Visconti Luchino (1906-1976) :)

Vytvorené: 02. 09. 2015 Tlačiť

Taliansky režisér a scenárista. Začínal v divadle, neskôr prešiel k filmu. Nakrúcal podľa literárnych predlôh aj podľa vlastných autorských námetov.

Od mladosti inklinoval k divadlu, v ktorom začínal ako herec, neskôr aj ako režisér.

Roku 1936 asistoval vo Francúzsku J. Renoirovi pri nakrúcaní filmov Na dne a Výlet do prírody. Potom sa vrátil do Talianska, kde pôsobil opäť v divadle. V roku 1940 spolupracoval s Renoirom na scenári filmu Tosca, ktorý však dokončil v Taliansku iný režisér.

V roku 1941 upravil pre svoj prvý samostatný film román amerického autora J. Caina Poštár vždy zvoní dvakrát, ktorý nakrútilv aktualizovanej podobe pod názvom Posadlosť (Ossessione). Pre negatívny pohľad na život vo fašistami ovládanej krajine film zakázali a tvorcovi znemožnili ďalej pracovať. Až po oslobodení 1945 vytvoril dokumentárnu snímku Dni slávy.

Roku 1947 nakrútil na Sicílii s nehercami dokument o živote rybárov vykorisťovaných priekupníkmi La terra trema (Zem sa chveje). V roku 1951 vytvoril podľa námetu C. Zavattiniho ďalší film o rube slávy detských filmových hviezd Bellissima (Najkrajšia) s A. Magnaniovou, ktorá hrala roku 1953 hlavnú úlohu aj v jeho záverečnej epizóde poviedkového filmu Siamo donne (Sme ženy).

V roku 1954 realizoval výpravný kostýmový film s A. Valli Vášeň (Senso), v ktorej kritizoval nedostatok národnej hrdosti príslušníkov vládnucej triedy, ako sa to prejavilo za rakúskej okupácie severného Talianska v šesťdesiatich rokoch 19. storočia.

Roku 1957 nasledoval prepis Dostojevského románu Biele noci, nakrútený v štylizovaných dekoráciách talianskeho mesta pod názvom Natália (Le notti bianche)s M. Schellovou a M. Mastroiannim, roku 1960 vytvoril film Rocco a jeho bratia (Rocco e i suoi fratelli) o osudoch prisťahovalcov z juhu na priemyselný sever Talianska s A. Delonom, R. Salvatorim a A. Girardotovou, roku 1961 sa epizódou o manželských ťažkostiach mladého záletného šľachtica, nazvanou Práca, zúčastnil na tvorbe poviedkového filmu Boccaccio 70 s R. Schneiderovou a T. Milianom.

V roku 1962 formou historickej fresky sfilmoval román T. di Lampedusa Gepard (Il gattopardo)z čias príchodu Garibaldiho na Sicíliu s B. Lancasterom v hlavnej úlohe hrdého šľachtica, roku 1964 podľa vlastného námetu drámu o vzťahoch členov rodiny poznamenanej rasovou perzekúciou z čias vojny Hviezdy Veľkého voza (Vaghe stelle dell’ Orsa), ktorá je známa aj pod názvom Sandra s C. Cardinale a J. Sorelom.

V roku 1967 sfilmoval v Alžírsku román a. Camusa Cudzinec (Straniero) s M. Mastroiannim a nakrútil jeden z piatich skečov poviedkového filmu Le Streghe (Čarodejnice), nazvaný Upálená čarodejnica s S. Mangalovou a A. Girardotovou.

Po nerealizovaných plánoch na sfilmovanie života hudobného skladateľa G. Pucciniho a adaptáciu klasickej Shakespearovej tragédie Macbeth realizoval v taliansko-nemeckej koprodukcii film Súmrak bohov (Götterdämmerung). Jeho námetom je pomoc predstaviteľov nemeckého ťažkého priemyslu nacistom v predvečer vojny s I. Thulinovou, D. Bogardom a H. Bergerom v hlavných úlohách.

V roku 1970 nasledoval prepis novely T. Manna Smrť v Benátkach (La Morte in Venezia)s D. Bogardom a S. Manganovou.

Hodnotenie užitočnosti článku: