Autor: Igor Krucovčin, Doplnené 09. 12. 2024
Vytvorené: 18. 01. 2024 Tlačiť
publikované so súhlasom EDUSTEPS |
Roku 1920 – český spisovateľ Karel Čapek (1890-1938) vydal vedecko-fantastickú drámu R.U.R.: Rossumovi univerzálni roboti, v ktorej predstavil slovo robot[1].
Roku 1936 – britský matematik a počítačový vedec Alan Turing (1912-1954) uviedol koncept univerzálneho Turingovho stroja, t.j. modelu počítača, ktorým vieme nasimulovať výpočet akéhokoľvek algoritmu.
Roku 1942 – Isaac Asimov (1920-1992) prvýkrát predstavil Zákony robotiky - v poviedke Hra na naháňačku. Tieto zákony sú pravidlá, ktorými by sa mali roboty riadiť, aby sa neobrátili proti ľuďom[2].
Roku 1943 – americkí vedci, psychiater a neuroanatóm Dr. Warren Sturgis Mc-Culloch (1898-1969) a matematik Dr. Walter Pitts (1923-1969) prvýkrát definovali binárny neurón[3].
Roku 1948 – Norbert Wiener (1894-1964) vo svojej knihe Kybernetika naznačuje určité koncepty neurónových sietí.
Roku 1949 – Donald Olding Hebb (1904-1985) vo svojej knihe Organizácia správania[4] prvýkrát explicitne spomína pojem učenia a jeho vzťah k synaptickým váham a ich modifikácii.
Roku 1950
– Isaac Asimov vydal zbierku deviatich krátkych príbehov Ja, Robot, ktoré sa venujú téme ľudí, robotov a morálky[5],
– v rovnakom roku sformuloval Alan Turing takzvaný Turingov test, ktorý sa pokúša zodpovedať na otázku, či je nejaký stroj inteligentný. Je založený na textovej komunikácii medzi človekom a strojom, z ktorej hodnotiaca komisia zisťuje, kto z dvoch je stroj.
V 50. rokoch 20. storočia
– boli vyvinuté prvé algoritmy strojového učenia[6],
– pionieri umelej inteligencie boli nadšení z vývoja počítačov a ich optimizmus sa pretavil do názorov, že replikovanie ľudskej inteligencie je otázkou niekoľkých desaťročí.
Neskôr – sa ukázalo, že vtedajšia architektúra počítačov umožňuje nadľudské výkony len v dobre ohraničených prostrediach pri úzko definovaných otázkach.
Roku 1952 – Dr. William Ross Ashby (1903-1972) napísal knihu Konštrukcia mozgu: pôvod adaptívneho správania[7]. Táto publikácia mala zásadný význam pre rozvoj neurónových sietí.
Roku 1954 – dizertačnú prácu Neurónové siete napísal Dr. Marvin Lee Minsky (1927-2016). Minsky sa považuje za tvorcu prvého umelého neurónu (perceptrónu).
Perceptrón |
Roku 1956
– počas letnej konferencie na Dartmouth College, John McCarthy, Marvin Minsky a ďalší vedci spoločne diskutovali o poslaní umelej inteligencie (UI) a plánoch do budúcnosti. Pojem umelá inteligencia vytvoril John McCarthy ešte pred jej konaním a UI definoval ako vedu a techniku výroby inteligentných strojov,
– páni Rochester, Holland Habit a Duda sa prvýkrát pokúsili o počítačovú simuláciu neurónovej siete.
Roku 1958 – bol americkým psychológom Frankom Rossenblatom vytvorený perceptrón[8]. Z perceptrónov bola vytvorená prvá neurónová sieť so schopnosťou učenia. Táto neurónová sieť bola vytvorená na sálovom počítači Mark I a jej úlohou bolo rozpoznávať obrazce zo 400 fotobuniek, pričom váhy siete boli zakódované do potenciometrov. Išlo o nový prístup k rozpoznávaniu.
Roku 1959 – vedci Marvin Minsky a John McCarthy založili Laboratórium umelej inteligencie na Massachusettskej technickej univerzite a odštartovali tak výskum v tejto oblasti. Financovala ho vláda USA, ktorá verila, že umelá inteligencia im pomôže v studenej vojne.
Roku 1965
– sa začal vývoj expertného systému[9] Dendral. Bol určený na určený pre modelovanie pravdepodobných štruktúr organických molekúl na základe údajov získaných meraním na hmotnostnom spektrografe[10].
– bola publikovaná práca Dr. Nilssona Učiace sa stroje[11].
Roku 1969 – Dr. Minsky a Dr. Papert popísali činnosť viacvrstvového perceptrónu.
Obdobie: 1974 – do začiatku 80. rokov
– bolo obdobím takzvanej „prvej zimy umelej inteligencie“. Išlo o obdobie zníženého financovania a záujmu o výskum umelej inteligencie po sérii sklamaní z jej výsledkov. Vedci totiž podcenili zložitosť problému vytvorenia umelej inteligencie,
– popredný britský matematik Sir James Lighthill (1924-1998) vtedy povedal, že stroje sú schopné len amatérskych výkonov v šachu. Podľa neho nikdy nezvládnu normálne uvažovanie či jednoduché úlohy, ako rozpoznávanie tváre.
Roku 1981
– za koniec „zimy“ mnohí považujú obdobie, keď si inžinieri začali uvedomovať komerčnú hodnotu umelej inteligencie,
– prvý úspešný program založený na umelej inteligencii R1 vykonával objednávky nových počítačových systémov pre firmu Digital Equipment Corporation.
Roku 1986 – zlomom vo vývoji umelej inteligencie sa stal vynález postupu spätnej distribúcie chyby (back propagation)[12], s ktorý vytvoril, resp. znovuobjavil, Geoffrey Hinton (1947) z Toronta.
V rokoch 1987-1993
– ukázalo sa, že expertné systémy ako R1 sú veľmi nákladné na údržbu, ťažké je ich aktualizovať a nedokážu sa samé učiť,
– nastala preto „druhá zima umelej inteligencie“.
V 90. rokoch 20. storočia – nastal prudký boom v oblasti osobných počítačov.
Roku 1997 – šachový superpočítač Deep Blue od firmy IBM porazil človeka, vtedajšieho majstra Garryho Kasparova (1963). Považuje sa to za prelomovú udalosť v dejinách šachu aj počítačov.
Začiatkom 21. storočia – sa začala aj nová komunikačná éra. Internet začal prepájať stále viac elektronických zariadení a pripojené zariadenia spolu so službami ako sú sociálne siete, začali generovať obrovské množstvo dát[13].
Roku 2002 – firma iRobot vyvinula prvého komerčne úspešného robota pre domácnosť – autonómny vysávač.
V 21. storočí – „renesanciu“ umelej inteligencie naštartovali predovšetkým obrovské databázy[14] a výkonnejšie počítače[15].
Roku 2011
– počítačový systém Watson, ktorý dokáže odpovedať na zložité otázky, porazil v kvízovej televíznej hre Jeopardy! dvoch predchádzajúcich ľudských víťazov a vyhral milión dolárov,
– v rovnakom roku firma Apple predstavila inteligentného osobného asistenta[16] Siri pre model iPhone 4S.
Roku 2012 – vyhrala skupina študentov okolo legendárneho Geofreya Hintona vďaka novej metóde zvanej hlboké učenie (deep learning)[17] súťaž v rozpoznávaní objektov na obrázkoch. Všetkých troch takmer okamžite zamestnala spoločnosť Google.
Roku 2014, v novembri – bola prvýkrát verejnosti predstavená Alexa. Je to hlasový asistent poháňaný umelou inteligenciou. Dokáže rozpoznať hlasové príkazy a odpovedať na rôzne otázky, vykonávať úlohy a ovládať smart domácnosť resp. inteligentný dom[18].
Roku 2015
– londýnska firma DeepMind Technologies, dcérska spoločnosť Google, vytvorila počítačový program AlphaGo, ktorý hrá stolovú hru Go[19],
– v októbri program AlphaGo prvýkrát porazil v hre Go človeka, majstra Európy Fan Huia.
Hra Go |
Roku 2016
– nasledujúce verzie AlphaGo boli čoraz výkonnejšie, vrátane verzie, ktorá súťažila pod názvom Master,
– program AlphaGo porazil svetového korejského šampióna Lee Se-dola v hre Go,
Porážka Lee Sedola v hre Go |
– bola aktivovaná Sophia, humanoidná robotka z dielne spoločnosti Hanson Robotics. Od svojho uvedenia získala veľa pozornosti ako jeden z prvých humanoidných robotov s schopnosťou interakcie a komunikácie s ľuďmi. Roku 2021 vydražili jej autoportrét za sumu 688 888 dolárov.
Sophia |
Po ukončení súťažného hrania – AlphaGo Master vystriedala ešte výkonnejšia verzia známa ako AlphaGo Zero, ktorá bola úplný samouk. Neučila sa z ľudských hier, hrala sama so sebou. Program AlphaGo Zero bol potom zovšeobecnený do programu známeho ako AlphaZero, ktorý hral ďalšie hry, vrátane šachu a šógi. Ani do programu AlphaZero jeho autori nevložili žiadne ľudské znalosti hier. Nakŕmili ho iba pravidlami hry a potom program, aby sa učil, hral sám so sebou milióny partií.
Roku 2021, v januári – bol verejnosti predstavený program DALL-E. Tento model vyvinutý spoločnosťou OpenAI a získal veľkú pozornosť výskumníkov a verejnosti pre svoju schopnosť generovať obrazy na základe textových popisov. DALL-E kombinuje pokročilé techniky spracovania prirodzeného jazyka (NLP) s generatívnym modelovaním, čo mu umožňuje transformovať textové popisy na vizuálne umenie. Jednoducho povedané ide o systém umelej inteligencie, ktorý dokáže vytvárať realistické obrázky a umenie z popisu v prirodzenom jazyku.
Roku 2022, 30. novembra – bol spustený a verejnosti sprístupnený nový fenomén vyvinutý spoločnosťou OpenAI s názvom ChatGPT.
Spoločnosť OpenAI uvádza, že prototyp chatbota s umelou inteligenciou má optimalizovaný jazykový model, ktorý mu umožňuje viesť plynulý dialóg a komunikovať.
ChatGPT dokáže odpovedať na takmer všetky otázky, opravuje chyby, píše eseje a slohové práce, vyhotovuje životopisy a píše piesne. Toto všetko, a ešte oveľa viac, dokáže len v priebehu niekoľkých sekúnd.
· Simulácie z fyziky· O Slovensku po slovensky· Slovenské kroje· Kurz národopisu· Diela maliarov· Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel· Odborné obrázkové slovníky· Poradňa žiadaného učiteľa· Rýchlokurz Angličtiny. Rozprávky (v mp3)· PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)Seriály:· História sveta (1÷6)· História Slovenska (1÷5)· História módy (1÷5).
Členstvo na portáli
Poznámka pre autora
Copyright © 2013-2024 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady |