Kúty 04 - História a súčasnosť obce Kúty (1828-1880) - 4. časť :)

Autor: Igor Krucovčin
Korektor: Nadežda Poláková

Vytvorené: 19. 11. 2014 Tlačiť

 

Kúty, Kúty

 

Venované pamiatke Jozefa Poláka, rodáka, obyvateľa a bývalého predsedu Miestneho národného výboru obce Kúty.

 

HISTÓRIA OBCE

Roku 1828 

- v obci bolo 304 domov a 2 125 obyvateľov. Ťažil sa tu piesok, hovorí sa, že oddávna. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a rybárstvom, 

- v kanoníckej vizitácii sa konštatovalo, že v Kútoch sa okrem katolíkov nachádzalo aj 19 židov. 

Roku 1831

- začalo sa pochovávať na „Hladíkovom vŕšku“ na Drahách,

- počas epidémie cholery, ktorá prišla do Kútov z východu Slovenska, zomrelo v obci veľa ľudí. Boli zakázané púte, jarmoky, bohoslužby sa konali len pred kostolom. Chorých sa nesmel rukou dotýkať ani kňaz pri poslednom pomazaní, iba vatou,

- len v auguste tohoto roku bolo na cintoríne na Drahách pochovaných až 235 ľudí. 

V rokoch 1831-1869 - bol kútskym riaditeľom školy a zároveň učiteľom Ján Vavrinec Geher. 

Roku 1841 - bola dokončená kostolná veža. Vežu dal postaviť cisár Ferdinand V. 

Z roku 1843 - pochádza kanonícka vizitácia, v ktorej sa konštatuje, že v Kútoch sa okrem katolíkov nachádzalo aj 34 židov. 

Roku 1849 

- bol richtárom obce Pavol Heszek. V tom čase prebiehalo slovenské povstanie proti Maďarom. Neexistuje doklad o účasti Kúcanov na ňom,

- v obci opäť zúrila cholera. 

V rokoch 1850-1866 - kroniku Kútov písal „kadlic[1]  Mikuláš Karafiát. 

Roku 1852 - bola na mieste zničenej kaplnky postavená nová kaplnka. Menšia ako pôvodná, pretože v tých časoch už mali Kúty vlastný kostol.  

 

 

Kaplnka sv. Anny
Interiér kaplnky

 

 

Roku 1856 - bol richtárom obce František Procházska. 

Roku 1857 - napísal kaplán Vítězoslav František Sasinek Spevohru vianočnú a trojkráľovú. Neskôr ju ako divadelnú hru zverejnil Andrej Radlinský. 

Roku 1858 - pri veľkom požiari vyhorelo v obci 85 domov a škola. 

Roku 1861 

- Spevohru vianočnú a trojkráľovú nacvičil miestny učiteľ Andrej Nosek. Na Silvestra ju s obrovským úspechom uviedol. Do polnoci sa hralo päťkrát, v prvý deň Nového roka sa predstavenie muselo kvôli záujmu opakovať ešte raz,

- bola v Kútoch postavená dvojtriedna škola. O jej kvalitách svedčí i predstavenie ako vzornej školy na výstave v roku 1873 vo Viedni.  

V rokoch 1861-1879 - v Kútoch pôsobil národný buditeľ a spisovateľ Dr. Andrej Radlinský. 

Roku 1862 - bol richtárom obce Šimek. 

Roku 1863 

- bol richtárom obce Vendelín Ralbovský,

- bola založená Matica Slovenská (MS). Obec Kúty sa stala prvým kolektívnym členom MS,

- vymohol Radlinský pre obec 6 jarmokov. V tých dobách jarmoky povoľovali v Pešti alebo Viedni. A nie hocikomu. Ktorá obec chcela poriadať jarmok, musela mať protekciu ako sa patrí. Radlinský ju mal. A to prostredníctvom priateľa Adolfa Dobrianského, dvorného radcu vo Viedni a liptovského nadžupana Jána Francisciho. Títo dvaja vymohli u Kráľovskej námestnej rady v Budíne Kútom jarmočné právo. Prvý jarmok sa konal 16. novembra 1864,

- pri „Miléniu[2] príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Slovensko sa konala púť Kúcanov na Velehrad. V časopise Cyril a Method, ktorý vychádzal v Skalici a bol redigovaný Dr. Andrejom Radlinským, sa pred konaním púte písalo toto:  

Z Kútov: „Odtiaľto vyberá sa četná procesia v spoločnosti so susednými niektorými obcami na Velehrad, v oktáve 1000-ročnej slávnosti Cyrilo-methodejskej a síce dňa 10. júlia, v piatok včas ráno, pod osobným vedením Dr. Andreja Radlinského a pod zvláštnou koruhvou ozdobenou obrazom,  príchod sv. Cyrila a Methoda na Velehrad na jednej a hlásenie sv. Evanjelia skrz nich na druhej strane predstavujúcim, aby bola účastná 1000-ročnej slávnosti dňa 12. júlia, v nedeľu tamže odbývať sa majúcej, kde slovo Božie hlásať bude v ten deň Slovákom tenže Dr. Andrej Radlinský. V predbežní nastávajúcu nedeľu 5. júlia, ale bude sa v Kútoch a niektorých susedných cirkvích 1000-ročná slávnosť Cyrilomethodejská súčasne s Velehradskou, čím najslávnejšie vykonávať, aby i tí, ktorí nepôjdu na Velehrad aspoň doma, pamiatku pred 1000-ročného príchodu sv. Cyrila a Methoda dôstojne oslávili a ich prímluvy u Boha účastnými sa stali!“.

 

Parament kostolnej zástavy, s ktorou pod vedením Andreja Radlinského
putovali veriaci 12. júla 1863 z Kútov na Velehrad
 

Roku 1864 

- Radlinský v Kútoch zostavil a v Skalici dal tlačiť časopis Vojtech,

- v kanoníckej vizitácii z tohto obdobia sa konštatuje, že v Kútoch sa okrem katolíkov nachádzalo aj 80 židov,

- v Kútoch sa konal prvý jarmok. 

Ako vyzeral jarmok v Kútoch

Už od samého začiatku mali Kúty jarmok úplný, teda výkladný aj dobytčí. Výkladný sa dlhé roky konával na dnešnom Radlinského námestí, a to od sochy Panny Márie, ktorá stála na začiatku námestia, až po Zákostolie. Dobytčí jarmok sa konal na Záhumní na mieste dnešného štadióna. Už o piatej hodine rannej začali vyzváňať zvony a mládenci strieľali z „mažiarov[3]. S ranným brieždením sa vybrala procesia z kostola v čele s Radlinským a smerovala na dobytčie trhovisko. Po vysvätení trhoviska sa procesia poklonila k Panne Márii na námestí, kde Radlinský požehnal aj výkladné jarmočisko. Nasledovala svätá omša so slávnostným „tedeum[4]. Až potom nastal pravý jarmočný virvar. Na svoje si prišli domáci i cezpoľní, a to kupci aj kupujúci. Krajčíri, pekári, súknari, cukrári, ševci, košíkari, „halinári“, čipkári, olejkári, kováči, kolári a olejári. Rôzni „kramkári“ s medovníkmi a „englišami[5], z hribovskej strany s „kapkami“[6] a inými dobrotami. Deti s túžbou v očkách pozerali na tieto dobroty a na tie rôzne panenky a z dreva vystrúhané hračky. Kto mal grajciarik tomu bolo. Tí ostatní prehltávali naprázdno.

Dospelí však mali iné starosti. Čo najlacnejšie kúpiť a čo najlepšie predať. Skutočné jednanie bolo až na dobytčom jarmoku. V Kútoch mali skutočne dobytok „prvej klase[7]. Známy bol nielen v blízkom okolí, no i ďaleko, preďaleko. „Hajčári[8] z Kútov, boli široko-ďaleko známi. To sú dôvody prečo bolo na kútskom dobytčom jarmoku veľmi veľa kupcov. Prichádzali sem kupovať dobytok nielen z Moravy  Rakúska, ale aj z Čiech a „Nemiec[9] a vraj až zo Sedmohradska a Maďarska. V tom čase došlo i zmene pečate obce. Vo vnútri bola Panna Mária so sv. Jozefom a nápis - kolopis hlásal: „Pečať jarmočnej obce kútskej“. Pravda, že to nebol posledný jarmok v Kútoch. Už dňa 23. januára nasledujúceho roku bol ďalší, potom 23. apríla, potom 13. júna, pred hodami okolo 5. augusta, 29. septembra a 19. novembra. Týchto šesť jarmokov sa v Kútoch konalo každoročne. Dátumy sa občas menili. To preto, lebo v Kútoch bývali jarmoky v stredu. Neskôr sa zmenilo aj miesto konania. Jarmoky sa konali na Bratislavskej ulici. 

Roku 1865 - bol richtárom obce Pavol Palkovič (Pípa). Spomína ho aj Radlinský, ale v zlom. 

V rokoch 1866-1868 - bol richtárom obce Pavol Balga. V tom čase bola v Kútoch postavená škola. 

Roku 1866 - prešli cez Kúty pruské vojská.  Miestni ich nazývali „Praisi”. 

Roku 1868 - bol v Kútoch postavený židovský cintorín a „tempel“[10]. V tom čase v Kútoch fungovala aj židovská škola, v ktorej sa ale učilo iba po maďarsky a nemecky. Funkciu duchovného zastával židovský učiteľ, ktorý býval v byte pri motlitebni. Na hodiny nemčiny a maďarčiny k nemu chodili aj katolícki chlapci, ktorí potom išli na štúdiá. 

Roku 1869

- s Radlinkého pomocou bol v Kútoch založený Obuvnícky spolok a Spolok rôznych remeselníkov,

- mala obec 2 750 obyvateľov. 

Z roku 1870 - sa zachoval tento opis obce Daniela O. Licharda: „Meno Kúty je odtiaľ, že obec leží v kúte, kde Myjava vpadá do rieky Moravy. Mená Kutty, Kutti sú patrne chybné. Je tam drobnejší priemysel, ševcovstvo je zvlášť početné, voziarstvo, kolárstvo a menšie obchody. Sú tam výborné konope. Za dávnejšej doby chodievali „na konope“ do Kútov Skaličania. Nabrali plný voz jabĺk a doviezli plný voz krásnych konopí. Táto plodina si vymohla i na viedenskom trhu dobrú povesť pod menom slovenské konope. Z konopného sena sa tlačil olej“. 

Roku 1872

- Kúty znova vyhoreli. 

Roku 1874

- bol richtárom obce Lorenc Palkovič (Dlapa),

- bol v obci založený priemyselný spolok a zriadený poštový úrad. 

Roku 1877

- 9. júna - Kúty opäť vyhoreli.

- hneď druhý deň - sa Andrej Radlinský zúčastnil inštalácie dôstojného pána dekana a mestského farára Františka Mezeyho v Skalici, kde z úcty k jeho osobe i z účasti s nešťastím blížnych v neďalekých Kútoch usporiadali mešťania peňažnú zbierku a odovzdali ju kútskemu pánovi farárovi. Pričinením Dr. Andreja Radlinského udelila cisárska pokladnica vyhorelým obce Kúty pomoc pozostávajúcu z 50 000 tehál, 20 000 kusov škridlíc, stavebného dreva a 500 zlatých v hotovosti na obnovenie príbytkov. Nad spravodlivým rozdelením pomoci poverila bdieť obecný úrad a farský úrad.

Roku 1880 

- mala obec 2 801 obyvateľov.

- na pečatidle Kútov z tej doby sa nachádzali postavy troch svätých.

 

Pečatidlo z roku 1880

 

[1] Tkáč.
[2] Tisíce výročie.
[3] Masívna kovová nádoba na tlčenie niečoho.
[4] Ďakovný chválospev; slávnostná ďakovná omša.
[5] Cukrík.
[6] Cukrík.
[7] Prvej triedy, veľmi kvalitný.
[8] Priekupníci dobytka.
[9] Z Nemecka.
[10] Modlitebňa.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    Cvičebnice Cvičebnice O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2021 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady