Nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca, ktoré zároveň ovplyvňuje jeho správanie.
Pojem učenie má vo všeobecnosti i vo vedeckom jazyku mnoho významov.
V bežnom poňatí sa chápe ako zapamätávanie si cenných informácií, štúdium z kníh a osvojovanie si poznatkov spravidla v škole.
Učenie je psychický proces, ktorý sa:
- v jednote telesných a duševných predpokladov stáva rozhodujúcim faktorom v adaptácii človeka na jeho prítomné a spoločenské prostredie,
- v rozvoji jeho osobnosti a jeho stálom zdokonaľovaní stáva faktorom zvládania podmienok jeho individuálnej a spoločenskej existencie.
Je to získavanie skúseností a utváranie jedinca v priebehu jeho života.
Učenie je základný normatívny a regulačný proces, ktorý podmieňuje vznik a ďalšiu funkciu rozmanitých prejavov a činností človeka.
V širšom chápaní sa učením rozumie akékoľvek nadobúdanie individuálnej skúsenosti v priebehu života, ktoré mení správanie sa jednotlivca.
Učenie býva spájané so školskými podmienkami a to v tomto zmysle sa pokladá za zámerne navodzovanú činnosť, s cieľom systematicky získavať nielen vedomosti, zručnosti, návyky, ale tiež formy správania a osobných vlastností.
Je to dynamický mnohostranný proces, ktorý spočíva v neustálom dialógu medzi subjektom, žiakom, ktorý sa učí, a predmetom, ktorého obsah si má osvojiť.
Na učenie žiaka vplývajú predchádzajúce vedomosti, kultúra, záujmy, učebný štýl, pamäť krátkodobá, dlhodobá, zvedavosť, komunikačné schopnosti, sociálne interakcie, tvorivá činnosť.
V procese výchovno-vzdelávacej práce sa najčastejšie využívajú a uplatňujú tieto druhy učenia:
- Podmieňované učenie – vychádza z mechanizmu vytvárania podmienených reflexov, asociácií, ktoré sa vytvárajú vtedy, ak sa podmienený podnet spája s posilňovaním v určitom časovom rozmedzí. Výsledkom sú spevnené dočasné spoje.
- Senzomotorické učenie - prezentuje osvojovanie si pohybových operácií, rozličné manuálne zručnosti a návyky rozmanitých druhov spoločenskej činnosti,
- Verbálne učenie – osvojovanie slovných odpovedí určitého systému, spája sa s pamäťovým učením.
- Pojmové učenie - súvisí s verbálnym, však v poslednom období sa začína od neho odlišovať, pretože tu nejde len o vytváranie mechanických asociácií, ale aj logických operácií, a tiež zovšeobecnenia. V pedagogickej práci má mimoriadny význam, pretože napomáha pri rozvoji abstraktného myslenia.
- Učenie riešením problému – uskutočňuje sa vtedy, ak poznatkový rámec jednotlivca nestačí a nie je možné priamo logicky objasniť, resp. vyriešiť určitý problém či situáciu. Tým, že vyjadruje zvýšenú aktivitu subjektu, pozitívne ovplyvňuje efektívnosť procesu zámerného pôsobenia.
- Sociálne učenie – osvojovanie si komplexných foriem a noriem správania, ktoré sa prejavuje v určitej sociálnej situácii. Jeho produktom sú sociálne roly, ale tiež postoje, hodnoty, ideály, názory, životný štýl, etické normy a podobne. Medzi základné normy sociálneho učenia patria sociálne posilňovanie, imitácia (napodobňovanie) a identifikácia.
- Situačné učenie – spontánne, neorganizované, nesystematické učenie, pričom je zamerané na získavanie poznatkov vlastným úsilím. Je priame, nie sprostredkované, dieťa je aktérom prirodzenej situácie. Má intersubjektívny význam, získané vedomosti majú praktický charakter, interpretácia je hlbším osvojením javu než vedomosť.
- Zámerné, vedomé učenie – uskutočňuje sa vtedy, ak jedinec dosiahne úroveň samostatne plánovať, regulovať a hodnotiť svoje vlastné učebné procesy a stavy na základe svojej slobodnej voľby a presvedčenia. Prejavuje sa v samostatnosti a iniciatívnosti.
- Inštitucionalizované edukačné učenie – uskutočňuje v školských zariadeniach ako organizovaná forma výučby, ktorá sa riadi viac či menej daným obsahom a programom. V týchto formách sú edukanti profesionálne vedení edukátormi.
- Neinštitucionalizované edukačné učenie – uskutočňuje sa formami súkromného domáceho doučovania žiakov, individuálneho štúdia, súkromnej prípravy, formami kurzov, školení a iných vzdelávacích alebo výcvikových aktivít.
Hodnotenie užitočnosti článku: