Kognitívne (myšlienkové) mapy (Mind Maps, iMAPY) :)

Tlačiť

Grafický nástroj zobrazenia štruktúry rozhodovacieho problému, podporujúci identifikáciu jeho základných prvkov a zobrazenie ich vzájomných väzieb. Sú nástrojom jednotlivca, z čoho vyplýva aj ich individuálnosť – zobrazenie štruktúry a súvislostí tak, ako ich subjekt vníma, ako ich „vidí“ vo svojej mysli. Touto individuálnosťou sa „mapa“ stáva pre pozorovateľa názornou v ním uvedomovaných a vnímaných súvislostiach.

Z uvedeného je zrejmé, že vizuálne znázornenie problému môže byť veľmi užitočné. Použitie kognitívnych máp môže významne prehĺbiť individuálne pochopenie problému, ujasnenie si súvislostí, skvalitniť jeho formuláciu a tým aj celý proces riešenia problému. Pri manažérskom rozhodovaní je významné aj poznanie a zobrazenie vzájomných kauzálnych súvislosti jednotlivých zložiek problému.

Postupnosť tvorby kognitívnych máp

Pri tvorení kognitívnych máp je vhodné zachovať určitú postupnosť krokov:

1..V prvom rade je potrebné identifikovať všetky prvky, ktoré s problémovou situáciou súvisia a rozhodovateľ ich v kontexte považuje za významné, dôležité. Mohli by sme to nazvať aj ako brainstorming prvkov situácie, v ktorom sa nekategorizuje, nehodnotí.

2..Vytvorenie skupín prvkov, kategorizácia.

3..Dekódovanie prvkov a zobrazenie ich kauzálnych súvislostí. Na to sa používajú orientované spojnice, kde šípka naznačuje sme súvislosti, znamienka plus alebo mínus vyjadrujú priamosť (+) alebo nepriamosť (-) súvislostí.

Možnosti použitia kognitívnych máp

V uvedenom modeli postupu ide o tvorbu kognitívnej mapy pre potreby aj iných účastníkov procesu rozhodovania. Tu je vhodné dodržiavať všeobecne prijaté pravidlá zobrazovania prvkov a súvislostí.

Kognitívne mapy je však možné používať už pri tvorbe zoznamu (identifikácii) všetkých prvkov situácie (napr. SWOT analýzy) – v tomto prípade priame zobrazovanie súvislostí môže pomôcť ich tvorbe a ujasneniu. V tomto prípade ide o naozaj priame zobrazovanie prvkov, ako ich chápe a vníma konkrétny tvorca, rozhodovateľ.

Kognitívne mapy sa môžu používať aj pri zapisovaní si dôležitých informácií (prednáška, oboznamovanie sa s novým problémom), ktoré rozhodovateľovi poskytuje niekto iný. Zapisovanie pomocou kognitívnych máp umožňuje štruktúrovať si prijímané informácie vlastným systémom, v súvislostiach. To potom umožňuje jednoduchšie ich znova reprodukovať (pokiaľ nejde aj o doslovnosť formy, nie len obsahu).

V prípade nadmernej zložitosti zobrazenia vzťahov je možné robiť aj čiastkové mapy, ktoré podrobnejšie rozoberajú jednotlivé oblasti.

 

iMAPY v biznise

 

Školská iMAPA

 

Dobré, použiteľné stránky:
· Umenie kreativity,
· MM – efektívny nástroj, ktorý vás prekvapí a očarí,
· Myšlienková mapa,
· iMAPY v biznise,
· Ako využiť iMAPY pre lepšie a rýchlejšie učenie.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Treti pilier Fotograf_krojov On-line kurzy Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta Dejiny Slovenska

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2021 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady