Kognitívne (myšlienkové) mapy (Mind Maps, iMAPY) :)

Grafický nástroj zobrazenia štruktúry rozhodovacieho problému, podporujúci identifikáciu jeho základných prvkov a zobrazenie ich vzájomných väzieb. Sú nástrojom jednotlivca, z čoho vyplýva aj ich individuálnosť – zobrazenie štruktúry a súvislostí tak, ako ich subjekt vníma, ako ich „vidí“ vo svojej mysli. Touto individuálnosťou sa „mapa“ stáva pre pozorovateľa názornou v ním uvedomovaných a vnímaných súvislostiach.

Z uvedeného je zrejmé, že vizuálne znázornenie problému môže byť veľmi užitočné. Použitie kognitívnych máp môže významne prehĺbiť individuálne pochopenie problému, ujasnenie si súvislostí, skvalitniť jeho formuláciu a tým aj celý proces riešenia problému. Pri manažérskom rozhodovaní je významné aj poznanie a zobrazenie vzájomných kauzálnych súvislosti jednotlivých zložiek problému.

Postupnosť tvorby kognitívnych máp

Pri tvorení kognitívnych máp je vhodné zachovať určitú postupnosť krokov:

1..V prvom rade je potrebné identifikovať všetky prvky, ktoré s problémovou situáciou súvisia a rozhodovateľ ich v kontexte považuje za významné, dôležité. Mohli by sme to nazvať aj ako brainstorming prvkov situácie, v ktorom sa nekategorizuje, nehodnotí.

2..Vytvorenie skupín prvkov, kategorizácia.

3..Dekódovanie prvkov a zobrazenie ich kauzálnych súvislostí. Na to sa používajú orientované spojnice, kde šípka naznačuje sme súvislosti, znamienka plus alebo mínus vyjadrujú priamosť (+) alebo nepriamosť (-) súvislostí.

Možnosti použitia kognitívnych máp

V uvedenom modeli postupu ide o tvorbu kognitívnej mapy pre potreby aj iných účastníkov procesu rozhodovania. Tu je vhodné dodržiavať všeobecne prijaté pravidlá zobrazovania prvkov a súvislostí.

Kognitívne mapy je však možné používať už pri tvorbe zoznamu (identifikácii) všetkých prvkov situácie (napr. SWOT analýzy) – v tomto prípade priame zobrazovanie súvislostí môže pomôcť ich tvorbe a ujasneniu. V tomto prípade ide o naozaj priame zobrazovanie prvkov, ako ich chápe a vníma konkrétny tvorca, rozhodovateľ.

Kognitívne mapy sa môžu používať aj pri zapisovaní si dôležitých informácií (prednáška, oboznamovanie sa s novým problémom), ktoré rozhodovateľovi poskytuje niekto iný. Zapisovanie pomocou kognitívnych máp umožňuje štruktúrovať si prijímané informácie vlastným systémom, v súvislostiach. To potom umožňuje jednoduchšie ich znova reprodukovať (pokiaľ nejde aj o doslovnosť formy, nie len obsahu).

V prípade nadmernej zložitosti zobrazenia vzťahov je možné robiť aj čiastkové mapy, ktoré podrobnejšie rozoberajú jednotlivé oblasti.

iMAPY v biznise

Školská iMAPA

Dobré, použiteľné stránky:
· Umenie kreativity,
· MM – efektívny nástroj, ktorý vás prekvapí a očarí,
· Myšlienková mapa,
· iMAPY v biznise,
· Ako využiť iMAPY pre lepšie a rýchlejšie učenie.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Kognitívna (myšlienková) mapa jednoducho :)
• Komplexné riadenie kvality (TQM, Total Quality Management) :) →