Tlačiť

Ako fašistický sa označoval režim pravicového diktátora Benita Mussoliniho, ktorý vládol v 20. rokoch v Taliansku. Neskôr fašizmus s cieľom údajného povznesenia národa zaviedol v Nemecku v drastickej forme Adolf Hitler.

Termín „fašistický“ vyvoláva predstavu čohosi netolerantného, fanatického a násilného. Talianski fašisti z roku 1919 boli však ešte idealistami, presvedčenými, že ich poslaním je zbaviť krajinu neporiadkov, ktoré podľa nich podkopávali jej veľkosť.

Slovo „fašizmus“ pochádza z latinského slova fasces (zväzky), čo boli symboly moci v starovekom Ríme. V Taliansku roku 1919 sa termín používal v súvislosti so zápasom Fasci di combattimento, bojových zväzov, usilujúcich sa o vytvorenie nového politického a spoločenského poriadku po chaose, ktorý nasledoval po Prvej svetovej vojne. Fašistické hnutie založil bývalý socialista Benito Mussolini.

Pokus o naplnenie sna

Ako vodca (Duce) vybudoval Mussolini v rokoch 1925-1943 štát jednej strany a zaviedol radikálne ústavné reformy. Sen o „fašizácii“ spoločnosti sa však ukázal nedosiahnuteľný. Potlačiť opozičné strany bolo relatívne ľahké, pokus prinútiť každého, aby uctieval štát a jeho vodcu, sa stretol iba s čiastočným úspechom. Aj požiadavka na vybudovanie výkonného hospodárstva a silných ozbrojených síl sa naplnila len sčasti. V 30. rokoch sa Mussolini zameral na zahraničnú expanziu. Z Etiópie urobil taliansku kolóniu a uzavrel spojenectvo s nemeckou Treťou ríšou. Táto Os s Adolfom Hitlerom bola pre jeho režim osudná: keď sa Druhá svetová vojna obrátila proti mocnostiam Osi, ukázali sa talianske vojenské sily ako nepostačujúce. V apríli 1945 zastrelili Mussoliniho partizáni.

Termín „fašistický“ sa dával do súvislosti aj s ďalšími pravicovými nacionalistickými hnutiami. Medzi tými, ktoré sa dostali k moci, bol najzhubnejší nemecký nacizmus, ktorý sa usiloval o zničenie komunizmu, socializmu a zavedenie „nového poriadku“ založeného na silnom národnom spoločenstve. Hitlerove ciele zahŕňali zmenu ponižujúceho mierového usporiadania, ktoré Nemecku vnútili po Prvej svetovej vojne, začlenenie etnických Nemcov do nových štátnych hraníc, vybudovanie „koloniálnej ríše“ v Poľsku a západnom Rusku a vytvorenie Nemecka, v ktorom by žilo iba kultúrne a biologicky „čisté“ obyvateľstvo.

Nacistická „obnova“ Nemecka zahŕňala aj bol proti „vnútorným nepriateľom“, medzi ktorých patrili židia, Rómovia, komunisti, homosexuáli, handicapovaní a všetci, ktorí mali odvahu na odpor. Roku 1939 viedla nemecká zahraničná politika k vojne proti vonkajším nepriateľom. Aby mohla bojovať na týchto dvoch frontoch, využívala Tretia ríša bezohľadne vojenské sily, sociálne inžinierstvo, štátny teror, perzekúciu a vraždenie, čo bolo príčinou utrpenia nepredstaviteľných rozmerov. Vraždenie zastavilo až víťazstvo Spojencov roku 1945.

Hodnotenie užitočnosti článku:


    EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Treti pilier Fotograf_krojov On-line kurzy Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2021 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady