Komprimácia, stratová a bezstratová, dekomprimácia :)

Zmenšenie objemu údajov.

Pri práci s údajmi sa často vyskytnú situácie, keď potrebujeme, aby zaberali čo najmenej miesta. V minulosti bol najtypickejším stav, keď sme potrebovali preniesť údaje do iného počítača a nevošli sa na disketu. Dnes nám zmenšenie veľkosti súborov dokáže ušetriť čas i peniaze pri prenose prostredníctvom počítačovej siete (najmä ak platíme za množstvo prenesených údajov) alebo pri archivovaní rozsiahlej databázy.

Zmenšenie objemu údajov sa označuje komprimácia (pakovanie, zabalenie, compression). Skomprimovať údaje (súbory) dokážeme prostredníctvom špeciálnych, na tento účel určených, programov.

So skomprimovaním súborov môžeme vykonávať bežné operácie ako kopírovanie, mazanie, presúvanie, no existujú obmedzenia, ktoré sa týkajú prístupu k údajom, ktoré sú v ňom uložené. Na to, aby sme k nim mali prístup, potrebujeme skomprimovaný súbor najprv dostať do pôvodnej podoby – dekomprimovať (rozbaliť, rozpakovať).

Existuje mnoho aplikácií a niekoľko formátov, do ktorých je možné údaje komprimovať – niektoré formáty sú podporované priamo operačnými systémami, iné vyžadujú špeciálne programy. Medzi najpoužívanejšie formáty patria zip, rar, tar.

Pri kompresnom algoritme je jednou z najsledovanejších vlastností kompresný pomer, t.j. pomer medzi veľkosťou pôvodného a skomprimovaného súboru. Udáva sa prostredníctvom pomeru (3 : 1 znamená, že nový súbor je 3-krát menší ako pôvodný) alebo v percentách (77 % znamená, že nový súbor má veľkosť 77 % pôvodného). Výsledok komprimácie často nezávisí ani tak od algoritmu, ktorý používame, ako skôr od typu údajov, ktoré sa komprimujú. Najlepšie sa komprimujú databázové a textové súbory, ktoré možno stlačiť do 5–20 % veľkosti, horšie sú na tom programy (50–80 %) a najmenej funkčné je komprimovanie súborov obsahujúcich už skomprimované údaje. V týchto prípadoch môže kompresný pomer dosiahnuť 99–102 %, čo znamená, že môžu svoj obsah aj zväčšiť.

Na základe spôsobu komprimovania údajov možno kompresiu rozdeliť na:

• bezstratovú, ktorá umožňuje rekonštruovať skomprimovaný súbor do pôvodnej podoby – ide o štandard, ktorý zrejme očakávame pri komprimovaní dokumentov, databáz a podobne,
• stratovú, ktorá prostredníctvom komprimácie niektoré údaje z pôvodného súboru vypustí a pri spätnej rekonštrukcii (dekomprimácii) ich už nedokáže obnoviť. Typické použitie je pri grafických súboroch, videu, zvuku. Využíva skutočnosť, že človek nevníma rozdiely medzi jemnými farebnými prechodmi a používa sa na miestach, kde je možné zánik niektorých informácií tolerovať a ich strata je vyvážená významným zmenšením súboru (napr. pri komprimácii hudby).

Zdroje
Prevzaté a upravené z:
Ján Skalka, Cyril Klimeš, Gabriela Lovászová, Peter Švec, Informatika na maturity a prijímacie skúšky, Enigma, Nitra 2007, ISBN 978-80-89132-50-8.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Kódovanie, písmo :)
• Kontajner (multimediálny kontajner) :) →