Autor: Michal Harpáň
Vytvorené: 24. 07. 2014 Tlačiť
Z tejto definície vyplývajú štyri základné funkcie rýmu:
Eufonická funkcia rýmu sa spomedzi všetkých ostatných najviac opiera o zvukovú zhodu koncov slov. Podľa Hrabáka existujú dva typy zvukových zhôd koncov slov. Asonancia je zvuková zhoda koncových samohlások bez prihliadania na spoluhlásky, napríklad malá – taká, a vlastný rým je zhoda samohlások a spoluhlások, začínajúca sa prízvučnou samohláskou, napríklad dala – vzala. Treba však pripomenúť, že požiadavka zhody prízvučných samohlások slov v rýmovej pozícii platí len v sylabotonickom verši, a nie aj vo verši sylabickom. Už na prvý pohľad vidno, že zvuková zhoda v rýme najčastejšie nie je úplná. Obyčajne je iba čiastočná. Pre tú časť slov, ktorá je v úplnej zvukovej zhode, Viliam Turčány navrhuje termín rýmovka. Prebral ho od českého teoretika z konca 19. storočia Josefa Durdíka. Rýmovka vlastne tvorí eufonickú zložku rýmu. Môže byť jednoslabičná a viacslabičná, čo v podstate závisí od metrickej organizácie verša. V sylabotonickom verši začiatok rýmovky sa vždy musí kryť s prízvukom. Rozdiely v kvantite slabík, potom opozície tvrdosť – mäkkosť, znelosť – neznelosť spoluhlások nevstupujú do rýmového systému. Rytmická funkcia rýmu sa prejavuje v zosilňovaní koncov veršov alebo polveršov. Stavebná funkcia spočíva v združovaní veršov do vyšších celkov, dvojverší, strof a strofických útvarov. Posledne sa veľký dôraz kladie na sémantickú funkciu rýmu. Totiž slová sa do rýmových pozícií nedostávajú náhodne, ale s cieľom, aby navzájom významovo súviseli. Z toho aspektu Viliam Turčány hovorí o rýme ako o vertikálnej metafore. Hovorí, že „rým v sebe obsahuje podstatné znaky básnického prímeru: podobnosť pozostávajúcu z čiastočnej zhody a čiastočnej odlišnosti“. Vysvetľuje to aj na príklade rýmu z Kraskovej básne Moje piesne, v ktorej rým, šeda – sedá „obsahuje základnú vlastnosť i činnosť hmly... a je v plnom súlade s druhom trópov v Kraskovej poézii, v ktorých podstaty prechádzajú do prívlastkov a vlastnosti sa substantivizujú“.
Uvedené funkcie rýmu v jednotlivých básňach sa nezjavujú v rovnakých proporciách a rovnako dokonalé. Sú rýmy z eufonickej a rytmickej stránky menej vydarené, ale to im neprekáža, aby boli významovo pôsobivé.
O rýme v slovenskej poézii platia podobné pravidlá ako aj o sylabotonickom verši. Základným pravidlom slovenského rýmu je, že sa do rýmových pozícií môžu dostať slová alebo slovné celky rovnakoslabičné, totiž párnoslabičné alebo nepárnoslabičné, čo podmieňuje krytie rýmovky s prízvučnou slabikou. Na základe tohto pravidla rýmy možno podeliť do dvoch základných skupín – na ženské a mužské.
Pre ženský rým v slovenskom sylabotonickom verši je príznačný metrický dôkaz na druhej slabike od konca verša, od ktorého sa začína záväzná dvojslabičná rýmovka. V rýmových pozíciách sú slová párnoslabičné (dvojslabičné, štvorslabičné a ich vzájomné kombinácie):
A znezrady aj breza dohorela. | x | A |
No, keď z nej víchor strhol zvyšky šiat, | b | |
začala sa mu v bezradnosti biela | A | |
nahotou tela v dlaniach mlčky smiať. | b | |
Pavol Horov: Breza |
Mužský rým má dva podtypy. Je to rým s jednoslabičnou rýmovkou, v ktorom sú nepárnoslabičné slová a z nich aspoň jedno je jednoslabičné, v rytmickom prúde prízvučné. V mužskom rýme totiž zdôraznená slabika nesmie byť na druhom mieste od konca verša. Pri takomto rýme sa prejavuje tendencia uzatvárať rýmovku spoluhláskou. Príklad mužského rýmu s jednoslabičnou rýmovkou máme v uvedenej básni Pavla Horova (šiat – smiať). Často sa rýmujú jednoslabičné slová s trojslabičnými slovami: napríklad sám – nebesám v Kraskovej básni Nox et solitudo.
Druhý podtyp mužského rýmu je rým s dvojslabičnou rýmovkou v trojslabičných slovách. Tu sa začiatok rýmovky nekryje s prízvučnou samohláskou a prevláda tendencia zakončenia rýmu samohláskou:
Čnie clivo smútok lesov v tvrdosť večera | x | a |
a v údolinu hmla už spadla. | b | |
Ó, tvoje oko niekam pozerá | a | |
a duša jak by denne kleslá plakala. | b | |
Ivan Krasko: Pieseň |
Dvojslabičná rýmovka je v rýmoch večera – pozerá aj spadala – plakala, hoci tu možno hovoriť aj o trojslabičnej, nie celkom presnej zvukovej zhode (adala – akala). Sú však aj rýmy s trojslabičnou rýmovkou: niektorí teoretici ich pomenovali daktylské (aj stredné alebo detské). Takýto rým je napríklad v Kraskovej básni Baníci:
jak ľahko doloval za podpis jediný, |
jak sa mu korili mestá a dediny... |
Rýmy možno triediť aj z mnohých iných aspektov.
Napríklad delia sa podľa umiestnenia v prúde veršov.
Pre ľudovú poéziu je príznačný združený alebo párny rým, ktorý spája dva susedné verše (aa bb cc):
Červené jabĺčko v oblôčku mám, | x | a |
koho ja milujem, tomu ho dám. | a | |
Teba ja, môj milý, teba milujem, | b | |
Tebe to jabĺčko z lásky darujem. | b |
Striedavý rým spája dva nepárne a dva nepárne verše v básni podľa schémy abab:
Unavení sme, ja a ty. | a | |
A všetko mýli. | B | |
Jak pod zvonom sme. Zakrytí | a | |
Tým, čo sme žili. | B | |
Milan Rúfus: Pod zvonom |
Obkročný rým sa spája prvý verš so štvrtým a druhým a tretím veršom podľa schémy abba:
Krehké sú ako vázy sklenené. | x | a |
rodia sa ako peny na mori, | b | |
čosi ich zase v nič celkom ponorí - | b | |
zmietajúc život v stálej premene. | a | |
Juraj Mučaji: Nálady |
Prerývaný rým spája iba párne verše, zatiaľ čo sa nepárne nerýmujú (abcb):
Fujaru ja lacnú mám | x | a |
Do nej srdca piesne dujem, | B | |
o dievčati ďalekom | c | |
fujarujem, fujarujem. | B | |
Janko Jesenský: Fujaru ja... |
Postupný rým spája prvý verš so štvrtým, druhý s piatym a tretí so šiestym podľa schémy abcabc:
Ó, víchre jarné, nárekami zhučte | x | A |
a hnevným hlukom straste temný kút, | b | |
až viny svoje pozná hrozné bremä... | C | |
Ó, víchre jarné, aspoň vy raz učte | A | |
môj krátkozraký rozospalý ľud, | b | |
kto v žltej prsti Hlbokého drieme. | C | |
Svetozár Hurban-Vajanský: Otcovi |
Existuje ďalej tyrádový rým, ktorý prebieha celou básňou (aaaa...), sporadický rým, ktorý sa zjavuje v nerýmovaných básňach obyčajne na konci básne atď.
Ďalšie druhy rýmov: rýmové echo, gramatický rým, koncový rým, vnútorný rým, Rým vo vývinových obdobiach poézie a v próze
x | Vybrané kapitoly z teórie poézie |
Príslovia, Porekadlá, Pranostiky, Frazeologizmus
· Simulácie z fyziky· O Slovensku po slovensky· Slovenské kroje· Kurz národopisu· Diela maliarov· Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel· Odborné obrázkové slovníky· Poradňa žiadaného učiteľa· Rýchlokurz Angličtiny. Rozprávky (v mp3)· PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)Seriály:· História sveta (1÷6)· História Slovenska (1÷5)· História módy (1÷5).
Členstvo na portáli
Poznámka pre autora
Copyright © 2013-2024 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady |