_História Slovenska (Dejiny Slovenska) - 12.časť – Boj o udržanie demokracie 1945-1948 :)

Autor: Doplnené 18. 10. 2025

Vytvorené: 03. 08. 2019 Tlačiť

Roku 1945

- 5. 4. - na slávnostnom zasadnutí Slovenskej národnej rady (SNR) v Košiciach bol vyhlásený Program prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, kde sa na vojenskom poli stala vzorom Červená armáda a najtesnejším spojencom Sovietsky zväz (ZSSR). Zrušil maďarské a nemecké školy, poštátnil všetky katolícke a konfesionálne školy. Rozpustil a zakázal všetky politické strany, ktoré pôsobili na Slovensku do roku 1938. Okrem komunistickej a sociálnodemokratickej strany,

- 27. 4. - prezident Slovenskej republiky (Slovenského štátu) Jozef Tiso (1887-1947) vyhlásil: „Štát slovenský jestvuje, lebo žije a pôsobí jeho prezident, vláda a ostatné orgány správy, majúc v rukách zákonmi Slovenskej republiky stanovenú moc. Tí, čo sa za vládcov predstavujú, sú iba uchvatiteľmi moci, boľševickou armádou nastolení.“,

Dr. Jozef Tiso

- apríl - Slovenská liga v Amerike predložila Kongresu spojených štátov a Organizácii svetovej bezpečnosti dokument, v ktorom žiadala, „aby slovenskému národu bolo dovolené rozhodnúť o svojom osude slobodnými voľbami pod dozorom výboru Spojených národov“,

- 3. 5. - Sovietska armáda 4. a 2. ukrajinského frontu rozdrvila posledné nemecké vojenské jednotky na území Slovenska v Bielych Karpatoch a v Javorníkoch. Tým sa skončila Druhá svetová vojna na Slovensku. Spolu s ruskou armádou vtiahli na Slovensko aj osobitné jednotky NKVD, ktoré robili očisťovacie akcie proti známym nekomunistickým verejným činiteľom. Nevinné osoby bez akéhokoľvek súdneho pokračovania väznili a potom veľkú časť odvliekli do Ruska. Tieto spôsoby si rýchlo osvojili aj slovenskí „učni“, ktorí zriaďovali takzvané „zaisťovacie tábory“ a „pracovné útvary“, do ktorých hnali svojich politických protivníkov,

- 6. 5. - do Bratislavy prišla československá vláda Národného frontu. Bol to začiatok „ľudovej demokracie“ na Slovensku,


Dr. Eduard Beneš 6. mája v Bratislave	Fotografia tábora pre Nemcov[1] v bratislavskej Petržalke v roku 1945

- 15. 5. - SNR na svojom prvom zasadnutí v Bratislave vyhlásila svoju podporu vzniku Československa (ČSR), ktorá „sa bude bezvýhradne opierať politicky, hospodársky, vojensky a kultúrne o víťaznú baštu Slovanstva Sovietsky zväz“. Na tom istom zasadnutí schválila nariadenie o potrestaní fašistických zločincov, okupantov a kolaborantov, o zriadení ľudového súdnictva a o poštátnení všetkého školstva. Partizáni v obci Divina zavraždili 10 občanov, ktorí sa bránili proti partizánskym lúpežiam,

- 19. 5. - Dr. Eduard Beneš (1884-1948) vydal Dekrét prezidenta o neplatnosti niektorých majetkových a právnych úkonov z obdobia neslobody a o národnej správe majetkových hodnôt Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a niektorých organizácií a ústavov (všetky Benešove dekréty),

- 23. 5. - bola krvavo potlačená demonštrácia proti uchváteniu moci komunistickou totalitou,

- 25. 5. - SNR rozpustila všetky katolícke organizácie a spolky,

- 7. 6. - bola založená jednotná odborová organizácia Ústredná rada odborov,

- 19. 6. - Beneš vydal Prezidentský dekrét o trestaní nacistických zločincov, zradcov a ich spolupáchateľov a o mimoriadnych ľudových súdoch,

- 21. 6. - Beneš vydal Prezidentský dekrét o konfiškácii a zrýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa,


Čas z 23. júna 1945	Dr. Beneš

- 7.-8. 7. - v Turčianskom Sv. Martine sa konal prvý zjazd Demokratickej strany (DS). Za jej predsedu bol zvolený Jozef Lettrich (1905-1969),


Jozef Lettrich	Postupimská konferencia

- 17. 7.-2. 8. - v Postupime (Potsdame) sa konala konferencia víťazných mocností (Anglicko, USA a ZSSR), na ktorej schválili vysídľovanie občanov nemeckej národnosti z Československa, Maďarska a Poľska,

- 11.-12. 8. - v Žiline sa konala konferencia Komunistickej strany Slovenska (KSS). Vyžadovala urýchlené znárodnenie kľúčového priemyslu. Za predsedu ÚV (ústredného výboru) KSS bol zvolený Viliam Široký (1902-1971),

- 24. 8. - vydal Beneš Ústavný dekrét prezidenta o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti,

- 28. 8. - v Banskej Bystrici sa konali voľby do SNR. Za predsedu SNR bol zvolený Karol Šmidke (1897-1952),

Oslavy prvého výročia SNP v Banskej Bystrici 29. augusta 1945. Na archívnej
snímke symbolický akt kladenia kameňa na pomník hrdinov, druhý sprava
prezident Eduard Beneš, Karol Šmidke, Gustáv Husák a Jozef Lettrich

- 21. 9. - anglický časopis priniesol správu, že niekoľko profesorov teológie v Bratislave bolo uväznených a šiesti kňazi boli za záhadných okolností zavraždení vo väzeniach SNR,

- 4. 10. - anglický časopis oznamoval, že na Slovensku je vo väzeniach 120 katolíckych kňazov a že vyše 10 000 slovenských katolíkov odvliekli do ZSSR,

- 19. 10. - vydal Beneš Prezidentský dekrét o obnovení československej meny,

- 24. 10. - vydal Beneš Prezidentský dekrét o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov, Prezidentský dekrét o znárodnení niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu, Prezidentský dekrét o znárodnení akciových bánk a Prezidentský dekrét o znárodnení súkromných poisťovní.

Roku 1946

- 20. 1. - v zmysle rozhodnutia predsedníctva ÚV KSČ (Komunistickej strany Československa) v Prahe zo dňa 29. novembra 1945 na Slovensku založili „Stranu práce“,

- 27. 2. - Československá a maďarská vláda uzavreli dohodu o výmene obyvateľstva,

- 6. 3. - Národný front (NF) odmietol zaregistrovať Kresťansko-republikánsku stranu,

- 1. 4. - z Demokratickej strany vystúpil Vavro Šrobár a podľa rozhodnutia UV KSČ založil „Stranu slobody“,

- 26. 5. - sa uskutočnili prvé povojnové slobodné voľby, na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, získala 62 % Komunistická strana, Strana práce a Strana slobody získali spolu 37 % všetkých hlasov,

- 19. 6. - za prezidenta republiky bol zvolený Dr. Beneš,

- 28. 8. - bývalý predseda vlády Dr. Vojtech Tuka (1880-1946) bol popravený obesením napriek tomu, že bol neschopný akéhokoľvek pohybu a museli ho na vozíku priviesť pod šibenicu a priamo z vozíka obesiť,


Dr. Jozef Tuka	Alexander Mach	Ferdinand Ďurčanský

- 1. 11. - odišiel do Nemecka posledný transport Nemcov vypovedaných z Československa,

- 2. 12. - začal proces proti Dr. Jozefovi Tisovi (1946), Alexandrovi Machovi (1902-1980) a Ferdinandovi Ďurčanskému (1906-1974),


Tiso a Hitler	Obžalovaní Jozef Tiso a Alexander Mach	Mach a veliteľ SA Viktor Lutze

- v tomto roku bolo na Slovensku obžalovaných 100 276 osôb, predvedených 7 226 a uväznených 6 398 občanov. V koncentračných táboroch sa nachádzalo 3 224 osôb.

Roku 1947

- 19. 3. - na sviatok sv. Jozefa v Piešťanoch asi 1 500 osôb, medzi nimi aj príslušníci armády, demonštrovalo za prepustenie Dr. Jozefa Tisa,


Dr. Jozef Tiso pred súdom

- 18. 4. - bol odsúdený a popravený Jozef Tiso, prezident Slovenského štátu,

- 9.-12. 7. - československý minister zahraničia na pokyn československej vlády prerušil rokovania vo veci hospodárskej obnovy Európy s George Catlett Marshallom (1880-1959). Toto sa udialo na pokyn Moskvy, čo Jan Masaryk (1886-1948) komentoval slovami: „Do Moskvy som šiel ako minister zahraničia suverénneho štátu, vrátil som sa odtiaľ ako Stalinov lokaj.“,

- 2. 9. - NF Čechov a Slovákov skúmal „dôkazový materiál“ proti Demokratickej strane a pripravol „opatrenia z hľadiska štátnej bezpečnosti“,

- 16. 9. - povereníctvo vnútra oznámilo, že v Žiline bolo odhalené veľké sprisahanie proti republike.


Presídľovanie Maďarov v roku 1947

Roku 1948

- 17. 1. - československá vláda vydala nariadenie o „zlúčení bánk“. V Čechách ponechala tri banky, na Slovensku dve,

- 24.-25. 1. - v Bratislave sa konal II. zjazd DS. Ústupnosť vedenia DS voči komunistom odcudzila strane mnohých katolíkov, čo znamenalo celkové oslabenie jej politického vplyvu,

- 17. 2. - na zasadnutí pražskej vlády ministri Národno-socialistickej strany predložili návrh, aby sa rokovalo o personálnych otázkach Zboru národnej bezpečnosti,

- 18. 2. - na aktíve funkcionárov KSČ v Bratislave vedenie KSČ mobilizovalo do pohotovosti slovenských komunistov, aby organizovali masové schôdzky pracujúcich v rámci Revolučného odborového hnutia (ROH), podnikových rád a iných komunistami kontrolovaných organizácií, na ktorých mali vyhlasovať svoju dôveru a podporu vedeniu KSČ pri riešení politickej krízy,

- 19. 2. - do Prahy nečakane priletel Stalinov dôverník Valerijan Zorin (1902-1986) vo funkcii sovietskeho veľvyslanca v Prahe. Gottwaldovi navrhol, aby požiadal o vojenskú pomoc ZSSR, ktorú mu Stalin ochotne poskytne. Gottwald to neurobil, lebo bol presvedčený, že strana drží situáciu pevne v rukách. Potom v lete na Kryme mu to Stalin (1879-1953) vyčítal a Gottwald musel sľúbiť, že zariadi zostrenie kurzu proti triednym nepriateľom. Zorin potom riadil a kontroloval celý ďalší postup uchvátenia moci komunistami,


Valerijan Zorin	Klement Gottwald	Gustáv Husák	Antonín Zápotocký	Václav Nosek

- 20. 2. - na mimoriadnom zasadnutí československej vlády na protest proti prepusteniu ôsmich nekomunistických dôstojníkov Zboru národnej bezpečnosti odmietli svoju účasť ministri Národno-socialistickej strany, Lidovej strany a Slovenskej Demokratickej strany. Ministri Národno-socialistickej strany podali demisiu, neskôr podali demisiu i ministri Demokratickej strany a Lidovej strany. ÚV KSČ vyhlásil, že odstúpení ministri a ich strany utvorili reakciu o rozvrátenie demokratického zriadenia štátu, čím sa vylúčili z Národného frontu. KSČ považuje vládu Klementa Gottwalda (1896-1953) za právoplatnú aj bez odstúpených ministrov. Komunisti mobilizovali všetky svoje organizácie, ktoré bombardovali Prahu rezolúciami za Gottwaldovu vládu,

- 21. 2. - už skoro ráno delegácie robotníkov obľahli kanceláriu prezidenta republiky a naliehali na „odsúdenie reakcie a posilnenie Gottwaldovej vlády“. Ten na Staromestskom námestí vyzval prezidenta, aby prezident vymenoval nových ministrov, ktorí majú dôveru Národného frontu. V Bratislave sa masové demonštrácie nekonali. Gustáv Husák (1913-1991) vylúčil zo Zboru povereníkov predstaviteľov Demokratickej strany,

Ľudové milície vo februári 1948

- 22. 2. - demokratické strany sa obrátili na prezidenta Beneša zo žiadosťou o vypísanie volieb,

- 24. 2. - prezident republiky sa pokúsil listom adresovaným ÚV KSČ dosiahnuť kompromisné riešenie vládnej krízy. To odmietlo rokovania s odstúpenými ministrami a požadovalo vymenovanie nových,

- 25. 2. - českí komunistickí predáci Klement Gottwald, Antonín Zápotocký (1884-1957) a Václav Nosek (1892-1955) predložili prezidentovi Dr. Benešovi návrh na menovanie novej vlády „na základě požadavku lidových mas“. O 16. hodine komunisti zorganizovali manifestáciu ako nátlak na prezidenta Beneša. O 17. hodine Klement Gottwald oznámil, že Beneš prijal demisiu demokratických ministrov a vymenoval vládu, ktorú navrhli komunisti,

- 27. 2. - ako jedno z prvých opatrení nového režimu komunisti zakázali vydávanie väčšiny katolíckych časopisov na Slovensku. Miestni funkcionári začali svojvoľne prenasledovať kňazov, prepadávať kláštory a iné cirkevné inštitúcie,

- 28. 2. - predseda vlády Klement Gottwald schválil Husákom zostavený nový Zbor povereníkov,

- apríl - začali sa politické procesy,

- 5. 4. - začala sa budovať Trať mládeže,

- 11. 4. - pri pokuse o prechod cez hranice bol zastrelený slovenský katolícky kňaz Jozef Rygeľ (1885-1948). Je to prvá známa obeť rozkazu, ktorý dostala pohraničná stráž, aby strieľala do občanov pokúšajúcich sa o útek cez hranice,

- 29. 4. - štátny súd vyniesol rozsudok nad vedúcimi Demokratickej strany,

- 9. 5. - bola prijatá nová ústava ČSR. Nová ústava už bola vo svojej podstate socialistická, určovala štátny monopol na výchovu a výučbu na všetkých stupňoch a určovala jej obsah „vedeckým svetonázorom“ marxizmu-leninizmu v súlade s ľudovodemokratickým štátnym zriadením,

- 15. 5. - štátny súd vyniesol rozsudok nad druhou skupinou obžalovaných z protištátneho sprisahania,

- 30. 5. - sa uskutočnili voľby s „jednotnou kandidátkou“ do Národného zhromaždenia,

- 14. 6. - Klement Gottwald bol zvolený za prezidenta ČSR,

- 14. 12. - vláda rozhodla „previesť“ 65 000 verejných zamestnancov do výroby. Išlo o prvú masovú diskrimináciu politicky nespoľahlivých občanov,

- sa uskutočnil pohreb Jana Masaryka (1886-1948) a zomrel Eduard Beneš.