci, Kastilci, Andalúzania a iní). 

Bask

Príslušník baskickej etnickej skupiny žijúcej v Španielsku.

 

Ako sa správať v cudzine

 

 

 

Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4. 
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Treti pilier Fotograf_krojov On-line kurzy Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2021 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady