Riadenie stavu zásob, rentabilita (ziskovosť) prostredníctvom zásob, klasifikácia zásob podľa účelu, priemerná zásoba, model nákladov na udržanie zásob, obrátka zásob :)

Riadenie stavu zásob má za cieľ udržovať takú úroveň zásob, aby bola dosiahnutá vysoká úroveň zákazníckeho servisu pri súčasnom dosiahnutí prijateľných nákladov na udržovanie zásob, ktoré zahrňujú kapitál viazaný v zásobách, variabilné skladovacie náklady a náklady na obstarávanie tovaru.

Zásoby pre podnik predstavujú významnú zložku z hľadiska výrobného procesu, ale i značný majetok a viazanie prevádzkového kapitálu. Meradlom riadenia zásob je ich dopad na rentabilitu podniku. Nadmerné množstvo zásob môže znamenať znižovanie rentability v dvoch smeroch:

• čistý zisk sa znižuje:
  • o hotovostné náklady spojené s udržiavaním zásob, napríklad poistenie,
  • o daňové odvody,
  • skladovaním,
  • morálnym zastaraním,
  • poškodením,

• celkový majetok sa zvyšuje o:
  • čiastku viazanú v zásobách, čo znižuje obrátku majetku, nakoľko podnik nemôže investovať túto čiastku do iného produktívnejšieho majetku.

V oboch prípadoch dochádza k zníženiu výnosnosti čistého majetku.

Zvyšovať rentabilitu (ziskovosť) prostredníctvom zásob znamená uplatňovať také riadiace procesy, ktoré budú znižovať náklady a zvyšovať odbyt resp. predaj výrobnej produkcie. Efektívne vedené riadiace procesy zároveň zlepšia cash-flow podniku i návratnosť investícií.

Podnik v rámci svojho programu a orientácie na trh potrebuje mať a udržiavať určitú veľkosť zásob. Zásoby pre podnik sú zdrojom, ktorý napomáha:

• realizovať technologický proces výroby bez prerušení,
• tlmiť výkyvy v zásobovacom procese,
• vyrovnáva dopyt a ponuku v dodávateľsko-odberateľských možnostiach,
• dosahovať úspory založených z rozsahu výroby.

Zásoby je možné klasifikovať podľa účelu, pre ktoré sú udržiavané:

• bežné (cyklické) zásoby – vznikajú na základe doplňovania predaných alebo vo výrobe spotrebovaných zásob. Odpovedajú množstvám, ktoré sú potrebné pre pokrytie dopytu,
• zásoby na ceste – sú položky, ktoré sa nachádzajú na ceste z jednej lokality do druhej. Je možné považovať ich za súčasť bežných zásob, aj keď nie sú dostupné z hľadiska predaja alebo dodávky, kým nedorazia na miesto určenia,
• poistné (vyrovnávacie) zásoby – sa v podniku udržujú nad rámec bežných zásob z dôvodov neistoty v dopyte, alebo v celkovej dobe doplnenia zásob.

Priemerná zásoba určitej skladovej položky, u ktorej existuje premenlivosť dopytu alebo celkovej doby doplnenia zásob = polovici objednaného množstva + poistná zásoba.

• špekulatívne zásoby – sú udržiavané z iného dôvodu než pre uspokojovanie bežného dopytu. Príkladom je nákup materiálu vo väčšom objeme ako je z hľadiska výroby nutné pre získanie množstevných zliav, vzhľadom k predpokladanému rastu cien, či prípadného nedostatku tohto tovaru.

Bez ohľadu na dôvod držania zásob, by sa náklady na udržiavanie zásob mali porovnávať s realizovanými úsporami, alebo s nákladmi, ktorými sa vďaka držaniu zásob predišlo. Náklady na udržiavanie zásob sú len tie náklady, ktoré súvisia s výškou zásob na sklade. Tieto náklady možno vyjadriť v modeli jednotlivých nákladov na udržiavanie zásob.

• Náklady kapitálu:
  • investície do zásob,
• Náklady na služby:
  • poistenie,
  • dane,
• Náklady na skladovacie priestory:
  • sklady v rámci výrobného závodu,
  • verejné sklady,
  • nájomné sklady,
  • sklady vlastnené podnikom,
• Náklady rizika znehodnotenia zásob:
  • morálne opotrebovanie (zastaranie),
  • poistenie,
  • krádeže, straty,
  • premiestňovanie zásob.

Model nákladov na udržanie zásob

Dôležitým meradlom v oblasti riadenia zásob, je obrátka zásob. Ak má podnik vysoké zásoby a dochádza k zvyšovaniu obratu zásob vtedy dochádza i k zvýšeniu rentability. Tento vzťah treba brať ako dočasný a nevyhnutne spájať ho s ďalšími systémovými zmenami, ktoré naplnia kvalitu a úroveň zákazníckeho servisu.

Obrátku zásob možno hodnotiť po jednotlivých položkách i celého skladu. Je vyjadrením pomeru: ročný objem predaja v nákupných cenách/priemerná hodnota zásob.

Hodnotenie obratu zásob vyjadrenú číselnou veličinou je vhodné spájať s nákladmi na udržanie zásob. Informácie o obrátke zásob sú dôležité na určenie postupu pre znižovanie hladiny zásob. Jedná sa o určenie postupu ako optimalizovať zásoby.

Najvhodnejšími metódami pre znižovanie zásob sa osvedčujú:

• viacstupňové plánovanie zásob,
• analýza dodacích dôb,
• vylúčenie položiek, ktoré majú nízku obrátku, alebo sú zastaralé,
• analýza veľkosti balenia, minimálnych dodacích množstiev a systému zliav,
• rozšírenie pohľadu o celom dodávkovom reťazci,
• reorganizácia metód používaných pri riadení zásob (poistných zásob, prognostických východísk...).

Zníženie zásob má pozitívny dopad na rentabilitu podniku, návratnosť investícií i zisk. Výnosnosť majetku sa tiež zvýši, nakoľko podnik je schopný dosiahnuť výnosu s menším objemom majetku. Zároveň sa zvýši obrat zásob, pretože priemerné zásoby budú pri rovnakom objeme predaja nižšie. Ak by podnik dosiahnuté úspory investoval do výroby, marketingu a vývoja, výnosy by boli znovu vyššie.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Riadenie stavu zásob, hladinový systém, minimálna a maximálna zásoba :)
• Riadenie výrobných zásob :) →