Gramofón :)

Prístroj na snímanie zvuku, ktorý je zaznamenaný na gramofónovej platni.

Snímacím prvkom je ihla prenosky, ktorá sa pohybuje v drážke vylisovanej na povrchu platne. Vnútorný tvar drážky mechanicky rozochvieva ihlu a toto chvenie sa v prenoske mení na striedavý elektrický prúd. Ten sa potom zosilňuje a v reproduktore mení na zvuk.

Reklamy na gramofón, prvá z roku 1906

Gramofón inak:

Zariadenie vynájdené Emilom Berlinerom (1851-1929) v roku 1895 určené na záznam zvuku.

Funguje na princípe podobnom ako fonograf, t.j. tiež využíva ihlu, membránu aj lievik. Na rozdiel od Edisona, Berliener nepoužil valčeky, ale svoj vynález vybavil točnou, na ktorú sa pokladali disky s vrstvou vosku. Tak, ako sa doska otáčala, ihla do nej zaznamenávala vibrácie v tvare špirály. Veľkou výhodou dosiek bolo, že sa dali rozmnožovať lisovaním. To bolo oveľa efektívnejšie a jednoduchšie riešenie pre masovejšiu výrobu.

Gramofón z roku 1965	Jukebox[1]

Emile Berliner s gramofónom

[1] Jukeboxy boli najpopulárnejšie od štyridsiatych rokov do polovice 60. rokov 20. storočia. Do polovice 40. rokov minulého storočia až 75 percent hudobných záznamov vyrobených v Amerike šlo do jukeboxov.

Magnetofón; Fonograf; Šelak, Bakelyt, Vinyl (polyvinylchlorid, PVC)

x

Vývoj gramofónu,  Vývoj zaznamenávania a počúvania hudby

Zdroje
Prevzaté a upravené z: 
• https://blog.enigma-audio.sk/ako-vznika-zvuk-pri-prehravani-lp-platne/,
• https://www.ntm.cz/index.php?q=muzeum/sbirkova-oddeleni/elektrotechnika-informatika-akustika/fonograficke-zaznamy.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Fúrik (táčky) :)
• História magnetofónu (v rokoch) :) →