História národopisu (v rokoch) :)

Obal na stanovy Matice Slovenskej

Figuríny v slovenských krojoch a Ľudový dom z Oravy vystavené na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe v roku 1895

Katalóg spolku Izabella

Roku 1896 - vznikol v rámci Muzeálnej slovenskej spoločnosti Odbor pre národopis pod vedením referenta Pavla Socháňa. V Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti[15] a Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti[16] vyšlo množstvo príspevkov týkajúcich sa etnografickej problematiky. Publikovali sa dotazníky pre výskum hrnčiarstva[17], svadby[18], kozmogónie[19]. Odbor svoj výskum zameral aj na ľudový odev, sledoval jeho krajové zvláštnosti a sociálnu diferenciáciu, ktorá sa v kroji odrazila[20], zamestnanie a bývanie, zvyky a ľudové liečenie na západe Slovenska[21], ľudové bývanie[22], liečenie[23], ľudové umenie[24]. 

Obálka zborníku MSS

Nová budova SNM v Martine

Fotografie z natáčanie (2,3) a z filmu (1,4) Zem spieva (na 3. obrázku Karol Plicka)

Z vystúpenia súboru Lúčnica	Z vystúpenia súboru SĽUK

Z filmu Rodná zem

[1] Myslí sa etnografie.
[2] Čaplovič organizoval zber údajov o jednotlivých národoch Uhorska, ktoré mali tvoriť podklad pre samostatné etnografické monografie. Dôsledne oddeľoval vlastivednú problematiku od etnografickej, staval sa proti historizujúcim tendenciám. Etnografiu definoval ako disciplínu, ktorá opisuje ľud vo všetkých modifikáciách ľudskej prirodzenosti, podmienených a zvýraznených národnou koexistenciou. Objektom jeho bádania boli roľníci a drobní mešťania (remeselníci) ako nositelia čŕt charakterizujúcich národnú kultúru. Vyššie vrstvy a šľachtu považoval za kultúrne unifikovaných a vylúčil ich ako objekt bádania. Etnografiu delil na štatistickú, všeobecnú a historickú. Základ tvorila etnografia štatistická, ktorá opisovala vtedajšie národy.
[3] Nielen Čaplovičov.
[4] To podmienilo vznik folkloristiky ako samostatnej disciplíny.
[5] Vznikli ako výsledok zberateľstva.
[6] V tom období pôsobil v Hornej Súči M. Rešetka, ktorý získal množstvo slovenských kníh a vzácnych rukopisov[6], hodnotnú numizmatickú zbierku vybudoval D. Schimko.
[7] Svoju činnosť mohla rozvinúť až o dva roky neskôr po schválení stanov uhorskou vládou.
[8] Okrem slovesného folklóru požadoval zapisovať zvyky, ľudové liečenie, zamestnanie a odev, čím zásadne rozšíril vtedajší tematický záujem o ľudovú kultúru. Prvý upozornil na rôzne metódy zberu: pozorovanie a zapisovanie bez zásahu zberateľa do akcie a zber založený na priamom kontakte zberateľa s informátorom.
[9] Tlačou vyšiel v rokoch 1870 a 1874.
[10] Pre rozpory vo vedení a nereálne ciele vo vzťahu k Slovensku jej činnosť ochabla a roku 1896 zanikla.
[11] Spoločnosť si vytýčila za cieľ zbierať všetko, čo sa vzťahuje na slovenský ľud, získané doklady ukladať v múzeu a potom ich vedecky spracúvať a publikovať.
[12] Presný názov odboru = Odbor národopisu a starožitností.
[13] Spolok pre domácu výrobu.
[14] Potrebné predmety, pomôcky, nástroje.
[15] Vychádzal od roku 1896.
[16] Vychádzal od roku 1898 a bol prvým vedeckým časopisom na Slovensku.
[17] Pavol Socháň.
[18] Krištof Chorvát.
[19] J. Vágner; kozmogónia = náuka o vzniku a vývoji vesmíru, najmä slnečnej sústavy.
[20] Skúmal Pavol Socháň.
[21] Skúmal  Jozef Ľudovít Holuby, zápisy o tamojšom odeve dokladal vlastnými kresbami.
[22] Ján Petrikovich a J. Blaho.
[23] R. Uram-Podtatranský.
[24] Karol Anton Medvecký.
[25] Karol Anton Medvecký: Detva, Veľké Pole, Píla; Július Bodnár (1870-1935): Myjava. 
[26] František Sasinek (1830-1914) chápal etnografiu ako vedu, ktorá považuje národy za zvláštne ľudské spoločenstvá spojené do jedného celku spoločnými zvykmi, mravmi, krojmi a jazykom. Etnografiu delil na geografickú, ktorá sledovala súčasnosť, a na historickú. Žiadal rozšíriť výskum na všetky oblasti života ľudu. Roku 1891 Pavol Socháň v pojme „etnografický človek“ zhrnul prvky odrážajúce zvláštny charakter národa. Konzervatizmus ľudu hodnotil pozitívne ako významný faktor pri zachovávaní „etnografického svojrázu“. Národopis chápal ako komplexnú vlastivednú disciplínu, do ktorej patrili aj miestopis, sociológia, dialektológia a podobne. Krištof Chorvát (1895) členil etnografiu na materiálnu (dom, život, zamestnanie, hospodárstvo) a duchovnú (rodinný život, náboženstvo, zvyky, porekadlá, piesne, hudba) a považoval za potrebné oddeliť ju od jazykovedy. Predmetom bádania Andreja Kmeťa malo byť „všetko, čo sa týkalo individuality ľudu“. Potrebu porovnávacieho, najmä slovanského národopisu teoreticky zdôrazňoval M. Hroboň.
[27] Podľa Fedora Ruppeldta (1886-1979) národopis a v jeho rámci etnografia a folkloristika, nazývané tiež „ľudoveda“, mali sa stať hlavným predmetom vedeckej práce na Slovensku, lebo „ľudoveda“ vytvárala najdôležitejšie podmienky nášho politického bytia.
[28] Dodnes vychováva absolventov pre odbornú a vedeckú prácu v múzeách a iných spoločenských a kultúrnych inštitúciách.
[29] Na pomoc výskumu vydával NO dotazníky: na roľnícku prácu, zvyky a piesne pri práci, priadky (roku 1928), na ľudovú architektúru a bývanie, povery okolo domu, remeslá (roku 1929), na rezbárstvo, nábytok, hračky, sošky, kríže (roku 1931), na odev, ľudové krajčírky, vyšívačky, na čepce, čipky (roku 1932). Dotazníky ani materiály sa nezachovali.
[30] Narodil sa v roku 1893.
[31] Od roku 1994 Ústav etnológie.
[32] Dnes Sterlníky.
[33] Dnes súčasť Podhájskej.
[34] MS a jej NO boli po celé obdobie existencie pre slovenský národopis organizáciou, ktorá podnietila a umožnila zber údajov o tradičnej ľudovej kultúre, ich dokumentovanie a vedecké spracúvanie. Sústredila a umožnila vedecký rast početných bádateľov, ktorí po zrušení NO MS rozvíjali túto disciplínu na nových pracoviskách, hlavne v Národopisnom ústave slovenskej akadémie vied, na FF UK a v múzeách.
[35] Jeho divácky úspech neoslabilo ani schematické vyznenie príbehu, kde sa ľudové tradície ideálne uplatňujú v „socialistickom živote Slovenska“.
[36] EBU.

História zbierania, zachovania a prezentácie slovenskej ľudovej piesne

Zdroje
Použitá, doporučená a citovaná literatúra
·-Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1, Vedúci redakčného kolektívu: Ján Botlík, Peter Slavkovský, Veda - Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995.
·-Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2, Vedúci redakčného kolektívu: Ján Botlík, Peter Slavkovský, Veda - Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995.
·-Encyklopédia Slovenska, E-J, II. zväzok, Slovenská akadémia vied, Encyklopedický ústav, Veda, Bratislava 1978.
·-Encyklopédia Slovenska, T-Ž, VI. zväzok, Slovenská akadémia vied, Encyklopedický ústav, Veda, Bratislava 1982.
·-Kronika Slovenska 1, Dušan Kováč a kolektív, Fortuna Print & Adox, Bratislava 1998.
·-Kronika Slovenska 2, Dušan Kováč a kolektív, Fortuna Print & Adox, Bratislava 1999.
·-Naše kroje, Viera Nosáľová, Jarmila Paličková, Mladé letá, 1998.
·-Rozum do vrecka Aktualizovaný, Mladé letá, 2000.
·-Slovenské ľudové hudobné nástroje, Leng Ladislav, Vydavateľstvo SAV, 1967.
·-Slovensko/Dejiny - Divadlo - Hudba - Jazyk, literatúra - Ľudová kultúra - Výtvarné umenie - Slováci v zahraničí, Perfekt a Literárne informačné centrum, Bratislava.
·-Slovník spoločenských vied, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Media trade, Banská Bystrica 1997.
·-Z klenotnice slovenských ľudových piesní, Ondrej Demo, OPUS - Bratislava, 1981.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Haras (harasová tkanica) :)
• História zbierania, zachovania a prezentácie slovenskej ľudovej piesne (v rokoch) :) →