_História Slovenska (Dejiny Slovenska) - 06.časť – Roky meruôsme a slovenské národné obrodenie :)

Vytvorené: 03. 08. 2019 Tlačiť

Roku 1841 - Generálny konvent protestantských cirkví v Pešti vyhlásil, že v uhorských evanjelických cirkvách majú prevahu Maďari, preto úradnou rečou musí byť maďarčina. Zrušil študentské spolky a literárne ústavy zmenil na školy kazateľstva.

Roku 1843

- 11.-16. 7. - na fare v Hlbokom prerokovali Ľudovít Štúr (1815-1856), Michal Miloslav Hodža (1811-1870) a Jozef Miloslav Hurban (1817-1888) pravidlá kodifikácie novej spisovnej slovenčiny. V tejto fare, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie miesta slovenského národa, žil Jozef Miloslav Hurban (od roku 1843 až do svojej smrti) a je rodným domovom Svetozára Hurbana Vajanského (1847-1916),

Na fare v Hlbokom

- neskôr - uzákonenie spisovnej slovenčiny schválil aj bernolákovský katolícky básnik Ján Hollý (1785-1849), ktorého v tejto veci navštívili Štúr, Hodža a Hurban na jeho fare v Dobrej Vode.

Roku 1843 - Evanjelický konvent pozbavil Ľudovíta Štúra funkcie zástupcu profesora Jiřího Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej v Bratislave.

Roku 1844 - skupina študentov evanjelického lýcea v Bratislave odišla študovať do Levoče. V tejto súvislosti Janko Vlastimil Matúška napísal slová protestnej piesne Ponad Tatrou blýska, ktorú v roku 1918 pod zmeneným názvom Nad Tatrou sa blýska vyhlásili za časť československej hymny.

Roku 1844, 26. 8. - na evanjelickej fare Michala Miloslava Hodžu bol založený prvý celonárodný kultúrny spolok Slovákov Tatrín.

Roku 1844 - v druhom ročníku almanachu Nitra po prvý raz použili novú spisovnú slovenčinu. Ján Kollár a Jiří Palkovič ostro kritizovali Štúrovcov za tento čin.

Roku 1845 - Ľudovít Štúr začal vydávať Slovenské národné noviny. Vychádzali dvakrát týždenne a mali dvojtýždennú literárnu prílohu Orol Tatránsky.

Roku 1845, 9. 2. - Samuel Jurkovič na podnet Ľudovíta Šuleka založil v Sobotišti „Spolok gazdovský“, ktorý bol prvým svojpomocným peňažným úverovým družstvom na európskom kontinente.

Samuel Jurkovič

Roku 1846 - Ľudoví Štúr publikoval literárne dielo Nauka reči Slovenskej (Náuka reči slovenskej), ktorým položil základy spisovného jazyka po gramatickej stránke.

Nauka reči Slovenskej

Roku 1846 - slovenský čitateľský spolok vo Viedni, v ktorom sa združovali študenti Pázmana pod vedením Martina Čulena a Martina Hattalu, prejavili svoj súhlas so Štúrovou kodifikáciou spisovnej slovenčiny.

Martin Hattala

Roku 1846, marec - k Štúrovej reforme sa pridali aj katolícki seminaristi v Trnave, združení okolo Jána Palárika a Jozefa Viktorína.

Roku 1846, máj - vyšla štúdia Nárečia slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí, na ktorej Ľudovít Štúr pracoval od roku 1843, a ktorou zdôvodňoval svoju jazykovú reformu.

Ján Palárik

Roku 1846 - Ján Kollár, podporovaný Čechmi, vydal polemický zborník proti slovenčine Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.

Ján Kollár

Roku 1846 - Slovenskí katolícki seminaristi v Pešti združení v Slovenskom čitateľskom spolku sa pridali k štúrovej slovenčine.

Roku 1846, jeseň - Jozef Miloslav Hurban začal vydávať v Skalici Slovenskje pohľadi na vedi, umeňja a literatúru, v ktorých uplatňoval a bránil nový slovenský literárny jazyk.

Roku 1847, 10. 8. - na poslednom zasadnutí Tatrína, ktoré sa konalo v Čachticiach u katolíckeho farára Jozefa Urbanovského, došlo k dohode medzi bernolákovcami a štúrovcami o všeobecnom prijatí nového spisovného jazyka.

Roku 1847, 30. 10. - Ľudovít Štúr bol vyslaný mestom Zvolen za poslanca do uhorského snemu. Hneď po svojom zvolení predložil snemu petíciu Slovákov za zrušenie zákonov, ktoré násilne zavádzali maďarčinu nielen v úradoch, ale aj na školách a v kostoloch. Svoje reči predniesol na sneme 17. novembra a 21. decembra. Bránil záujmy slovenského národa proti legálnej maďarizácii. Vyhlásil, že najlepší liek proti revolúcii je sloboda.

Vystúpenie Štúra na uhorskom sneme

Roku 1848, 18. 3. - uhorský snem zrušil poddanstvo.

Roku 1848, 6. 4. - Ľudovít Štúr sa stretol s chorvátskym bánom Jelačičom a hovorili o možnosti vojenského konfliktu medzi Maďarmi a Slovanmi v monarchii.

Roku 1848, 30. 4. - Ľudovít Štúr navštívil Prahu. Zapôsobil na českú mládež natoľko, že táto verejne spálila zborník vydaný Jánom Kollárom Hlasové o potřebě jednoty společného jazyka.

Žiadosti národa slovenského

Roku 1848, 10. 5. - v Liptovskom Mikuláši boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa, najpokrokovejší slovenský politický program v 19. storočí. Maďarská vláda vyhlásila stanné právo a vydala zatykač na Štúra, Hodžu a Hurbana, ktorým sa však podarilo zachrániť útekom do Rakúska.


Zhromaždenie slovenského ľudu z jari 1848 od Petra Michala Bohúňa	Zatykač na Hurbana, Hodžu a Štúra

Roku 1848, 2. 6. - v Prahe sa konal Slovanský zjazd. Slovenskí predstavitelia sa na ňom zúčastnili pod vedením Štúra, Hodžu a Hurbana. Štúr kritizoval austroslavistické postoje českých liberálov a všetci slovenskí rečníci protestovali proti maďarizačnému nátlaku v Uhorsku. Slováci predložili spoločné žiadosti s Rusínmi a nakoniec sa dohodli s Chorvátmi o spoločnom postupe aj vo vojenských podujatiach na vydobytie svojich národnostných práv.

Roku 1848, 2. 7. - Jozef Miloslav Hurban na chorvátskom sabore v Záhrebe rečnil o útlaku Slovákov a žiadal bratský chorvátsky národ o pomoc. Snem ustanovil osobitný výbor s úlohou vypracovať návrh na spoločný postup Chorvátov, Srbov a Slovákov voči Maďarom. Ľudovít Štúr získal finančnú podporu pre slovenské národné hnutie od srbského kniežaťa Michala Obrenoviča.

Roku 1848, koniec augusta - slovenskí vodcovia začali organizovať dobrovoľníkov do povstaleckých vojenských zborov.

Roku 1848, začiatok septembra - rakúsky minister spravodlivosti Alexander Bach pri zostavovaní podmienok maďarsko-chorvátskeho vyrovnania prijal i národný program Slovákov. Maďarsko-chorvátske vyrovnanie sa však neuskutočnilo, preto bán Jelačič 7. septembra so svojím vojskom prekročil Drávu a tiahol smerom na Budapešť.

Roku 1848, 16. 9. - krátko po útoku bána Jelačiča proti Maďarom, sa vo Viedni vytvorila Slovenská národná rada, ktorú tvorili: Štúr, Hurban a Hodža, za tajomníkov menovali Bohuša Nosáka a Daniela Jaroslava Bôrika, zatiaľ čo pre vojenské vedenie pribrali moravských dôstojníkov Bedřicha Bloudeka a Františka Zacha.

Roku 1848, 17. 9. - Slovenská národná rada vydala rozkaz na nástup dobrovoľníckych zborov proti Maďarom.

Roku 1848, 18. 9. - slovenskí povstalci prekročili moravsko-slovenské hranice a obsadili Myjavu.

Roku 1848, 19. 9. - vyhlásili štúrovci na Myjave nezávislosť Slovákov od uhorskej moci. Začalo slovenské povstanie proti Maďarom. Maďarská vláda odpovedala terorom. Vodcov povstania vyhlásila za vlastizradcov a pozbavila ich uhorského štátneho občianstva. Rozpútala prenasledovanie všetkých národných pracovníkov na Slovensku a koncom októbra dala v Hlohovci popraviť dvoch slovenských študentov - povstalcov, Karola Holubyho a Vila Šuleka.

Roku 1848, 22. 9. - pri Brezovej sa po prvý raz stretli v boji slovenskí povstalci s maďarskými gardami, ktoré proti nim vyslala uhorská vláda.

Roku 1848, 24. 9. - bolo v Maďarsku porazené vojsko bána Jelačiča. Stiahol svoje jednotky do Chorvátska.

Roku 1848, 28. 9. - slovenskí povstalci sa stiahli za moravské hranice, kde boli odzbrojení.

Roku 1848, 17. 10. - Lajos Kossuth vydal zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu a vypísal odmenu 50 zlatých za ich hlavy.

Roku 1848, koniec októbra - bolo potlačené povstanie vo Viedni.

Roku 1848, 2. 12. - po demisii cisára Ferdinanda V. nastúpil na trón jeho sotva 18-ročný synovec František Jozef I.

Roku 1848, 3. 12. - slovenskí dobrovoľníci zložili prísahu vernosti cisárovi a slovenskému národu. Pod velením podplukovníka Frischeisena „zimná výprava“ prenikla cez Strenčiansku úžinu na Kysuce, odtiaľ do Turca a obsadzovala postupne široké pásmo stredného a východného Slovenska. Druhá skupina vnikla na juhozápadné Slovensko. Aj keď ich počet postupne prevýšil 2 000 mužov, široké masy obyvateľstva zaujali skôr vyčkávacie stanovisko.

Slovenskí dobrovoľníci vstupujú na povstalecké územie

Roku 1848, 9. 12. - slovenskí dobrovoľníci podstatne prispeli k porážke maďarských vojsk v Budatíne.

Roku 1849, 9. 1. - rakúsky minister vnútra a školstva predložil ministerskej rade vo Viedni plán na reorganizovanie ríše. Uhorsko malo byť rozdelené podľa národnostných celkov.

Roku 1849, 13. 1. - po obsadení Turčianskeho Sv. Martina Götzovým vojskom spolu so slovenskými dobrovoľníkmi sa konalo ľudové zhromaždenie, na ktorom ohnivo rečnil Hurban. Podobné zhromaždenia sa konali aj v iných mestách pri obecnom odovzdávaní obecnej správy do rúk Slovákom (Dolný Kubín, Banská Bystrica, Brezno, Zvolen).

Roku 1849, 4. 3. - rakúsky cisár František Jozef I. vydal okrojovanú ústavu, ktorá nastoľovala centralizmus, ale aj zásadu jazykovej a národnej rovnoprávnosti.

Roku 1849, 20. 3. - Slovenská delegácia predložila cisárovi Prosbopis, v ktorom sa nachádzala i žiadosť o oddelenie Slovenska od Uhorska.

Roku 1849, 13. 4. - Štúr, Hodža a Hurban podali vo Viedni ďalšiu žiadosť na zriadenie samostatného Slovenska v rámci monarchie. Nátlak maďarskej šľachty a váhavosť cisárových poradcov zapríčinili odkladanie konkrétnych krokov panovníka.

Roku 1849, 8. 5. - katolícky kňaz Jozef Kozáček, farár vo Zvolene, ktorý mal dobré vzťahy k viedenskému dvoru a v marci viedol slovenskú delegáciu k cisárovi, podpísal spolu s Hodžom a Andrejom Radlinským novú petíciu, aby cisár vydal manifest pre slovenský národ, ktorým by uzákonil jeho národné a štátoprávne požiadavky.

Roku 1849, 10. 7. - začali vychádzať vo Viedni Slovenské noviny, ako oficiálny vládny orgán pre Slovensko. Boli písané v novej stredoslovenskej slovenčine a spočiatku, najmä príspevkami Andreja Radlinského, propagovali myšlienku samostatného Slovenska ako korunnej krajiny Habsburskej ríše. Čoskoro sa však dostali pod priamy vplyv Jána Kollára a jeho prívržencov.

Roku 1849, 13. 8. - cisárske vojská, ktorým prispel svojou pomocou aj ruský cár Mikuláš I., porazili v bitke pri Világoši maďarské revolučné vojská a zlikvidovali Kossuthovu revolúciu. Slováci sa usilovali ďalšími petíciami, ba i 100 člennou delegáciou (7. 10.) u samého cisára dosiahnuť splnenie svojich národných požiadaviek, ale viedenská vláda postupovala podľa svojich plánov voči celému porazenému Uhorsku: rozčlenenie územia koruny na vojenské administratívne dištrikty, zavedenie nemčiny ako úradného jazyka, menovanie vojensko-civilného správcu.

Roku 1849, 20. 9. - boli rozpustení slovenskí dobrovoľníci.

Roku 1849, 1. 11. - cisár František Jozef I. zrušil uhorskú ústavu z roku 1848, rozpustil uhorský snem a zrušil uhorskú vládu, ba i tradičnú župnú samosprávu a začlenil Uhorsko ako korunnú krajinu do jednotnej monarchie. Vyčlenil z neho iba Sedmohradsko, Chorvátsko-Slavónsko a Vojvodinu, ktoré dostali vlastnú samosprávu a boli podriadené priamo Viedni. Horlivým vykonávateľom tejto novej absolutistickej politiky viedenského dvora sa stal minister vnútra a spravodlivosti Alexander Bach.

Roku 1849, 21. 11 - boli definitívne rozpustené slovenské dobrovoľnícke vojenské zbory.

Roku 1849, 7. 12. - panovník prijal na osobitnej audiencii dôstojníkov zrušených slovenských dobrovoľníckych útvarov a ubezpečil ich, že slovenské veci budú vyriešené na všeobecnú spokojnosť. To však bolo aj takmer všetko, čo dosiahlo slovenské povstanie z rokov 1848-1849. Viacerí vedúci slovenskí činitelia sa potom dostali do vyšších úradov v slovenských župách a najmä v prvých rokoch rozvinuli a napomáhali dôležité iniciatívy na kultúrnom poli.

Roku 1849 - začali v Pešti vychádzať Katolícke noviny.

Roku 1858

- bol vydaný almanach Concordia,

- začalo nové úsilie o národnú jednotu Slovákov.

Roku 1859 - Andrej Radlinský zorganizoval podpisovú akciu za uvedenie slovenčiny ako úradného a vyučovacieho jazyka na Slovensku.

Roku 1860 - cisár František Jozef I. vydal októbrový diplom, v ktorom pripustil isté demokratické slobody a dovolil používať slovenčinu popri nemčine a maďarčine v 23 uhorských župách.

Roku 1861 - sa uskutočnilo memorandové zhromaždenie v Martine a prijalo Memorandum slovenského národa. Jeho cieľom bolo dosiahnutie zákonného uznania slovenského národa a určitej miery samosprávy.


Prijatie Memoranda slovenského národa	Ukážka z memoranda

Roku 1862, 21. 8. - cisár František Jozef I. povolil založiť Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá (Veľká Revúca[1], Turčiansky Sv. Martin a Kláštor pod Znievom), pričom Slováka Jána Francisciho menoval za župana Liptovskej stolice. V tom istom roku bolo otvorené prvé evanjelické patronátne gymnázium v Revúcej ako vyššia stredná škola.