Hlboko v dejinách ľudskej spoločnosti - ležia počiatky matematiky. Prvé matematické pojmy vznikli pravdepodobne vtedy, keď pračlovek vedel seba, svojím sebauvedomením, vyčleniť z okolitého prostredia. Tak sa formovali pojmy, ktoré dnes nazývame prvok a množina.
V priebehu ďalšieho vývoja - boli utvorené operácie priraďovania a porovnávania množstiev. Ruky potom, ako najbližšie počítacie pomôcky, priviedli človeka k
desiatkovej sústave.
Etapa počiatkov matematiky/Matematika utvárania nových abstraktných pojmov[1],
od doby predhistorickej do 6. storočia p.n.l.
- vznikli a rozvíjali sa matematiky egyptského a mezopotámskeho staroveku, stará čínska a indická matematika,
- v danom období sa poznatky zhromažďovali, ale neštudovali sa ich súvislosti.
Etapa elementárnej matematiky/matematika stálych veličín,
od 6. storočia p.n.l. do 16. storočia p.n.l.
- centrom elementárnej matematiky bolo staroveké Grécko,
-
Pytagoras (582-500 p.n.l.) objavil implikáciu, Aristoteles založil logiku,
Euklides (žil asi v 3. storočí p.n.l.) zaviedol axiomatickú metódu a deduktívnu výstavbu,
Archimedes (287-212 p.n.l.) prišiel s prvými infinitezimálnymi úvahami,
- došlo k usporiadaniu a systematizácii dovtedy známych poznatkov,
- matematika sa stala vedou o stálych veličinách a geometrických útvaroch.
|
Súťaž v počítaní v roku 1503
|
Etapa vyššej matematiky/Matematika premenných veličín,
od 17. storočia do začiatku 19. storočia
- v základoch bol pripravený aparát schopný spracovať premenené veličiny, funkčné závislosti, niektoré javy a procesy. Do matematiky vstúpil pohyb.
Etapa súčasnej matematiky/Matematika zovšeobecnených veličín,
od druhej polovice 19. storočia až po súčasnosť
- vznikli nové matematické disciplíny pre potreby inžinierskych a spoločenských vied,
-
-Bertrand Arthur William Russel (1872-1970) a Alfred North Whitehead (1861-1947) rozvinuli formálnu logiku, David Hilbert (1862-1943) a jeho nasledovníci dosiahli hlboké výsledky v základoch matematiky,
--vedecko-technická revolúcia začala ovplyvňovať cesty a perspektívy modernej matematiky.
[1] V článku bolo použité členenie historikov, ktorí dnes členia matematiku na štyri obdobia výrazne oddelené kvantitatívno-kvalitnými skokmi.
Zdroje
Použitá, doporučená a citovaná literatúra
·-Aj geometria naučila človeka myslieť, Milan Hejný, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1990.
·-Matematická terminológia, Václav Medek, Juraj Bosák, Viliam Chvál, Milan Krišťák, Anton Legéň, Božena Macková, Ján Pidany, Karol Rečičár, Víťazoslav Repáš, Beloslav Riečan, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1977.
·-Metódy riešenia matematických úloh, Tomáš Hecht, Zita Sklenáriková, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1992.
·-Príručka elementárnej matematiky a fyziky, Jozef Eliaš, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava 1964.
·-Teória vyučovania matematiky 1, doc. PhDr. Ondrej Gábor, CSc., doc. PhDr. RNDr. Oleg Kopanev, CSc, doc. PhDr. Karol Križalkovič, CSc, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1989.
·-Teória vyučovania matematiky 2, Milan Hejný, Mária Benešová, Helena Bereková, Peter Bero, Ľudovít Hrdina, Vladimír Repáš, Juraj Vantuch, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1990.
Vývoj písania číslic
Hodnotenie užitočnosti článku: